Zákon o nájme poľnohospodárskych pozemkov
§ 9
(1) Nájomca je oprávnený využívať prenajatý pozemok riadnym spôsobom8) na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku, primerane druhu pozemku9) a v súlade s osobitnými predpismi.10)
(2) Nájomca môže vykonať zmenu druhu pozemku alebo inú zmenu na pozemku len s písomným súhlasom vlastníka pozemku a v súlade s osobitnými predpismi,11) ktoré upravujú zmenu druhu pozemku alebo inú zmenu na pozemku.
______________________________________________________________________________
8) § 665 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
9) § 9 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov.
10) Napríklad zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 285/1995 Z. z. o rastlinolekárskej starostlivosti v znení zákona č. 471/2001 Z. z., zákon č. 136/2000 Z. z. o hnojivách, zákon Slovenskej národnej rady č. 307/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení zákona č. 58/2003 Z. z.
11) Napríklad § 3 ods. 2 zákona Slovenskej národnej rady č. 307/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.
ustanovenie nebolo novelizované
Z dôvodovej správy k zákonu č. 504/2003 Z.z.:
Národohospodársky významná väčšina výmery poľnohospodárskej pôdy používanej na poľnohospodársku výrobu je dlhodobo v nájme podnikateľov v poľnohospodárstve.
Využitie pôdy na poľnohospodársku výrobu vyžaduje rozsiahle výdavky na udržiavanie, obnovu a zvyšovanie úrodnosti pôdy, na výkonnú techniku pre rastlinnú výrobu, dopravu a manipuláciu a na stavby a infraštruktúru.
Trvanie nájmu primerané výrobno-hospodárskym cyklom je prirodzeným záujmom nájomcu. Pri zachovaní hospodárskej rovnováhy zmluvných strán je tiež prirodzeným záujmom tých prenajímateľov, ktorým nie je dostupný iný spôsob ekonomického využitia ich vlastníckeho práva k pozemku.
Pre samotné vytváranie biologického majetku nie je rozhodujúce, či podnikateľ pôdu na riadenie a ovplyvňovanie biologických procesov využíva na základe vecného (vlastníckeho) alebo obligačného (nájomného) práva. Pre posudzovanie finančnej situácie a výnosovosti podniku, vrátane jeho úverovej spôsobilosti, nie je ale bez významu ovládanie pozemku alebo jeho budúcich úžitkov podnikom v čase, primerane povahe týchto procesov a dostupným technológiám rastlinnej a živočíšnej výroby a pravdepodobnosť, že budúce úžitky budú plynúť podniku. V tomto kontexte je podstatné, či právne podmienky ovládania pôdy a jej úžitkov na základe nájmu bránia alebo nebránia vkladom do pôdy a riadnemu hospodáreniu na nej a či nájomca má možnosť plného využitia investícií, ktoré do pôdy vloží na udržanie a zlepšenie úrodnosti pôdy;
Ak má ísť o dlhodobejšie trvanie nájmu, je potrebné všeobecnú úpravu nájomnej zmluvy doplniť o úpravu právneho mechanizmu pre prípad, že dodatočne nastanú okolnosti, ktoré vedú k podstatnej zmene rovnováhy v plneniach zmluvných strán v dôsledku zmeny nákladov na získavanie úžitkov z predmetu nájmu alebo zmeny hodnoty týchto úžitkov, ktorý by neviedol k skončeniu nájmu ale k zmene záväzkov tak, aby došlo k obnoveniu rovnováhy zmluvy a udržanie účelu zmluvy pre obe zmluvné strany.
Postavenie zmluvných strán na ktoré sa vzťahuje táto časť navrhovaného zákona je podstatne ovplyvnené dôsledkami neusporiadania pozemkového vlastníctva a oddelenosti vlastníctva pozemkov a ostatných majetkových hodnôt potrebných na poľnohospodársku výrobu. Na jednej strane prenajímatelia, ktorí v podstatnej časti nemajú možnosť alebo záujem hospodáriť na vlastných pozemkoch a na druhej strane producenti, ktorí na hospodárske využitie svojho majetku potrebujú pôdu, ktorú nevlastnia vôbec alebo v dostatočnej výmere. To obmedzuje možnosti výberu oboch a vystavuje ich istej odkázanosti a závislosti a tak vyvoláva zreteľa hodnú nevýhodu, ktorá v modernom zákonodarstve pripúšťa právnu preferenciu takejto znevýhodnenej zmluvnej strany, modifikujúcu princíp formálnej rovnosti strán.
Ak prenajatý pozemok slúži na prevádzkovanie podniku nájomcu, stáva sa právo nájmu zložkou podniku, ako právo patriace podnikateľovi, ktoré slúži na prevádzkovanie podniku.
Poľnohospodárstvo (poľnohospodárska činnosť) je v návrhu ponímané v zmysle štatistických klasifikácií a medzinárodných účtovných štandardov, ktoré ho charakterizované ako riadenie a ovplyvňovanie biologických procesov na základe využitia pôdy a ďalších prírodných, ako aj industriálnych faktorov, zahŕňajúcich biologickú transformáciu (kvantitatívne a kvalitatívne zmeny) biologického majetku (živé zviera alebo rastlina). Sú k nemu priraďované aj s ním súvisiace služby.
Osobitné ustanovenie k § 663 Občianskeho zákonníka navrhuje reguláciu doby nájmu.
Investičné vklady do pôdy majú životnosť 15 – 20 rokov, poľnohospodárska technika 6 – 12 rokov, trvalé porasty 12 rokov od prvého roku plodnosti, stavby pre poľnohospodársku výrobu sa daňovo odpisujú 20 rokov.
S prihliadnutím na to a na istý význam už v platnom zákonodarstve pripisovaný päťročnému nájmu, pre prípad, že prenajatý pozemok má slúžiť na vykonávanie poľnohospodárskej činnosti pri prevádzkovaní podniku nájomcu, navrhuje sa minimálna doba trvania nájmu na 5 rokov, pričom ak bola nájomná zmluva uzavretá na dobu neurčitú, nemožno ju vypovedať pred uplynutím tejto lehoty. Zároveň treba ustanoviť aj hornú hranicu doby nájmu.
S prihliadnutím na dlhodobejšie trvanie nájmu je navrhovaný rozsah starostlivosti nájomcu prirodzene väčší ako podľa navrhovanej všeobecnej úpravy poľnohospodárskeho nájmu v prvej časti navrhovaného zákona.
Kým navrhovaná subsidiárna úprava v § 3 predpokladá v prvom rade zmluvné určenie účelu zmluvy a naň nadväzujúci rozsah povinností nájomcu, v tomto ustanovení sa navrhuje v odseku 1 kogentne ustanoviť účel využívania predmetu nájmu a v odseku 2 udržiavaním predmetu nájmu v spôsobilom stave zaťažuje nájomcu. Pre nájomcov poľnohospodárskych a lesných pozemkov ustanovujú určité povinnosti pri hospodárení na nich aj predpisy na ich ochranu ako prírodných zdrojov a zložiek životného prostredia; návrh na ne odkazuje.
Návrh upúšťa od používania výrazu „starostlivosť riadneho hospodára“ (§ 22 ods. 6, ods. 9 písm. a) zákona č. 229/1991 Zb., § 2 nariadenia vlády č. 208/1994 Z. z.) a pridržiava sa terminológie všeobecnej úpravy nájomnej zmluvy („užívať vec riadnym spôsobom“).
Rozdelenie nákladov pri poľnohospodárskom využití pozemku medzi prenajímateľa a nájomcu plynie z vymedzenia práv, ktoré nájomca nadobúda z nájomnej zmluvy.
Nájomca prirodzene znáša náklady na výkon svojho práva brať úžitky z prenajatej veci (na branie úžitkov: na zber úrody alebo na inú exploatáciu biologického majetku).
Riadne užívanie poľnohospodárskeho pozemku, ktorého výsledkom je vznik úžitkov, zahŕňa aj bežné obnovenie a udržiavanie produkčných schopností užívaného pozemku a v tomto rozsahu aj znášanie nákladov na udržiavanie predmetu nájmu v stave spôsobilom na poľnohospodárske využitie.
Pre nájomcov poľnohospodárskych a lesných pozemkov ustanovujú určité povinnosti pri hospodárení na nich aj predpisy na ich ochranu ako prírodných zdrojov a zložiek životného prostredia, ktorých dodržiavanie je podľa citovaného nariadenia vlády základom starostlivosti riadneho hospodára.
Navrhovaná úprava v odseku 3 sa nedotýka postavenia prenajímateľa ako účastníka administratívneho konania napr. o pozemkových úpravách alebo o zmene využitia územia.
Vymedzenie práva na odpustenie alebo zľavu nájomného pre mimoriadne okolnosti vedie k spravodlivému rozdeleniu strát pri nájme pozemkov medzi stranami z dôvodov, ktoré majú v podstate povahu vyššej moci. Pri dlhodobom využití prenajatého pozemku na podnikateľsky vykonávanú poľnohospodársku výrobu je namieste reflektovať aj významnú zmenu hospodárskych pomerov alebo obmedzujúcich vplyvov opatrení na ochranu prírody a pod.
Právo na odpustenie alebo na zľavu nájomného umožňuje riešiť jednorazové nepriaznivé vplyvy na výnosy z prenajatého pozemku, pričom výška nájomného zostáva pre budúcnosť nezmenená. Je namieste, aby obom zmluvným stranám bolo priznané zákonné právo na úpravu (nové určenie) výšky nájomného a pre ten prípad ustanovené skutočnosti rozhodujúce pre zvýšenie alebo zníženie výšky nájomného, ak si strany takúto tzv. kĺzavú doložku nedohodnú, pričom to bude aj interpretačné pravidlo ak si ju dohodnú bez určenia týchto kritérií.
Väzba dodatočnej úpravy na regulované nájomné alebo cenový index poľnohospodárskych výrobkov je známa z viacerých európskych krajín. Úroveň obvyklých cien je všeobecnou zásadou.
Navrhovanej úprave dĺžky nájmu sa prispôsobuje aj obnovenie nájomnej zmluvy na základe tzv. tichého súhlasu druhej strany dojednanej na určitú dobu (osobitné ustanovenie k § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka) a beh výpovednej lehoty ak ide o nájom na neurčitú dobu.
V odseku 3 sa preberá ustanovenie § 22 ods. 2 zákona č. 229/1991 Zb. v znení neskorších predpisov.
Pre budúcnosť nie je potrebné preberať výpovedné dôvody pre zmluvný i tzv. zákonný nájom ustanovené na základe splnomocňovacieho ustanovenia § 22 ods. 9 písm. c) zákona č. 229/1991 Zb. nariadením vlády č. 208/1994 Z. z. (§ 6), nakoľko sú kryté dôvodmi odstúpenia od nájomnej zmluvy podľa všeobecnej úpravy nájomnej zmluvy (§ 679 Občianskeho zákonníka).
Odstránenie informačnej asymetrie na trhu nájmov poľnohospodárskych pozemkov vyžaduje vytvorenie právnych základov pre uchovávanie relevantných informácií.
Návrh ponecháva nedotknutú bezformálnosť nájomnej zmluvy podľa všeobecnej úpravy Občianskeho zákonníka, zavádza však povinnosť písomného potvrdenia o obsahu zmluvy, ktorou, primerane okolnostiam, zaťažuje nájomcu. Okrem účinkov na právnu istotu strán je písomná forma významná aj s ohľadom na zavádzanú možnosť zmien výšky nájomného, i s ohľadom na potrebu nájomcom vedenej evidencie pozemkov v nájme, na ktorých hospodári, pre potreby evidencie ceny nájmu a pre potreby evidencie plôch, na ktorú sa viaže štátna podpora pre poľnohospodárstvo.
Zákon č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v § 16 ods. 6 ustanovuje povinnosť nájomcov viesť evidenciu pozemkov, na ktoré sa vzťahuje, pričom pokiaľ ide o poľnohospodárske pozemky, odkazuje na nariadenie vlády č. 208/1994 Z. z., ktoré jednak žiadnu evidenciu neupravuje a jednak sa navrhuje zrušiť. Preto sa zavádza základný obsah evidencie a splnomocnenie na vydanie vykonávacieho predpisu. Evidencia bude nadväzovať na súbory geodetických a popisných informácií katastra nehnuteľností a požiadavky identifikačného systému pre poľnohospodárske parcely zavádzaného v súvislosti s vytváraním podmienok pre prijímanie platieb zo zdrojov EÚ.
Podľa vymedzenia predmetu úpravy zákona o cenách (zákon č. 18/1996 Z. z. v znení neskorších predpisov) sa tento zákon vzťahuje aj na cenu nájmu (§ 1 ods. 1), úprava cenovej evidencie a cenových informácií však nezohľadňuje stav v oblasti nájmu pozemkov na poľnohospodárske účely. Navrhuje sa preto rozšíriť povinnosti na úseku cenovej evidencie a cenových informácií aj na nájomcov pozemkov.
S ohľadom na navrhovanú úpravu dodatočného zníženia alebo zvýšenia nájomného sa navrhuje zaviesť zverejňovanie potrebných informácií, ktoré by umožnilo sfunkčniť tento mechanizmus a predísť komplikovaným sporom o výšku nájomného.
Pri požiadavke na užívanie pozemku riadnym spôsobom ZoNPP odkazuje na ustanovenie § 665 odsek 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého: „Nájomca je oprávnený užívať vec spôsobom určeným v zmluve; ak sa nedohodlo inak, primerane povahe a určeniu veci. Prenajímateľ je oprávnený požadovať prístup k veci za účelom kontroly, či nájomca užíva vec riadnym spôsobom.“
Nepovažujeme tento spôsobom zvolený zákonodarcom za najideálnejší, pretože pojem „riadny spôsob“ celkom nekorešponduje s obsahom citovaného ustanovenia, ktoré prvom rade predpokladá dohodu o spôsobe užívania vecí a iba subsidiárne pre prípad jej neexistencie určuje, že užívanie musí byť primerané povahe a určeniu veci, čo je pomerne všeobecné a vágne vymedzenie.
Na druhej strane komentované ustanovenie predsa len ustanovuje dve požiadavky na užívanie pozemku zo strany nájomcu a to užívanie primerane druhu pozemku a v súlade s osobitnými predpismi.
Pri druhu pozemku zákon odkazuje na ustanovenie § 9 katastrálneho zákona, podľa ktorého sa pozemky v katastri členia na:
a) ornú pôdu,
b) chmeľnice,
c) vinice,
d) záhrady,
e) ovocné sady,
f) trvalé trávne porasty,
g) lesné pozemky,
h) vodné plochy,
i) zastavané plochy a nádvoria,
j) ostatné plochy
Ustanovenie, na ktoré zákon odkazuje neupravuje nič bližšie o primeranom užívaní druhu pozemku a vymenúva len jednotlivé druhy pozemku. V tejto súvislosti je potrebné obrátiť pozornosť na zákon č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov – tento zákon bol prijatý o niekoľko mesiacov neskôr ako ZoNPP, preto naňho nemohol odkazovať.
Podľa ustanovenia § 3 uvedeného právneho predpisu „Každý vlastník poľnohospodárskej pôdy alebo nájomca a správca poľnohospodárskej pôdy je povinný
a) vykonávať agrotechnické opatrenia zamerané na ochranu a zachovanie kvalitatívnych vlastností a funkcií poľnohospodárskej pôdy a na ochranu pred jej poškodením a degradáciou,
b) predchádzať výskytu a šíreniu burín na neobrábaných pozemkoch, ak osobitný predpis2b) neustanovuje inak,
c) zabezpečiť využívanie poľnohospodárskej pôdy tak, aby nebola ohrozená ekologická stabilita územia a bola zachovaná funkčná spätosť prírodných procesov v krajinnom prostredí,3)
d) usporiadať a zosúladiť poľnohospodársky druh pozemku s jeho evidenciou v katastri.“
Uvedený zákon pod poľnohospodárskou pôdou rozumie „produkčne potenciálnu pôdu evidovanú v katastri nehnuteľností ako orná pôda, chmeľnice, vinice, ovocné sady, záhrady a trvalé trávne porasty“.
Zákon aj v ďalších ustanoveniach obsahuje pravidlá pre užívanie poľnohospodárskych pozemkov – z hľadiska povinností pri vlastníctve a užívaní poľnohospodárskeho pozemku ide o najdôležitejší právny predpis a posúdenie dodržiavania ním ustanovených pravidiel je podľa nášho názoru hlavným kritériom pre určenie, či je poľnohospodársky pozemok užívaný riadnym spôsobom.
ZoNPP v rámci odkazu na užívanie pozemkov v súlade s osobitnými predpismi príkladmo uvádza nasledovné normy:
Zákon č. 307/1992 Zb. o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu bol zrušený v rámci prijatia, už vyššie spomínaného, zákona č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy – ako sme už uviedli predstavuje generálny verejnoprávny predpis pre oblasť poľnohospodárstva.
Uvedený zákon o rastlinolekárskej starostlivosti bol s účinnosťou od 1. júna 2005 nahradený novým zákonom č. 193/2005 Z. z. o rastlinolekárskej starostlivosti – spolu s ostatnými dvoma predpismi upravuje osobitné povinnosti na jednotlivých úsekoch, ktoré patria do pôsobnosti týchto predpisov a ktoré sa budú vzťahovať aj na nájomcu poľnohospodárskeho pozemku.
Komentované ustanovenie v odseku 1 uvádza oprávnenie nájomcu užívať pozemky predpísaným spôsobom, čo je mierne nepresná formulácia – je síce pravdou že vo všeobecnosti platí, že nájomca nie je povinný predmet nájmu užívať (pokiaľ to nie je výslovne dohodnuté), na druhej strane ak ho už užíva, musí byť jeho užívanie jednak v súlade s podmienkami nájomnej zmluvy a jednak podľa ďalších zákonom ustanovených pravidiel. Formuláciu odseku 1 považujeme preto za skresľujúcu – ide však skôr len o určitý legislatívny nedostatok, ktorý by v praxi nemal prinášať žiadne aplikačné problémy.
Komentované ustanovenie v odseku 2 rozlišuje medzi zmenou druhu pozemku a inou zmenou pozemku.
V obidvoch prípadoch ZoNPP vyžaduje splnenie dvoch podmienok:
Súhlas vlastníka musí mať písomnú formu – môže byť obsiahnutý už v nájomnej zmluve (ako generálny súhlas, či určitými podmienkami podmienený súhlas), alebo udeľovaný ad hoc pre jednotlivé zmeny. Súhlas musí vždy udeliť vlastník – teda aj v prípade, ak by mal zmenu uskutočniť podnájomca (čo právna úprava nevylučuje).
Uskutočnenie zmeny bez súhlasu vlastníka je potrebné vnímať ako porušenie súkromnoprávnej povinnosti – pokiaľ nie je pre takýto prípad uvedené niečo iné v zmluve (napríklad aj právo odstúpiť od zmluvy) subsidiárne sa, podľa nášho názoru, uplatní ustanovenie § 667 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého platí, že ak by zmeny pozemku (akýkoľvek typ zmien) boli vykonané bez súhlasu prenajímateľa nájomca by po skončení nájmu bol povinný uviesť pozemky do pôvodného stavu. Zároveň platí, že Ak v dôsledku vykonávaných zmien hrozí na veci prenajímateľovi značná škoda, je prenajímateľ oprávnený odstúpiť od zmluvy.
V prípade súhlasu a neexistencie inej dohody by nájomca po skončení nájmu mal nárok voči nájomcovi na vydanie zhodnotenia pozemku po odpočítaní znehodnotenia zmien, ku ktorému počas užívania zmien došlo – prenajímateľ sa však zmluvne môže zaviazať k náhrade 100 % nákladov vynaložených na zmeny.
Na veľkú časť zmien si však udelenie súhlasu prenajímateľa vyžaduje už konanie o zmene pozemku, ktoré je upravené v zákone č. 220/2004 Z. z. o ochrane poľnohospodárskej pôdy (z dôvodov, ktoré sme uviedli vyššie, komentované ustanovenie odkazuje na už zrušený zákon č. 307/1992 o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu).
Uvedený právny predpis rozlišuje nasledovné zmeny poľnohospodárskych pozemkov:
V prípade pod bodom 1 okresný úrad – pozemkový a lesný odbor vydá rozhodnutie na základe žiadosti vlastníka alebo užívateľa poľnohospodárskej pôdy.
Podkladom rozhodnutia sú vyjadrenia dotknutých orgánov štátnej správy, ktorá chránia verejné záujmy podľa osobitných predpisov, (napríklad okresný úrad – odbor životného prostredia podá stanovisko z hľadiska záujmov ochrany prírody a krajiny, ďalej je potrebné stanovisko vlastníka a užívateľa a údaje o pozemku podľa katastra nehnuteľností).
V prípadoch pod bodmi 2 a 3 okresný úrad pozemkový odbor vydáva záväzné stanovisko a to na žiadosť vlastníka alebo užívateľa; pri návrhu zmeny vinice na iný druh poľnohospodárskeho pozemku si vyžiada odborné stanovisko Ústredného kontrolného a skúšobného ústavu poľnohospodárskeho a stanovisko dotknutého orgánu územnej samosprávy obsahujúce zhodnotenie historických súvislostí a zámerov regionálneho rozvoja. Pri bode 3 si v prípade potreby vyžiada odborné stanovisko pôdnej služby.
Prílohou žiadosti sú:
a) kópia z katastrálnej mapy,
b) výpis z listu vlastníctva z registra „C“ katastra alebo identifikácia parcely, ak vlastnícke právo k pozemku nie je evidované na parcele registra „C“ katastra,
c) vyjadrenie vlastníka pozemku
d) a vyjadrenie štátneho orgánu ochrany prírody a krajiny a
e) geometrický plán, ak dochádza k deleniu parcely a
f) pri zmene poľnohospodárskeho druhu pozemku na ovocný sad aj projekt na zriadenie ovocného sadu s odborným stanoviskom Ústredného kontrolného a skúšobného ústavu poľnohospodárskeho.
Predmetom rozhodovania v prípadoch podľa bodu 4 sú pozemky, ktoré
a) vplyvom prírodných procesov zmenili vlastnosti a charakter pôdneho profilu tak, že zodpovedajú charakteru nepoľnohospodárskej pôdy, ale sú v katastri evidované ako poľnohospodárske druhy pozemkov; ide o rokliny, výmole, vysoké medze s krovinami alebo s kamením, plochy zanesené štrkom riek, slatiny, plochy trvalo zamokrené alebo porastené rašelinovým machom; pri rozhodovaní orgán ochrany poľnohospodárskej pôdy prihliada na odborné stanovisko pôdnej služby,
b) vplyvom prírodných procesov zmenili vlastnosti a charakter pôdneho profilu tak, že zodpovedajú charakteru poľnohospodárskej pôdy, ale sú v katastri evidované ako ostatná plocha, vodná plocha alebo zastavaná plocha a nádvorie; pri rozhodovaní orgán ochrany poľnohospodárskej pôdy prihliada na odborné stanovisko pôdnej služby,
c) sú dlhodobo zalesnené a sú vhodné na preradenie do lesných pozemkov;
V prípade podľa bodu 5, platí, že okresný úrad – pozemkový a lesný odbor z vlastného podnetu alebo na základe žiadosti vlastníka, užívateľa alebo inej osoby rozhodne o zmene druhu pozemku, ak
a) pred 25. júnom 1992 vplyvom ľudskej činnosti zmenil svoj charakter a nezodpovedá poľnohospodárskej pôde,
b) bol administratívne odňatý z poľnohospodárskeho pôdneho fondu a zanikol dôvod a účel odňatia, pričom nezmenil charakter poľnohospodárskej pôdy.
Prílohy žiadosti sú kópia z katastrálnej mapy, výpis z listu vlastníctva z registra „C“ katastra alebo identifikácia parcely, ak vlastnícke právo k pozemku nie je evidované na parcele registra „C“ katastra, alebo geometrický plán, ak dochádza k deleniu parcely.
Rozhodnutia resp. stanoviská vydané príslušným orgánom štátnej správy sú podkladom pre zápis zmien do katastra nehnuteľností a to formou záznamu – v lehote 60 dní príslušná správa katastra zaeviduje zmenu príslušného pozemku.
Pre podrobnejšie informácie pozri z zákon č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a to najmä jeho tretiu časť.