Zákon o nájme poľnohospodárskych pozemkov
PIATA ČASŤ
SPOLOČNÉ A PRECHODNÉ USTANOVENIA
§ 22
Ak nájomca zomrel alebo bol vyhlásený za mŕtveho, prechádzajú práva a povinnosti z nájmu obdobne na niektorú z osôb uvedených v osobitnom predpise,19) ktorá sa na základe písomnej dohody oprávnených dedičov zaviaže pokračovať v poľnohospodárskej činnosti19a) alebo v hospodárení na lesných pozemkoch.
______________________________________
19) § 13 zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov.
19a) Napríklad čl. 2 písm. c) nariadenia Rady (ES) č. 73/2009 z 19. januára 2009, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá režimov priamej podpory pre poľnohospodárov v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa ustanovujú niektoré režimy podpory pre poľnohospodárov, ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia (ES) č. 1290/2005, (ES) č. 247/2006, (ES) č. 378/2007 a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1782/2003 (Ú. v. EÚ L 30, 31. 1. 2009), nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 499/2008 Z. z. o podmienkach poskytovania podpory podľa programu rozvoja vidieka, nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 20/2009 Z. z. o podmienkach poskytovania podpory v poľnohospodárstve formou priamych platieb v znení neskorších predpisov.
ustanovenie nebolo novelizované
Z dôvodovej správy k zákonu č. 504/2003 Z.z.:
Prechodné ustanovenia sú koncipované na princípe bežne používanej tzv. nepravej retroaktivity, pričom zaručujú pri nájme, ktorý vznikol zo zákona vlastníkovi, určité nájomné.
Z dôvodovej správy k zákonu č. 396/2009 Z.z.:
Navrhované riešenie vychádza z doterajšej aplikačnej praxe daných prípadov.
Komentované ustanovenie upravuje prípad právneho nástupníctva na strane nájomcu, ktorý zomrel alebo bol vyhlásený za mŕtveho.
Smrťou nájomcu sa rozumie smrť v zmysle príslušného právneho predpisu (aktuálne § 43 zákona č. 576/2003 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Ak smrť nemožno preukázať predpísaným spôsobom, súd fyzickú osobu vyhlási za mŕtvu, ak zistí jej smrť inak. Za mŕtvu súd vyhlási aj nezvestnú fyzickú osobu, ak so zreteľom na všetky okolnosti možno usúdiť, že už nežije (k tomu pozri bližšie § 7 Občianskeho zákonníka v spojení s § 195 a nasl. Občianskeho súdneho poriadku).
ZNPP v komentovanom ustanovení vymedzuje okruh osôb, na ktoré prechádzajú práva a povinnosti z nájmu a to odkazom na § 13 zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní. Ide o nasledovné osoby:
V tejto súvislosti nie je zrejmý úmysel zákonodarcu, z akého dôvodu zvolil odkaz na živnostenský zákon, nakoľko v zmysle ustanovenia § 3 ods. 2 písm. e) tohto zákona živnosťou nie je poľnohospodárstvo a lesníctvo, pričom § 13 upravuje práve pokračovanie v živnosti pri úmrtí fyzickej osoby (živnostníka). V tomto prípade postačoval odkaz na príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o dedení. Nepresnosť odkazu potvrdzuje aj druhá časť komentovaného ustanovenia, ktoré spomína písomnú dohodu dedičov.
K právnemu nástupníctvu tu nedochádza automaticky, ale vyžaduje sa vykonanie ďalšieho právneho úkonu, ktorým je písomná dohoda oprávnených dedičov, ktorej predmetom je záväzok pokračovať v poľnohospodárskej činnosti. Poľnohospodárskou činnosťou sa rozumie podľa článku 2 písm. c) európskeho nariadenia uvedeného v poznámke pod čiarou: „produkcia, chov alebo pestovanie poľnohospodárskych produktov vrátane zberu, dojenia, plemenitby a chovu zvierat na poľnohospodárske účely alebo udržovanie pôdy v dobrom poľnohospodárskom a environmentálnom stave“. Sporné je to, či táto dohoda predstavuje podmienku právneho nástupníctva, t.j. že niektorí alebo všetci dedičia sa musia zaviazať pokračovať v poľnohospodárskej činnosti, aby práva a povinnosti z nájmu na nich prešli alebo je táto dohoda iba oprávnením dedičov vybrať si spomedzi seba osobu, ktorá bude pokračovať v tejto činnosti a v prípade, ak k takejto dohode nedôjde, tak sukcesia nastáva automaticky a to vo vzťahu ku všetkým dedičom. V prípade prvej možnosti potom absencia dohody znamená tiež to, že k právnemu nástupníctvu nedochádza. Nedostatkom komentovaného ustanovenia je to, že neobsahuje žiadnu lehotu, v rámci ktorej by mala byť medzi dedičmi uzavretá písomná dohoda (napr. ako je tomu v § 14 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov).
Skôr sa prikláňame k výkladu, že písomná dohoda dedičov je podmienkou na to, aby došlo k prechodu práv a povinností z nájmu na niektorú zo zákonom vymedzeného okruhu osôb. Táto interpretácia zohľadňuje charakter a špecifiká poľnohospodárskej činnosti, kde by bolo nespravodlivé od niektorého z dedičov požadovať zotrvanie v nájomnom vzťahu v prípade, že nemá odborné a iné predpoklady na výkon poľnohospodárskej činnosti. Dôsledkom tohto výkladu je skutočnosť, že ak sa žiaden z dedičov nezaviaže pokračovať v poľnohospodárskej činnosti k prechodu práv a povinností z nájmu nedôjde.
Komentované ustanovenie považujeme v celom rozsahu za dispozitívne a do úvahy preto prichádzajú rôzne dojednania zmluvných strán - napríklad vylúčenie možnosti pokračovať v nájme dedičmi, alebo naopak automatické pokračovanie nájmu bez potreby uzavretia písomnej dohody zo strany dedičov, či dojednanie lehoty na uzavretie písomnej dohody medzi dedičmi, t.j. uplatnenie práva pokračovať v nájme.
Smrťou prenajímateľa nájomný vzťah zo zákona nezaniká – v rámci zmeny vlastníckeho práva v dôsledku smrti prenajímateľa do nájomného vzťahu ako prenajímatelia vstupujú ku dňu úmrtia dedičia vlastníka, na ktorých prechádzajú všetky práva a povinnosti z nájomnej zmluvy.
Uvedené nevylučuje dohodu zmluvných strán, podľa ktorej v dôsledku úmrtia prenajímateľa dochádza automaticky k zániku nájomného vzťahu, či dohodu o tom, že o ďalšom trvaní zmluvného vzťahu sa môžu rozhodnúť dedičia.