ULPIANUS - interaktívne právnicke komentáre

Proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo zrušené prvoinštančné rozhodnutie a vec vrátená prvej inštancii na ďalšie konanie, nie je prípustné dovolanie podľa CSP § 420 (dovolanie pre vady zmätočnosti). Dovolanie pre vady zmätočnosti je prípustné len proti meritórnemu alebo konečnému rozhodnutiu odvolacieho súdu (R 19/2017) (uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5 Cdo 198/2018 z 29.1.2019)

Je nepochybné, že aktuálne znenie § 421 ods. 1 CSP nevyžaduje ako podmienku prípustnosti dovolania, aby právna otázka, ktorá je predmetom dovolania, spĺňala aj podmienku „zásadného právneho významu“. Rovnako ani spôsob vymedzenia dovolacej otázky spočívajúcej v nesprávnom právnom posúdení ( § 432 CSP) neviaže prípustnosť dovolania na existenciu takejto podmienky. Možno povedať, že každá z otázok zakladajúcich prípustnosť dovolania podľa § 421 ods. 1 CSP spĺňa svojím spôsobom požiadavku zásadného právneho významu, pretože účelom dovolacieho konania je aj usmerňovanie a zjednocovanie rozhodovacej činnosti všeobecných súdov autoritatívnym výkladom právnych noriem. (Nález Ústavného súdu SR č. k. IV. ÚS 479/2020-82 z 9. februára 2021)

Súd v incidenčnom konaní je oprávnený preskúmavať popretú pohľadávku len z tých dôvodov, ktoré správca uviedol v popieracom prejave, pričom prihlásenú pohľadávku možno poprieť iba v zákonom stanovenej lehote. Nedostatok popretia pohľadávky, pre ktoré popretie nie je účinné, nie je možné odstrániť po uplynutí zákonom stanovenej lehoty na popretie pohľadávky, z čoho je zrejmé, že po uplynutí tejto lehoty popretie pohľadávky nie je možné doplniť o nové dôvody popretia. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 24. 2. 2021, sp. zn. 1Obdo/53/2020, zdroj: nsud.sk; tvorba právnej vety: najprávo.sk)

Možno teda zhrnúť, že súkromne vyhotovený zvukový, prípadne zvukovo-obrazový záznam bude vždy ako dôkaz prípustný v prípade obhajoby obvineného z priestupku; zatiaľ čo ako dôkaz, ktorý svedčí o vine obvineného, bude prípustný len za zohľadnenia proporcionality a s ohľadom na legitimitu cieľa, ktorý má byť dosiahnutý. V praxi takým prípadom bude protiprávne konanie zachytené poškodenou osobou v reakcii na útok na svoju osobu (práva), resp. právom chránené záujmy, ako aj cudzou osobou zachytené v reakcii na útok na práva, resp. právom chránené záujmy iného; prípadne náhodne zachytené protiprávne konanie zachytené poškodenou osobou (rozumej osobou, voči ktorej protiprávne konanie smeruje, resp. je spôsobilé zasiahnuť do jej práv, resp. právom chránených záujmov). Náhodne zachytené protiprávne konanie, ktoré nespôsobuje zhotoviteľovi záznamu zásah do jeho práv, resp. právom chránených záujmov, ako dôkaz prípustné v zásade nebude. (rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 8Asan/11/2019 z 29.01.2020)

Zmyslom novej právnej úpravy Civilného sporového poriadku nebola snaha zákonodarcu sa pri rozhodovaní o náhrade trov konania koncepčne odchýliť od pravidla pôvodne vyjadreného v § 142 ods. 3 OSP. Záver súdu absolútne vylučujúci osobitný režim posudzovania úspechu v konaní a nárokov na náhradu trov v prípadoch, keď výška plnenia závisela od znaleckého posudku alebo úvahy súdu, nemožno akceptovať a takáto interpretácia § 255 CSP súdom nie je v súlade s ústavou. (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo 4. 2. 2021, sp. zn. III. ÚS 475/2018-31, zdroj: ustavnysud.sk; tvorba právnej vety: najprávo.sk)

I. Pre riadnu ochranu záujmov dieťaťa je zásadne nevyhnutné, aby obaja rodičia mali vedomosti o záležitostiach dieťaťa, keďže v určitých prípadoch môže mať zatajenie niektorých informácií pre dieťa veľmi nepriaznivé následky. Táto vzájomná rodičovská povinnosť by nemala byť podceňovaná a v prípade, ak ju rodič, ktorému bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti neplní dobrovoľne, má mu byť v zásade uložená súdom, pokiaľ sa takejto úpravy druhý rodič domáha. II. Rodičia sa majú zásadne dobrovoľne informovať o všetkých podstatných veciach týkajúcich sa dieťaťa, z uvedeného dôvodu je absolútne irelevantná argumentácia matky o šikanovaní jej osoby, keď jej súd uložil informačnú povinnosť svojím rozhodnutím, keďže túto povinnosť si mala plniť aj dobrovoľne a rovnako neobstoja jej argumenty, že otec si môže zisťovať všetky skutočnosti ohľadne maloletého dieťaťa sám u lekára, cez mobilnú aplikáciu ohľadne školských výsledkov a podobne. Nemožno poprieť, že každý rodič si môže určité skutočnosti o svojom dieťati zistiť, avšak zmyslom a účelom uvedeného ustanovenia § 24 ods. 5 Zákona o rodine je zvyšovať mieru rodičovskej zodpovednosti vo vzťahu k plneniu rodičovských práv a povinností aj týmto spôsobom, keďže informačná povinnosť v rodinách, ktoré nie sú rozvrátené samozrejme funguje na báze dobrovoľnosti a zjavne to nikto nepovažuje za šikanu. (rozsudok Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 7CoP/194/2019 z 28.04.2020)

Krajský súd sa stotožňuje aj so záverom okresného súdu, že popretie bolo účinné podľa § 32 ods. 5 ZKR, aj keď oznámenie o popretí neobsahovalo konkrétne dôvody popretia, ak tieto sú vyjadrené v zozname pohľadávok, pretože v zmysle § 32 ods. 6 ZKR sa pri písomnom oznámení popretia veriteľovi zákonnou úpravou nedefinujú náležitosti tohto oznámenia. (rozsudok Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 14CoKR/13/2018 z 13.12.2018)

Právo o účasti menšinového spoločníka je spojené nielen so samotným hlasovaním, ale aj s jeho právom na valnom zhromaždení vyjadrovať sa, či pripomienkovať návrhy, ktoré sa následne vo forme uznesení prijímajú a tak prípadne ovplyvňovať ostatných účastníkov pri hlasovaní, a preto správne uzavrel, že nemožno vychádzať z premisy obsiahnutej v námietke žalovaného, podľa ktorej, ak je niekto menšinový spoločník, nie je treba ho na valné zhromaždenie pozývať, keďže výsledok hlasovania nemôže ovplyvniť. S týmto záverom súdu prvej inštancie sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje a v tomto smere poukazuje na dôvody napadnutého rozsudku a len dodáva, že zmyslom právnej úpravy týkajúcej sa zvolania valného zhromaždenia je predovšetkým ochrana záujmov spoločníkov v tom, že každý z nich má mať reálnu možnosť zúčastniť sa valného zhromaždenia a uplatniť svoje základné práva. K obmedzeniu práv spoločníka došlo už len tým, že nebol dodržaný postup pri zvolávaní valného zhromaždenia spôsobom ako ho upravuje spoločenská zmluva, ako aj ust. § 129 ods. 1 Obchodného zákonníka, čo žalovaný nerozporoval. (rozsudok Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 3Cob/120/2015 z 30.12.2016)

Najvyšší súd SR predložil súdnemu dvoru prejudiciálne otázky v nasledovnom znení: 1. Ustanovenie bodu 25 Nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010 zo dňa 07.10.2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty ,,lehoty ustanovené v tomto nariadení na poskytnutie informácii sa majú chápať ako maximálne lehoty“ je potrebné vykladať tak, že ide o lehoty, ktoré nemôžu byť prekročené a v prípade, ak budú prekročené, spôsobuje to nezákonnosť prerušenia daňovej kontroly? 2. Existuje následok (sankcia) za nedodržanie lehôt na vykonanie medzinárodnej výmeny informácií stanovených Nariadením Rady (EÚ) č. 904/2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty vo vzťahu k dožiadanému a dožadujúcemu sa orgánu? 3. Je možné charakterizovať medzinárodnú výmenu informácií, ktorá presahuje lehoty určené Nariadením Rady (EÚ) č. 904/2010 zo dňa 07.10.2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty za protiprávny zásah do práv daňového subjektu? (uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5Sžfk/34/2018 z 5. marca 2020)

V ustanovení § 274 C. s. p. zákon stanovuje 4 kumulatívne podmienky, ktoré musia byť splnené, aby mohol súd na pojednávaní rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie žalovaného, ktorými sú: - spor o žalobe na splnenie povinnosti podľa § 137 písm. a/ C. s. p. (t. j. o žalobe na plnenie), - návrh žalobcu na rozhodnutie v spore rozsudkom pre zmeškanie, - neprítomnosť žalovaného na pojednávaní, na ktoré bol riadne a včas predvolaný za súčasného a poučenia o možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie, a zároveň - neospravedlnenie neprítomnosti na pojednávaní včas a vážnymi okolnosťami. Ak čo i len jedna z vyššie uvedených kumulatívnych podmienok nie je splnená, súd nesmie o žalobe rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie. Prípadná existencia návrhu žalobcu na takýto postup je v prípade absencie niektorej z ostatných podmienok irelevantná. Pokiaľ súd napriek tomu, že nie je splnená niektorá z kumulatívnych podmienok stanovených v ustanovení § 274 C. s. p. (napr. že sa nejedná o spor o splnenie povinnosti podľa § 137 písm. a/ C. s. p. - pozn. dovolacieho súdu), rozhodne na pojednávaní rozsudkom pre zmeškanie žalovaného, je takýto jeho postup v priamom rozpore so zákonom, ktorý má za následok znemožnenie realizácie procesných práv žalovaného v takej miere, že dochádza k závažnému porušeniu práva žalovaného na spravodlivý proces. (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 14. 12. 2020, sp. zn. 3Obdo/53/2020, zdroj: nsud.sk; tvorba právnej vety: najprávo.sk)

Pri posudzovaní nezaujatosti sudcu v prípade skúmania príbuzenstva vzdialenejšieho ako je súrodenecký alebo rodičovský vzťah, v rámci ktorého sú väzby medzi príbuznými oveľa menej intenzívne, je potrebné zohľadniť aj subjektívny rozmer takéhoto príbuzenstva, a to aká je skutočná sociálna väzba medzi týmito osobami. To, že už samotná okolnosť príbuzenstva vedie k tomu, že sudca sa nejaví v očiach strany sporu ako nezaujatý, samo osebe neznamená porušenie práva na zákonného sudcu, pokiaľ pri takomto stupni príbuzenstva nie je preukázaná aj existencia bližších sociálnych väzieb (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 15. júla 2020 sp. zn. IV. ÚS 345/2020) (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 11. januára 2021, sp. zn. 5Nc/1/2021, zdroj: nsud.sk; tvorba právnej vety: najprávo.sk)

Ak strana sporu nevyužije svoje právo včas sa vyjadriť k podanému dovolaniu a dovolací súd na vyjadrenie z tohto dôvodu neprihliadol (§ 436 ods. 3 druhej vety CSP), nemá nárok na náhradu trov dovolacieho konania za tento úkon právnej služby. (Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. 12. 2020, sp. zn. 2Obdo/56/2020, zdroj: nsud.sk; tvorba právnej vety: najprávo.sk)

Pri rozhodovaní o odklade vykonateľnosti musí dovolací súd zohľadniť tak ujmu, ktorá môže dovolateľovi vzniknúť v prípade, že nebude odložená vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia, ako aj prípadnú ujmu protistrany, spočívajúcu v tom, že táto strana sporu sa v dôsledku odkladu vykonateľnosti rozhodnutia dočasne musí zdržať realizácie práv, ktoré jej z tohto rozhodnutia vyplývajú. Podľa ustálenej rozhodovacej praxe, dovolací súd odloží vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia vtedy, keď možná ujma hroziaca v prípade neodloženia vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia na strane toho, kto o odklad žiada, prevyšuje do úvahy prichádzajúcu ujmu opačnej procesnej strany. (Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 30. decembra 2020, sp. zn. 4Obdo/96/2020, zdroj: nsud.sk; tvorba právnej vety: najprávo.sk)

Na základe príkazu generálneho prokurátora SR z 28. novembra 2019 publikovanom v Zbierke služobných predpisov pod por. č. 11/2019 sa s účinnosťou od 1. januára 2020 opätovne obnovila možnosť preskúmavania zákonnosti rozhodnutí a postupov v predsúdnom trestnom konaní.

Súd je oprávnený posúdiť, kedy nadobudlo súdne rozhodnutie v inej veci právoplatnosť; pri posúdení tejto otázky nie je viazaný vyznačenou doložkou právoplatnosti. Pri posudzovaní správnosti údajov vyznačených v doložke nie je obmedzený žiadnou lehotou. (uznesenie veľkého senátu občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR zo 7. októbra 2020, sp. zn. 1VCdo/6/2019, zdroj: nsud.sk)

Postup súdu pri zisťovaní právnych a skutkových poznatkov je odlišný, s čím prirodzene následne súvisí rozlišovanie skutkových a právnych otázok. Neobjasnená skutková otázka zakladá stav non liquet, a len v tejto oblasti je možné uplatniť pravidlá dôkazného bremena. Je dôležité presne rozlišovať medzi právnymi a skutkovými otázkami (aj) v súvislosti s mimoriadnymi opravnými prostriedkami. Revízia rozhodnutí súdov nižšej inštancie je možná výlučne vo svetle skúmania riešenia právnych otázok, nikdy nie skutkových. Tu najvyšší súd poukázal na myšlienku Gerlicha, ktorý pre rozlišovanie skutkových a právnych poznatkov stanovil kritérium, podľa ktorého všetky tie poznatky, ktoré sme získali hľadajúc odpoveď na otázku, čo má byť, sú poznatky právne, a tie, ktoré sme získali odpoveďou na otázku, čo je, sú poznatky skutkové (Gerlich, K.: Skutkové zjištění a právní posouzení v řízení soudním. Praha, Brno: Orbis, 1934) [m. m. uznesenie najvyššieho súdu z 28. apríla 2020, sp. zn. 5Obdo/16/2020, ods. 38]. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 26. novembra 2020, sp. zn. 5Obdo/45/2020, zdroj: nsud.sk; tvorba právnej vety: najprávo.sk

Pri posudzovaní určitosti dojednania o odmene v zmluve o poskytovaní právnej pomoci medzi advokátom a klientom vo všeobecnosti prevláda názor, že aj len odkaz na právny predpis, pokiaľ tento právny predpis sám osebe nie je vnútorne rozporný a neurčitý, postačuje a nie je nevyhnutné, aby bol súčasťou zmluvy. (nález Ústavného súdu SR zo dňa 12. mája 2020, sp. zn. I. ÚS 254/2019)

K téme odporúčame CSACH, K.: Glosa k uzneseniu Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1Cdo/27/2017 z 27.5.2020 (potreba súhlasu manžela s prevzatím ručenia druhým manželom podľa § 145 ids. 1 OZ). In Súkromné právo. 2020, č. 5, s. 207 - 211.

"Pokiaľ ide o diskusiu k nevyhnutnosti predloženia originálu plnomocenstva, ktorý už ústavný súd pri niektorých podaniach vyžadoval (II. ÚS 231/2018, II. ÚS 499/2018), domnievame sa, že takáto povinnosť navrhovateľovi, resp. jeho právnemu zástupcovi z právnych predpisov priamo nevyplýva. Ak by mal ústavný súd (sudca spravodajca) predsa len pochybnosť o pravosti predloženej kópie alebo podpisu splnomocniteľa, môže navrhovateľa vyzvať na dodatočné predloženie originálu. S uvedeným je spojená aj otázka nevyhnutnosti predloženia plnomocenstva ako zaručenej konverzie, prípadne jeho podpísanie zaručeným elektronickým podpisom. Napriek niektorým rozhodnutiam ústavného súdu o takejto požiadavke (I. ÚS 22/2019) vnímame ako presvedčivejší argument v prospech jednoduchého predloženia plnomocenstva v elektronickej verzii (napr. ako súbor .pdf)." Macejková, I, Bárány, E., Baricová, J., Fiačan, I., Holländer, P., Svák, J. a kolektív. Zákon o Ústavnom súde Slovenskej republiky. Komentár. 1. vydanie. Bratislava : C. H. Beck, 2020, str. 164

Ak odvolací súd nad rámec prvoinštančného rozhodnutia niečo podporne doplní pre zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie, neznamená to, že založil svoje rozhodnutie na iných, nových právnych dôvodoch než súd prvej inštancie a takýmto nesprávnym postupom došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a znemožneniu práva procesnej strany, aby svojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. 10. 2020, sp. zn. 1Cdo/228/2019, zdroj: nsud.sk; tvorba právnej vety: najprávo.sk)