Zákon o nájme poľnohospodárskych pozemkov
§ 17
(1) Nájomca je povinný prenajatý podnik prevádzkovať vo svojom mene, na vlastné náklady a s odbornou starostlivosťou. Predmet podnikania, na ktorý je podnik určený, nesmie meniť bez súhlasu prenajímateľa. Prenajatý podnik nemožno prenechať do podnájmu.
(2) Ak nie je v zmluve dohodnuté inak, veci určené na to, aby sa počas dohodnutého času nájmu pri bežnom prevádzkovaní podniku spotrebovali alebo spracovali, a veci určené na odbyt prechádzajú platnosťou zmluvy na nájomcu; o týchto veciach sa urobí súpis, ktorý sa pripája k zápisnici o odovzdaní podniku do nájmu.
(3) Ak nie je v zmluve dohodnuté inak, prevzaté zvieratá a iné druhovo určené hnuteľné veci na prevádzkovanie poľnohospodárskej výroby, ktoré sa nespracúvajú ani nespotrebúvajú, nájomca udržiava v prevzatom druhu a množstve; ak sa stanú na tento účel nepoužiteľnými, sú podľa okolností úžitkom z podniku alebo nákladom na jeho prevádzkovanie.
ustanovenie nebolo novelizované
Z dôvodovej správy k zákonu č. 504/2003 Z.z.:
Podnik je špecifickým predmetom obchodnoprávnych vzťahov (§ 5 Obchodného zákonníka) a nová úprava záložného práva umožnením zriadenia záložného práva robí podnik predmetom právnych vzťahov aj v pôsobnosti Občianskeho zákonníka. Na rozdiel od zmluvy o predaji podniku (§ 476 Obchodného zákonníka), zmluva o nájme podniku, ako jedna z právnych foriem dispozície podnikateľa s podnikom, nie je zákonom upravená ako osobitný zmluvný typ. Splnomocňovacie ustanovenie § 22 ods. 9 písm. d) zákona č. 229/1991 Zb. v znení neskorších predpisov umožnilo vydať nariadením vlády bližšiu úpravu uzatvárania nájomnej zmluvy o nájme poľnohospodárskeho podniku alebo jeho časti a jej náležitosti. Táto úprava je v § 8 až 10 nariadenia vlády č. 208/1994 Z. z.
Právo poľnohospodárskych nájmov vo viacerých európskych krajinách pozná popri nájme jednotlivých poľnohospodárskych pozemkov alebo ich súboru aj nájom celých roľníckych hospodárstiev (fariem). Zmluvu o nájme podniku pozná aj české obchodné právo.
Zhodne s poňatím členenia úpravy nájmu v legislatívnom zámere Občianskeho zákonníka na všeobecnú úpravu nájomnej zmluvy a na osobitné nájmy podľa predmetu a účelu nájmu, by mala pre nájom podniku platiť všeobecná úprava nájomnej zmluvy a doplňujúca špeciálna úprava vyplývajúca z osobitostí tohto predmetu právnych vzťahov.
Kým požiadavka prevádzkovania podniku na vlastný účet je samozrejmá (nájomca prevádzkuje podnik pre seba), pri prevádzkovaní pod vlastným menom vznikajú viaceré aplikačné otázky – súčasťou podniku je aj obchodné meno a nájomca je preto oprávnený používať obchodné meno prináležiace k podniku a v mnohých prípadoch bude mať nájomca záujem na tom, aby tretie osoby vnímali práve „staré“ obchodné meno podniku (napríklad kvôli dobrej povesti a podobne). Na druhej strane ale platí, že nájomca je samostatným subjektom, ktorý má podnik len prenajatý a z tohto hľadiska je správny záver, že podnikateľskú činnosť, v rámci ktorej má nájomca prenajatý podnik, nájomca vykonáva vo vlastnom mene. Bolo by žiaduce, aby v tejto otázke došlo k spresneniu zákonného textu – česká právna úprava, z ktorej ZoNPP vychádza ustanovuje, že nájomca prevádzkuje podnik pod svojim obchodným menom.
Nájomca je tiež povinný podnik prevádzkovať s odbornou starostlivosťou – tento pojem je bežne používaný v slovenskom právnom prostredí (najmä v Obchodnom zákonníku ako kritérium na konanie osôb), nie je však definovaný generálne (napríklad zákon o konkurze a reštrukturalizácii ho, výlučne však na účely tohto zákona, definuje ako „konanie so starostlivosťou primeranou funkcii alebo postaveniu konajúcej osoby po zohľadnení všetkých dostupných informácií, ktoré sa týkajú alebo môžu mať vplyv na jej konanie“). Uvedená definícia sa, podľa nášho názoru, veľmi približuje tomu, čo si pod konaním s odbornou starostlivosťou treba predstaviť – predpokladá sa určitý kvalifikovaný stupeň poznania problematiky, ku ktorej sa konanie vzťahuje, pri ktorom sa berú do úvahy všetky informácie a okolnosti, ktoré mohli alebo mali byť konajúcemu objektívne známe.
Kritérium postupovania s odbornou starostlivosťou môže byť určujúce pre určenie zodpovednosti nájomcu z nájomnej zmluvy.
Za nie celkom jednoznačný a zrozumiteľný považujeme zákaz meniť predmet podnikania, na ktorý je podnik určený – v prvom rade platí, že podnik je stále majetkom prenajímateľa a nájomca nemá žiadnu možnosť meniť podnikateľské oprávnenia subjektu prenajímateľa. Nájomnou zmluvou na nájomcu neprechádza výkon práv vzťahujúcich sa na vnútorné pomery prenajímateľa a preto nájomca nemá možnosť zmeniť predmet jeho podnikania. Ustanovenie je potom možné vykladať len tak, že nájomca by bez súhlasu prenajímateľa nemal vykonávať také zásahy do jednotlivých zložiek podniku, aby fakticky nedošlo k zmene jeho účelu, ktorým je poľnohospodárske využitie.
ZoNPP vylučuje ďalší podnájom podniku, to znamená, že nájomca, ho už nemôže prenechať ďalšej osobe do podnájmu – uvedené obmedzenie je z nášho pohľadu opodstatnené už len preto, že vystupovanie oprávnenej a povinnej strany v právnych vzťahoch podniku by mohlo viesť k neprehľadnej situácií.
Zo znenia zákonného textu (neobsahuje možnosť inej dohody zmluvných strán), podľa nášho názoru, vyplýva, že uvedený zákaz je kogentný a nemôže ho prelomiť ani súhlas vlastníka podniku, či dohoda zmluvných strán.
Z uvedeného zákazu nemožno odvodiť aj zákaz podnájmu jednotlivých zložiek podniku (napríklad poľnohospodárskych pozemkov) - právna úprava vylučuje len podnájom podniku ako celku, nie však jeho jednotlivých súčastí. Naviac, pre obmedzenie podnájmu jednotlivých častí podniku neexistuje žiadny rozumný dôvod; naopak, môžu sa pri prevádzke podniku javiť ako účelné.
Odseky 2 a 3 komentovaného ustanovenia rozlišujú dve kategórie vecí, pričom rozlišovacím kritériom je ich možnosť spotrebovania alebo spracovania – z povahy veci vyplýva, že sa bude jednať o hnuteľné veci.
Pri veciach, pri ktorých sa predpokladá ich spracovanie, alebo spotrebovanie (napríklad kŕmne zmesi, sadivá), resp. pri veciach určených na odbyt (úroda) zákon ustanovuje, že prechádzajú platnosťou zmluvy na nájomcu – hoci to nie je vyjadrené explicitne, rozumie sa tým prechod vlastníckeho práva. Takéto riešenie je potrebné nakoľko pri dispozíciách s uvedenými kategóriami komodít sa predpokladá ich ďalší prevod a teda je nevyhnutné, aby nájomca vystupoval ako ich vlastník, ktorý je oprávnený s nimi disponovať.
O týchto veciach by mal byť vyhotovený súpis, ktorý by mal byť priložený ku zápisnici o odovzdaní podniku – vyhotovenie súpisu má len evidenčný charakter a nemá žiadne právne účinky, jeho existencia však môže prispieť k odstráneniu prípadných rozporov medzi zmluvnými stranami (k tomu pozri aj komentár k ustanoveniu § 18 ZoNPP).
Pre prevzaté zvieratá a iné druhovo určené hnuteľné veci, ktoré sa nespracúvajú ani nespotrebúvajú platí, že ich nájomca udržiava v prevzatom druhu a množstve – v zásade by pri skončení nájomného vzťahu malo byť vrátené rovnaké množstvo daného druhu hnuteľných vecí (najmä zvieratá, či napríklad skladované obilniny a podobne). ZoNPP ustanovuje, že ak sa veci na uvedený účel stanú nepoužiteľnými (napríklad znehodnotenie úrody, úhyn zvierat a podobne) sú podľa okolností úžitkom z podniku alebo nákladom na jeho prevádzkovanie – touto formuláciou má zákonodarca na mysli to, že či už stratu alebo zisk v takejto situácii znáša resp. získava nájomca ako osoba prevádzkujúca podnik.
Zákon pri obdivoch prípadoch umožňuje odlišnú dohodu zmluvných strán.