ULPIANUS - interaktívne právnicke komentáre

Nie som si vedomý, aby článok vyznieval tendenčne – v článku sú z môjho pohľadu uvedené iba objektívne skutočnosti, ktoré poukazujú na jednotlivé výhody a nevýhody týchto inštitútov z rôznych hľadísk. V snahe o objektívnosť je článok ponechaný bez záveru v prospech či neprospech niektorého z týchto inštitútov. Taktiež snaha bola poukázať na jednotlivé stránky dedenia a darovania čo najúplnejšie, resp. na tie najzásadnejšie aspekty. Samozrejme súhlasím, aby sa klient obrátil na odborníka, ktorý mu túto problematiku kvalifikovane vysvetlí a ponúkne riešenie šité na mieru po zohľadnení všetkých špecifík. Aj napriek tomu pre väčšinu ľudí sú v dnešnej dobe smerodajné výdavky hoci by sa nemalo v záujme kvalitného riešenia veci rezignovať iba na ne, ale pri zahrnutí odmeny advokáta alebo notára za vypracovanie darovacej zmluvy sú náklady súvisiace s darovaním podľa môjho názoru radovo nižšie ako náklady s dedením. To len na margo nákladov. Ak je v článku pociťovať deficit detailnejšieho porovnania výhod a nevýhod, tak k tomu si dovolím uviesť, že to ani nebolo jeho ambíciou, aby tu ostal priestor aj využitie práce notárov a advokátov. Ambíciou však bolo aspoň v základných rysoch poukázať na jednotlivé kategórie, prostredníctvom ktorých si každá osoba orientačne dokáže vyhodnotiť svoju situáciu a s konkrétnym prevedením sa obrátiť na advokáta, príp. notára. Taktiež netvrdím, že darovacia zmluva je paušálne to pravé riešenie len z hľadiska nákladov – môže to však byť kľúčový argument napr. v prípade, ak u danej osoby prevládajú iné výhody darovania, ale je na pochybách, ale je u nej darovanie a dedenie na rovnako, tak v danom prípade myslím zavážia financie. Určite však peniaze nemajú ísť na úkor toho, ak po všetkých stránkach je pre danú osobu prijateľnejšie dedenie. K tomu vecnému bremenu pre úplnosť si dovolím poznamenať, že v praxi si viem len ťažko predstaviť, že by niekto kúpil nehnuteľnosť, kde je vecné bremeno doživotného bývania. Rovnako nemusí pridať na psychike ani dedičovi, ak jediný majetok, ktorý mohol zdediť bude vydražený v dôsledku dlhov poručiteľa za jeho života. Takže dedič môže v rámci dedenia skončiť s holým zadkom a búchať hlavu o stenu, prečo sa veci neriešili včas darovaním. To sú už ale mimoprávne špecifiká, ktoré si musia zainteresované osoby sami vyhodnotiť, resp. uvedomiť a podľa dospieť ku kompromisnému riešeniu ako vysporiadať majetkové vzťahy. Samozrejme netreba zabúdať na rozlišovanie výhod a nevýhod z pohľadu každej strany osobitne. Záverom musím súhlasiť, že vzhľadom na rôzne špecifiká je najvhodnejším riešením osloviť odborníka, pričom dodávam, že článok negeneralizoval, že darovanie je lepšie, pretože je lacnejšie.

príspevok má ambíciu podať komplexné posúdenie dvoch tradičných inštitútov, ale vyznieva dosť tendenčne. Pokiaľ je pre klientov najpodstatnejšou otázkou výška nákladov, tak súhlasím, že v prípade rovnakého predmetu (napr. byt, dom) je darovanie spravidla lacnejšie ako poplatky za prejednanie dedičstva. Je to samozrejme relatívne, keďže autor len naznačil možnosť, že si účastník zmluvu môže vyhotoviť sami. Predpokladám ale, že väčšina ľudí sa s požiadavkou o vyhotovenie darovacej zmluvy obráti na odborníka, ktorým je notár alebo advokát. Neodporúčam na tak závažný úkon uspokojiť sa so vzorom, ktorý nájde klient na internete alebo v denníku pravda. Poplatok za vyhotovenie darovacej zmluvy je potom závislý na tom, kto pre klienta zmluvu vypracuje a na samotnom predmete prevodu. Porovnávať zodpovednosť notára alebo advokáta a výhody pre a proti je nad rámec tohto článku. Samozrejme odporúčam notára. To, čo mi ale v príspevku chýba je detailnejšie porovnanie výhody a nevýhody jednotlivých inštitútov. Pretože robiť tak závažný úkon, akým je prevod majetku len podľa toho, koľko za neho zaplatím, je scestné. Práve takéto zmýšľanie vedie k mnohým sporom, kedy už asi človek neráta, koľko ušetril za prípadne lacnejší úkon. Posledná poznámka: ani zriadenie vecného bremena, ani možnosť žiadať vrátiť dar nemusia byť dostatočnou ochranou darcu v prípade, ak sa vzťahy naštrbia natoľko, že darcovo právo zodpovedajúce vecnému bremenu je obmedzované, alebo vec bola následne prevedená, zaťažená. Ak vôbec vecné bremeno bolo zriadené, keďže častokrát práve notár musí klienta „prehovárať“, aby trval na zriadení vecného bremena. Napr. v prípade zaťaženia bytu obdarovaným, a realizácie napr. dobrovoľnej dražby, aj keď vecné bremeno ostáva po vydražení zachované, na psychike darcu to určite nepridá. Pri dedení, ostáva vlastníkovi celý obsah vlastníckeho práva zachovaný, t.j právo vec držať, užívať, požívať a disponovať a teda, z pozície postavenia a ochrany vlastníka je určite výhodnejšie dedenie, ktoré ho navyše už vôbec trápiť nebude. V každom prípade odporúčam návštevu odborníka, teda notára alebo advokáta, ktorý vie konkrétny prípad citlivo posúdiť a odporučiť riešenie. Nemožno totižto generalizovať, že darovanie je lepšie, pretože je lacnejšie. V jednom prípade bude pre vlastníka a prípadného nadobúdateľa vhodnejšie darovanie a pre iného naopak ponechať si vlastnícke právo a ponechať vyporiadanie jeho majetku na konanie o dedičstve.

Dovolím si upozorniť v súvislosti s týmto článkom na diskusiu prebiehajúcu na http://www.pravnelisty.sk/clanky/a405-kde-su-hranice-aplikacie-principu-ultima-ratio-v-trestnom-prave

Celý príspevok je recesia, okrem notáromatu. Notáromat je celkom schopný startupový nápad, neviem, či by som nemal osloviť niekoho v Sillicon Valley a skúsime to zrealizovať

Tu je potrebne specifikovat ci sa jazdene vozidlo radi do skupiny pouzita vec ( to nikto nevie). Pretoze o pouzitej veci hovori aj paragraf 66 danoveho zakonnika kde pouzita vec je oslobodena od dane, ale jazdene vozidlo tam uz nespada naco doplatili mnohi dovozcovia

Zabudame na jednu zasadnu vec a tou je citenie a empatia. Ziaden stroj nenahradi ludske citenie a empaticky pristup. Ako hovori kolega vyssie tato doba ma dekadentny charakter a su pravnici a pravnici. Zial je doba kedy vela ludi motivuju iba peniaze a nie snaha pomoct samozrejme za neskorsiu pripadnu odmenu. Preto moj nazor je ten ze pravnicke povolanie nezanikne ale dorpedu pojde empatia a pravnici som silnym empatickym citenim az psychologickym pristupom ku klientovi. ( chceli spravodlivost a miesto toho sa im dostal pravny stat )

Jednému známemu, ktorý ešte nebol dr. na úrade práce tvrdili, že on nie je právnik lebo nemá JUDr. Nedokázal ich presvedčiť o opaku.

AMEN! V ideálnom svete, ku ktorému máme čím ďalej, tým ďalej, súhlasím s autorom, že právnické profesie vôbec nebudú potrebné. No keďže k ideálnemu svetu sme sa vybrali opačným smerom, obávam sa, že počet právnikom bude narastať. Primeranosť kvality ku kvantite je témou na ďalšie príspevky. Posledná poznámka, keďže autor sníva o svetovom mieri, predpokladám, že práve notárska profesia by jeho požiadavky mohla naplniť ako prvá, pretože práve notár je lekárom dobrých mravom. Inak považujem príspevok samozrejme sa recesiu a vtipné spríjemnenie pondelkového obeda.

Ja mám v tejto súvislosti najradšej otázky typu: A to keď spravíš tie advokátske skúšky, tak budeš JUDr.? alebo: To musíš byť JUDr. keď chceš byť sudca nie? :)

Ďakujem pekne za odpoveď.

Dobrý deň, mohli by ste nám prosím dať vedieť ako dopadol Váš prípad? Ďakujem

Dobrý deň pán Četník, pripájam sa do uvedenej diskusie práve z dôvodu, že riešim od minulého roka ten istý problém, pričom stanovisko úrade práce je neustále zamietavé. Mala som snahu hovoriť s riaditeľom úradu, aby mi ako zástupca ÚP jednoznačne povedal svoje stanovisko, keďže som spĺňala a podľa starého znenia stále spĺňam podmienky a nechcú ani pripustiť moje zaradenie. Neustále sa odvolávali na staré znenie zákon, kde niky nespomenuli doplnenie novely z roku 2013. Podľa slov riaditeľa má ÚP metodické usmernenie z BA aj napriek tomu, že zákon bol jasný. Najhoršie v tomto celom prípade je, že si ÚP svojvoľne mení zákon, teda pýtam sa či žijeme v právnom štáte. Druhé najhoršie zistenie je, keď zistíte že Vás v prvom kontakte zaradia do kategórie špekulant, a ide práve o tých, ktorí sa svojou snahou a vlastnou prácou snažia uplatniť na trhu práce.

k druhej otázke odporúčam článok Štátny zamestnanec a účasť v spoločnosti s ručením obmedzeným dostupný na http://www.ulpianus.sk/blog/8591/ pokiaľ ide o prvú otázku ako vyplýva z aktualizovaného článku v dôsledku novely účinnej od 1.1.2016 konateľ a spoločník s.r.o. nemôže byť evidovaný na úrade práce

Dobrý deň.Chcem sa Vás opýtať,vzťahuje sa to aj na mňa? Som jediným spoločníkom a konateľom s.r.o. Od 31.7.2009 doteraz mám uzavretú dohodu:"Zmluva o výkone funkcie konateľa" § 66 ods.3 Obchodného zákonníka.s min.odmenou 30€ mesačne. K 31.1.2016 nám končí nájomný vzťah kde sme mali prevádzku.A nebudem mať momentálne žiadny príjem. 1.Môžem byť evidovaný na úrade práce??? ,mám ukončiť/dohodou/ túto zmluvu k 31.1.2016,alebo to ani po 1.1.2016 už nemá vplyv? 2.Môžem byť ak som spoločníkom a konateľom v s.r.o byť zamestnaný vo verejnej resp.štátnej správe?/konflikt záujmov?/ Ďakujem Hvizdoš Silvester

Z § 142 ods. 1 O.s.p. a § 149 ods. 1 O.s.p. vyplýva, že osobou oprávnenou na náhradu trov konania môže byť len účastník konania. Ustanovenie § 149 ods. 1 O.s.p. upravuje tzv. platobné miesto a v konečnom dôsledku sleduje ochranu záujmov advokáta tým, že náhrada trov je vyplácaná na jeho účet. Zo zákona však nemá právo si tieto peniaze ponechať, ani ich zadržať inak, než na základe dohody s klientom, pričom je povinný vykonať vyúčtovanie. Ustanovenie § 149 ods. 1 O.s.p. nezakladá právo na plnenie v prospech advokáta účastníka, ktorý bol v konaní úspešný a bola mu priznaná náhrada trov konania, ale je určením platobného miesta. Nevyplýva z neho pre advokáta také procesné postavenie, na základe ktorého by sa on sám vo vlastnom mene mohol domáhať priznania alebo zaplatenia náhrady trov konania. Na rozdiel od napríklad súdneho exekútora v exekučnom konaní, Občiansky súdny poriadok a ani iný právny predpis advokátovi ako právnemu zástupcovi účastníka konania nikdy a nikde nepriznáva postavenie účastníka konania ani len vo vzťahu k výroku o trovách konania. (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. 6. 2010, sp. zn. 2 Cdo 205/2009)

Mozem Vam to poskytnut. Mozno by som to mohol aj zverejnit.

Priamo sa to v dôvodovej správe k novele nerieši, ale nepriamo to možno považovať za uznanie, že podľa doterajšej právnej úpravy to možné bolo, nakoľko inak si cieľ tejto zmeny nemožno racionálne zdôvodniť. Bez ohľadu na novelu zákonom č. 353/2015 Z.z. z pôvodnej právnej úpravy jasne vyplývalo, že za akých zákonných predpokladov môže byť konateľ/spoločník s.r.o. zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie. To, že niektoré úrady práce to nie vždy akceptovali je druhá vec - o tom som síce počul len z druhej ruky, čiže ani neviem akú argumentáciu úrady používali, čo by ma aj celkom zaujímalo. Podľa môjho názoru však postupovali svojvoľne, nakoľko zákon ustanovoval túto otázku jednoznačne a zmenou touto novelou sa to len potvrdzuje.

Vyplyva zo samotneho znenia novely, ze do 31.12.2015 bolo mozne spolocnika/konatela zaradit do evidencie? Pytam sa kvoli tomu, ci to mozeme my, ktori sa s nimi sudime pouzit ako argument/dokaz pred sudom. Inymi slovami, ci si tymto krokom predkladatel novely a v nasom pripade/pripadoch de facto odporca, nepriamo neuznal, ze jeho vyklad bol nespravny.

POZOR ZMENA OD 1.1.2016: pozri aktualizovaný text článku v dôsledku novely zákona o službách zamestnanosti účinnej od 1.1.2016.

Z dôvodovej správy k § 167 CSP: Navrhovaná koncepcia doručovania žaloby a vyjadrení procesných strán plne zapadá do režimu kontradiktórneho sporu ovládaného prejednacím princípom a koncentráciou konania. Po doručení žaloby súdu, odstránení jej prípadných vád a preskúmaní procesných podmienok doručí súd žalobu na vyjadrenie žalovanému. Vyjadrenie žalovaného je fakultatívne podriadené režimu repliky (odsek 3), na ktorý nadväzuje režim tzv. dupliky podľa odseku 4. Replika a duplika je procesný režim, ktorého zmyslom a účelom je „substancovať“ skutkové tvrdenia a právne argumenty strán tak, aby mohol byť uplatnený režim sudcovskej koncentrácie podľa § 149. Inak povedané, po vyčerpaní repliky a dupliky by strana v zásade nemala mať možnosť uvádzať nové skutočnosti a dôkazy pre existenciu režimu sudcovskej koncentrácie.