ULPIANUS - interaktívne právnicke komentáre

Súčasťou užívacieho práva nájomcu (ius utendi) je aj právo predmet nájmu požívať, t.j. brať z neho plody a úžitky (ius fruendi).

Občiansky zákonník na viacerých miestach uvádza plody a úžitky vedľa seba, pričom tieto pojmy nedefinuje (napr. § 123, § 130 ods. 2 a pod.). Napriek skutočnosti, že tieto pojmy sa čiastočne prekrývajú, existujú medzi nimi určité rozdiely.

Pojem úžitky je širším pojmom ako plody a zahŕňa všetky hospodárske výhody, ktoré sa týkajú predmetu nájmu a majú hospodársky význam. Ide teda o všetky výnosy, ktoré prináša určitá vec (napr. výnos poľnohospodárskeho pozemku nespočíva len v zbere úrody, ale aj v odplatnom prenechaní do nájmu alebo podnájmu inej osoby; výnos lesného pozemku nespočíva len v ťažbe dreva, ale aj v odplatnom prenechaní na výkon práva poľovníctva a pod.).

Plody sú z času na čas vyskytujúce sa prirodzené prírastky plodonosnej veci, ktoré sa vyskytujú v súvislosti s účelovým užívaním plodonosnej veci (napr. kravské mlieko, mláďatá zvierat, úrody na pozemku, ovocie zo záhrady a pod.). Tieto prirodzené prírastky sa stávajú samostatnými vecami až ich oddelením od hlavnej veci. Pokiaľ plod nie je oddelený od plodonosnej veci je tento plod jej súčasťou a patrí vlastníkovi veci. Pri nájomnej zmluve je nájomca oprávnený brať z predmetu nájmu plody, pričom až ich odobratím sa stáva ich oprávneným držiteľom na základe nájomného požívacieho práva.

Prirodzené úžitky (plody) sú určené na to, aby výsledkom obhospodarovania plodonosnej veci bolo ich oddelenie od materskej (hlavnej) veci. Podľa toho, či plody vznikajú prirodzeným spôsobom (napr. ovocie na strome) alebo sú výsledkom ľudskej práce (napr. obilie) rozlišujeme medzi prírodnými plodmi v pravom slova zmysle a tzv. priemyselnými plodmi.

V zásade je vlastníkom plodov po ich oddelení vlastník plodonosnej veci. Oddelené plody však môžu za určitých okolností pripadnúť aj inej osobe ako vlastníkovi veci – takou osobou je okrem iného aj nájomca, ktorému oprávnenie prisvojiť si plody vyplýva z titulu nájomného vzťahu. Právnym dôvodom nadobudnutia plodov do vlastníctva nájomcu je zmluva o nájme plodonosnej veci – vlastnícke právo k oddeleným plodom nadobúda nájomca oddelením a následným fyzickým si prisvojením oddelených plodov.

Predmetom árendy na rozdiel od obyčajného nájmu (napriek tomu, že platná právna úprava tieto zmluvné typy formálne nerozlišuje, po materiálnej stránke existujú medzi nimi rozdiely) môže byť len plodonosná vec, ktorá je spôsobilá na požívanie.

Zmluva o nájme poľnohospodárskeho pozemku má tzv. árendálny charakter, t.j. jej predmetom je plodonosná vec, ktorá umožňuje nájomcovi oprávnenie brať z nej úžitky (plody). Touto plodonosnou vecou je nepochybne ja poľnohospodársky pozemok, ktorý umožňuje  nájomcovi popri jeho užívaní aj požívanie, t.j. branie úžitkov (plodov) z pozemku.

Pri tomto druhu nájomnej zmluvy by samotné užívanie nemalo pre nájomcu zvláštny význam, resp. pre naplnenie samotnej podstaty árendy by bolo nepostačujúce. V súčasnosti platný právny poriadok pozná jednotný typ nájomnej zmluvy zahŕňajúci aj tzv. árendálnu zmluvu, ktorá bola niekedy osobitným zmluvným typom pre nájom poľnohospodárskych nehnuteľností. S takýmto rozdelením na osobitné zmluvné typy počíta aj legislatívny zámer nového Občianskeho zákonníka.

Účelom zmluvy o nájme poľnohospodárskeho pozemku (árendy) teda nie je samotné užívanie predmetu nájmu, ale najmä jeho požívanie – branie úžitkov z neho, najmä plodov. Na dosiahnutie tohto účelu nestačí prenajatý pozemok iba užívať, ale vyžaduje sa vynaloženie určitého úsilia a pričinenia zo strany nájomcu.

Uzavretím nájomnej zmluvy dochádza k prevodu oprávnenia odobrať neoddelené plody z plodonosnej veci z vlastníka pozemku na nájomcu. Separáciou plodov sa stávajú plody samostatnou vecou, s ktorou môže nájomca naložiť podľa vlastného uváženia. Oprávnenie brať úžitky z prenajatého pozemku je potrebné vykladať širšie, a to nielen vo význame brať úžitky, ale aj v zmysle tieto úžitky spotrebovať, príp. s nimi disponovať (predať).

Z dikcie komentovaného ustanovenia vyplýva, že branie úžitkov (plodov) nie je povinnosťou nájomcu, ale jeho oprávnením, t.j. tieto plody nemusí vôbec oddeliť, resp. oddelené plody spotrebovať alebo inak s nimi naložiť.

Užívaním prenajatého pozemku sa teda rozumie také jeho využitie, na ktoré sa nevyžaduje výkon špeciálnej hospodárskej činnosti zo strany nájomcu (napr. využívanie lesa na prechádzky). Na druhej strane branie úžitkov predpokladá určité pričinenie nájomcu za účelom dosiahnutia tohto úžitku.

Braním úžitkov je totiž také užívanie pozemku, ktoré predpokladá osobitné obhospodarovanie pozemku nájomcom ako predpokladu vzniku úžitkov a ich poberania. Pod pojem branie úžitkov tak bude spadať privlastňovanie si plodov, ktoré vzniknú v dôsledku obhospodarovania prenajatého pozemku nájomcom.