ULPIANUS - interaktívne právnicke komentáre

Legitimácia na podanie návrhu na začatie konanie o vyhlásenie za mŕtveho je determinovaná právnym záujmom na veci, teda na vyhlásení fyzickej osoby za mŕtvu (s výnimkou prípadu, kedy súd môže vyhlásiť osobu za mŕtvu aj bez návrhu, ak je isté, že fyzická osoba nežije - napr. letecké katastrofy a pod.). Právny záujem je iba taký záujem, s ktorým spája právny poriadok určité práva, a ktoré by určitá osoba nemohla realizovať bez toho, aby fyzická osoba bola vyhlásená za mŕtvu. V okolnostiach konkrétnej veci môže mať právny záujem napríklad manžel, pre ktorého vytvára manželstvo s nezvestnou osobou prekážku pre uzavretie nového manželstva (viď § 9 zákona o rodine). Osobou s právnym záujmom môže byť tiež veriteľ, ktorý sa nevie domôcť svojej pohľadávky alebo aj potenciálni dedičia a pod.

Iným nezameniteľným spôsobom než vyčíslením presnej peňažnej čiastky je napríklad odkaz na § 62 ods. 3 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine, ktorý upravuje tzv. minimálne výživné vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona (týmto osobitným zákonom je zákon č. 601/2003 Z.z. o životnom minime).

Pôjde napríklad o vyvrátiteľnú domnienku existencie dlhu v prípade uznania dlhu podľa § 558 Občianskeho zákonníka alebo uznania záväzku podľa Obchodného zákonníka - pri týchto právnych úkonoch sa predpokladá, že v čase uznania dlh/záväzok trval. Právnym následkom spojeným s uznaním je presun procesného dôkazného bremena na dlžníka, ktorý sa bude musieť (za predpokladu, že chce byť v konaní úspešný) brániť a existenciu dlhu/záväzku vyvrátiť (napr. preukáže, že dlh zanikol zaplatením a pod.). Ak existenciu dlhu relevantným spôsobom nevyvráti, súd bude mať za preukázané, že dlh existuje bez ohľadu na procesnú aktivitu žalobcu, ktorý nemusí existenciu a výšku dlhu žiadnym spôsobom preukazovať, pretože postačuje samotné predloženie uznania dlhu/záväzku.

Ustanovenie § 137 CSP nahradilo a výrazným spôsobom zreformovalo pôvodný § 80 OSP a to nasledovným spôsobom: 1. tzv. statusové žaloby podľa § 80 písm. a) OSP sa premiestnili vzhľadom na vznik troch samostatných procesných kódexov do Civilného mimosporového poriadku. 2. klasické žaloby na splnenie povinnosti ostali zachované s drobnou kozmetickou zmenou - neuvádza sa z akého dôvodu sa splnenie povinnosti požaduje (napr. zmluva, zákon a pod.). Pod túto kategóriu by vzhľadom na systematický výklad CSP mali spadať aj tzv. žaloby o nahradenie prejavu vôle, t.j. žaloby na uloženie povinnosti prejaviť vôľu s uzavretím zmluvy, ktoré podľa § 229 CSP časovým okamihom právoplatnosti rozsudku nahrádzajú prejav vôle, t.j. týmto okamihom sa zmluva považuje za uzavretú. 3. tzv. usporiadavacie žaloby - ide o žaloby, ktorými sa uplatňuje nárok na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu vyplýva z osobitného predpisu (napr. žaloby typu vyporiadanie BSM, podielového spoluvlastníctva pod.) - ide o nóvum právnej úpravy, pretože tento druh žalôb nebol predtým výslovne pomenovaný. 4. určovacie žaloby - ide o klasické určovacie žaloby na určenie, či to právo je alebo nie je (napr. vlastnícke právo, užívacie právo a pod.) - pri tomto type žaloby sa procesnou podmienkou jej prípustnosti preukázanie naliehavého právneho záujmu, ktorého obsah a význam je v súdnej praxi pomerne ustálený (napr. tento naliehavý právny záujem je daný vždy, ak ide o určenie vlastníctva k nehnuteľností, pretože určovací rozsudok je v danom prípade spôsobilou verejnou listinou na zmenu zápisu v katastri nehnuteľností a teda na zosúladenie skutočného právneho stavu zo zapísaným stavom. CSP zároveň výslovne upravuje, že naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu (napr. dedičský spor podľa § 194 CMP; § 16c ods. 2 zákona č. 543/2007 Z.z. o pôsobnosti orgánov štátnej správy pri poskytovaní podpory v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka - žaloba o určenie užívacieho práva k pôde z dôvodu spornosti užívacieho práva medzi viacerými žiadateľmi o podporu, bez ktorej nemožno obnoviť konanie o priznaní podpory). 5. špeciálne určovacie žaloby - ide o žalobu na určenie právnej skutočnosti, ak to vyplýva z právneho predpisu (napr. neplatnosť dobrovoľnej dražby, neplatnosť skončenia pracovného pomeru, neplatnosť uznesenia valného zhromaždenia, žaloba o určenie doby plnenia podľa § 564 OZ a pod.). Je potrebné zdôrazniť, že CSP rovnako ako OSP je založený na exemplifikatívnom výpočte druhu žalôb, t.j. prípustné sú aj iné žaloby ako žaloby vymenované v § 137 CSP.

CSP rozlišuje tri druhy zastúpenia na základe procesného splnomocnenia: 1. zastúpenie všeobecným (občianskym) zástupcom - toto zastúpenie platí všeobecne, pokiaľ CSP neustanovuje inak. Súd je povinný nepripustiť takéto zastúpenie ak je zástupca pokutník (vystupuje vo viacerých konaniach) alebo je zjavne nespôsobilý na riadne zastupovanie. Tento zástupca sa nemôže dať zastúpiť ďalšou osobou. 2. zastúpenie advokátom - toto zastúpenie je obligatórne pre taxatívne vymedzený okruh sporov (napr. spory súvisiace s konkurzom a pod.). V týchto sporoch je strana povinne zastúpený advokátom - procesnoprávnym následkom absencia zastúpenia advokátom je neprihliadanie na úkony strany v konaní. Zákon pripúšťa určité výnimky (napr. ak strana má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa). 3. zastúpenie osobou s právnickým vzdelaním - toto zastúpenie je fakultatívne v tom zmysle, že strana môže konať osobne (sama) bez nutnosti zvoliť si zástupcu. Takisto sa vzťahuje len na taxatívne vymenované spory (napr. spory z ochrany osobnosti). Ak sa však rozhodne zvoliť si zástupcu, týmto zástupcom môže byť výlučne osoba s vysokoškolským právnickým vzdelaním druhého stupňa (podľa § 468 CSP sa za vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa sa na účely tohto zákona považuje vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v študijnom odbore právo na právnickej fakulte vysokej školy v Slovenskej republike alebo uznaný doklad o vysokoškolskom právnickom vzdelaní druhého stupňa vydaný zahraničnou vysokou školou; ak bolo vysokoškolské vzdelanie získané najprv v prvom stupni a následne v druhom stupni, vyžaduje sa, aby išlo v oboch stupňoch o vzdelanie v študijnom odbore právo). Udelenie splnomocnenia je možné len písomne a to v listinnej podobe alebo elektronickej podobe (oproti OSP sa nepripúšťa jeho udelenie ústne do zápisnice.

Predmetné ustanovenie je nevyhnutné vykladať ústavnokonformne a systematicky v spojení s § 2 ods. 3 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch, podľa ktorého súd nemôže vysloviť, že vec nepatrí do právomoci súdu, ak ju nemôže postúpiť na konanie a rozhodnutie inému orgánu verejnej moci. Inak by sa dopustil odopretia spravodlivosti (denegatio iustitiae). Z tohto dôvodu sa nedostatok právomoci súdu považuje za procesnú podmienku, t.j. podmienku kedy súd môže konať a rozhodovať daný spor iba v tom prípade, ak existuje iný orgán verejnej moci s právomocou rozhodnúť. Iba v takom prípade ide o prekážku pre rozhodovanie súdu z dôvodu nedostatku procesnej podmienky a súd je povinný konanie bezodkladne zastaviť a spor (vec) postúpiť inému orgánu.

Nie je mi jasný rozdiel medzi dvoma pojmami, pretože sa domnievam, že tam žiadny nie je. Ide o pojem určiteľný a priradiť... Veď akonáhle vieme niečo k niekomu priradiť, je aj určiteľný... Myslím, že ide len o prekladový rozdiel a žiadny iný. Mala som červené topánky. Ak ich viete ku mne priradiť, som nimi určiteľná. Ďalšou polemikou by bola prednosť smernice, keďže tá nie je priamo záväzná, ide len o výsledok, a ten myslím je identický aj naší pojmom.

Zdá sa, že § 3 bude práve tým prvým novelizovaným ustanovením tohto zákona. Vláda 17.8.2016 schválila návrh zákona o uznávaní a výkone majetkového rozhodnutia vydaného v trestnom konaní v Európskej únii a o zmene a doplnení niektorých zákonov, kde sa v čl. VI navrhuje rozšíriť katalóg trestných činov o sprenevera podľa § 213, podvod podľa § 221, úverový podvod podľa § 222, poisťovací podvod podľa § 223, kapitálový podvod podľa § 224, subvenčný podvod podľa § 225, podvodný úpadok podľa § 227, zavinený úpadok podľa § 228, prevádzkovanie nepoctivých hier a stávok podľa § 229, nepovolená prevádzka lotérií a iných podobných hier podľa § 230, skresľovanie údajov hospodárskej a obchodnej evidencie podľa § 259 a 260, poškodzovanie veriteľa podľa § 239, zvýhodňovanie veriteľa podľa § 240, zneužívanie informácií v obchodnom styku podľa § 265, manipulácia s trhom podľa § 265a, machinácie pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe podľa § 266 a 267, marenie výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 a 349, a všetky trestné činy extrémizmu. viac info tu: http://www.rokovanie.sk/Rokovanie.aspx/BodRokovaniaDetail?idMaterial=25792

Podľa mňa príspevok dospieva (za istých okolností) k správnym záverom, ale prostredníctvom nesprávneho testu. Pre určenie, či údaje sú osobné alebo nie, nie je totiž smerodajné to, „aby fyzická osoba bola na základe takýchto údajov určená alebo určiteľná.“ Rovnako nie je smerodajné to, či takéto údaje niečo vypovedajú o fyzickej, psychickej či inej identite. Osobným údajom totiž môže byť aj údaj, na základe ktorého nemožno identifikovať konkrétnu osobu, resp. ktorý nič nevypovedá o fyzickej či inej identite. Dôležité je len to, či je — slovami smernice — „primerane pravdepodobné“, že ho dokážeme ku konkrétnej osobe priradiť. Ak áno, o osobný údaj pôjde. Vezmime si napr. údaj „Milan bol na ceste“. Nikdy z neho neurčíme konkrétnu fyzickú osobu (ibaže by existoval jediný Milan, resp. jediný človek na ceste). Tento údaj nám ani nič nepovie o fyzickej, sociálnej či inej identite. Aj takýto údaj však môže byť osobným, ak z kontextu či z iných informácií vieme, o ktorom Milanovi je reč. To znamená, že aj nick na Pokeci môže byť osobným údajom, i keď nemá schopnosť identifikovať, resp. i keď sa netýka identity. Dôležité bude len to, či je primerane pravdepodobné, že ho dokážeme k niekomu priradiť. Ak ho napr. spracúva prevádzkovateľ Pokecu, o osobný údaj môže ísť vtedy, ak ho prevádzkovateľ vie priradiť ku konkrétnej osobe. Pokiaľ ide o príklad s podrážkou, ten nie je podľa mňa celkom trefný. Ak by si učiteľka chcela napr. odfotiť moju podrážku, resp. zapísať jej veľkosť, tieto údaje osobnými údajmi budú. Je totiž nesporné, že sa týkajú mňa, konkrétnej fyzickej osoby, keďže ich učiteľka vidí na mojich nohách. Je preto zbytočné zaoberať sa, či ma dokážu identifikovať, resp. či vypovedajú o mojej fyziologickej identite. Iná situácia je pri stopách na koberci. Tu nie je jasné, komu patria. Z kontextu ale vyplýva, že je primerane pravdepodobné, že ich bude možné priradiť ku konkrétnej osobe. Aj údaje o stope tak budú osobnými údajmi. Slovom, ak máme konkrétnu fyzickú osobu, tak potom všetky údaje, ktoré k nej dokážem priradiť (ktoré sa jej týkajú), sú osobnými údajmi. Bez ohľadu na to, či sú samé schopné identifikovať (stopa), alebo toho schopné nie sú (Milan bol na ceste).

Aj v trestnom poriadku sa pri konkretizacii osoby pri potrebe nezamenitelnosti a jej urcitosti pouzivaju v spisoch aj prezyvky. tzv alias

Spravna odpoved je podla mojho nazoru ze advokat je prevadzkovatel a informovat protistranu nemusi. Zakon o advokacii priamo opravnuje advokata ziskavat a spracuvat spracuvat osobne udaje klientov a inych fyzickych osob v rozsahu nevyhnutnom na ucely vykonu advokacie. Taketo opravnenie by nedavalo zmysel, ak by bol advokat sprostredkovatelom, nakolko ten odvodzuje svoje opravnene spracuvat osobne udaje od klienta. Cize advokat je prevadzkovatel, ktoreho pravny zaklad je priamo v zakone o advokacii a preto nepotrebuje v zmysle § 10 ods. 2 zakona o ochrane osobnych udajov ani suhlas protistrany na spracuvanie jej osobnych udajov. Klient podla mojho nazoru je tiez v postaveni prevadzkovatela ale na inom pravnom zaklade, a to bud § 10 ods. 3 pism g) zakona o ochrane osobnych udajov (tzv. legitimate interest exemption) alebo v pripade dokonca aj citlivych osobnych udajov § 14 pism. e) zakona o ochrane osobnych udajov (tzv. legal claims exemption). Ide tiez o vynimky z poziadavky ziskavat suhlas protistrany v tomto pripade. Potom tu mame ustavenie § 15 ods. 3 zakona o ochrane osobnych udajov, podla ktoreho netreba plnit informacnu povinnost ak je pravny zaklad uvedeny o.i. v osobitnom zakone alebo priamo v zakone o ochrane osobnych udajov. To je aj v pripade advokata aj klienta. Advokat by si ale z pohladu svojho suladu zo zakonom mal viest samostatny evidencny list informacneho systemu, v ktorom spracuva udaje na ucel vykonu advokacie.

Dobry den prajem. Je to tak ako pisete - v zasade navrh na platak spisovany este podla OSP moze obsahovat vsetky nalezitosti vyzadovane podla §§ 127 a 131 a nasl. CSP. Ak tomu tak nebude sud by mal vyzvat na ich doplnenie ci upravu postupom podla § 129 CSP

Dobry den, zaujimalo by ma, ako bude sud postupovat v pripade, ak mu dojde navrh na vydanie platobneho rozkazu vyhotoveny este vramci starej upravy (ucastnici, a najma petit este vramci OSP) avsak na sud podany az po 1.7.2016. Bude sud v takomto pripade vyzyvat zalobcu na opravu navrhu, resp. zaloby? dakujem pekne Lukas

Ak je účastníkom konania fyzická osoba, uvedenie jej dátumu narodenia je fakultatívnou náležitosťou žaloby, nakoľko rodné číslo je chránené ako osobný identifikátor. Dátum narodenia fyzickej osoby nie je náležitosťou žaloby, a jeho neuvedenie nespôsobuje neúplnosť žaloby. Dátum narodenia účastníka nie je povinnou osobitnou náležitosťou ani návrhu, ani platobného rozkazu. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 27. apríla 2016, sp. zn. 3Obo/35/2015)

Na podporu uvedených názorov poukazujem na názor K. Csacha v článku "Spotrebiteľské zmluvy v aplikačnej praxi dostupný tu http://www.ja-sr.sk/files/Spotrebitelske%20zmluvy%20v%20aplikacnej%20praxi.pdf "Právna úprava zodpovednosti za vady je vybudovaná na existencii dvoch rozdielnych koncepcií zodpovednosti za plnenie s vadami. Prvou je zodpovednosť za vady existujúce v čase plnenia (základ v § 499 OZ) a druhou je tzv. záruka za akosť, teda zodpovednosť za vady, ktoré vzniknú aj neskôr, počas záručnej doby (základ v § 502 OZ). Jednoducho povedané, zodpovednosť za vady zabezpečuje, že bude plnené bez vád (vec nie je pokazená) a záruka za akosť garantuje, že plnenie bude bez vád počas celej záručnej doby (vec sa nepokazí). Zákonom ustanovená záruka za akosť nachádza uplatnenie iba v prípade predaja tovaru v obchode (§§ 619 ods. 2 a nasl. OZ), .... Klasickú zodpovednosť za vady predpokladá zákon tak pri všeobecnom odplatnom prenechaní veci (§ 499 OZ), pri kúpnej zmluve všeobecne (596 a nasl. OZ), osobitne pri predaji v obchode (§ 619 ods. 1 OZ)....."

Sú tu občania Slovenskej republiky, ktorých tento štát zákonom č.140/2014 Z.z. v podstate vyhlásil za nesvojprávnych, pretože nemôžu predávať svoj majetok, ktorý vlastnili 100 a viac rokov ? Ja som také malé hospodárstvo s výmerou 0,8 hektára kúpil a teraz mám z toho nervy...

Pripájam odkaz na ďalšie relevantné zdroje, pre tých ktorí majú záujem hlbšie polemizovať nad danou problematikou: http://www.lexforum.cz/438 a http://jinepravo.blogspot.sk/2010/12/jezdit-na-cerno-se-nesmi.html

Na doplnenie problematiky poukazujem na tento článok http://www.pravnelisty.sk/clanky/a288-zakladne-vychodiska-principu-ultima-ratio.

diskusia k téme tu http://www.lexforum.cz/596

V tejto súvislosti poukazujem na článok v BSA 4/2016 od I. Syrového "Náhradu za stratu času pri úkone advokátskeho koncipienta", ktorý dospel k rovnakému záveru a to v prospech priznania nároku za stratu času aj za úkon, na ktorom sa zúčastnil advokátsky koncipient.