ULPIANUS - interaktívne právnicke komentáre

Vážený p. Čentík Je možné aby mi MS SR na trestné oznámenie na znalca v odbore cestná premávka,, dopravné nehody" napísala, že moje Tr. oznámenie zamíetá a odkladá? Tu je tot trestné oznámenie Capcara Ľuboš, Ždiarska 23, 04012 Košice 14.06.2021 Mgr. Mária Kolíková Ministerstvo spravodlivosti SR Račianska 71 813 11 Bratislava Vec Podávam sťažnosť v súbehu s trestným oznámením podľa § 62 ods.1) v súbehu s § 196 ods,1) T r. poriadku vo veci Znaleckého posudku č. 36/2019 zo dňa 03.05.2019 ohľadne dopravnej nehody zo dňa 11.02.2019 s p. zn. KRPZ-KE-KD 12.26/2019-P, pre porušenie § 347 ods.1 písm. b), ods.2 písm. b) T r. zákona, porušenie § 26 ods.1 písm. b) zákona č.382/2004 Z.z. na Ing. Ladislava Imricha, znalec v odbore Doprava cestná- odvetvie: nehody v cestnej doprave. Odôvodnenie Dňa 18.02.2019 zaslal poverený príslušník PZ npor. Gabriel Rozman UZNESENIE č. ČVS: ORP-20/DI-KE-2019, v ktorom ho vyzýva aby vypracoval znalecký posudok k dopravnej nehode zo dňa 11.02.2019 a uložil mu znalecký posudok vyhotoviť v dvoch vyhotoveniach a to do 30 dní! Poverený policajt Ing. Imricha poučil v UZNESENI o trestných následkoch nepravdivého znaleckého posudku podľa § 347 Tr. zákona! V dopravnej nehode som bol ako účastník obvinený pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Tr. zákona. Niekoľkokrát som požiadal policajta Rozmana a JUDr. Tokára aby mi zaslali znalecký posudok vypracovaný Ing. Imrichom. Obaja mi znalecký posudok odmietli poskytnúť!! Policajt Rozman ako aj prokurátor JUDr. Tokár hrubo porušili moje právo oboznámiť sa so znaleckým posudkom znalca s cestnej dopravy, ktorý vypracoval Ing. Imrich, napriek tomu, že som o tieto spisy požiadal 2 niekoľkokrát aj formou zákona č.211/2000!! Policajt Rozman a JUdrlant Tokár hrubo porušili moje práva dané úst. § 34 ods.1) Tr. poriadku!! Dvakrát som požiadal ministerku spravodlivosti Mgr. Máriu Kolíkovú o preskúmanie rozhodnutia Okresného súdu Košice II č. 1Sprl/46/2020 zo dňa 12.11.2020 a rozhodnutie Kraj. súdu v Košiciach č. 1Sprl/163/2020 zo dňa 17.12.2020!! Až na príkaz MS SR sa Okresný súd v Košiciach uráčil rozhodnúť, že mi pošle žiadaný znalecký posudok znalca Ing. Ladislava Imricha a to 24.05.2021!!! Bolo mi hrubo odňaté právo na poskytnutie fotokópii znaleckého posudku Ing. Ladislava Imricha a to prokurátorom JUDrlantom Igorom Tokárom a hore uvedenými Okr. a Kraj. súdom!!! Ako dozorný prokurátor vo veci JUDr. Igor Tokár, neupozornil vyšetrujúceho policajta Rozmana na porušenie ustanovenia o vyšetrovaní mojej osoby ako svedka, pričom svojím rozhodnutím č. ČVS: ORP-20/DI-KE-2019 až dňa 24.07.2019 bolo vznesené na moju osobu obvinenie z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 158 Tr. zákona a to bez toho aby som si znalecký posudok prečítal v prípade sa voči nemu odvolal alebo kládol znalcovi otázky!!! Znalec Ing. Ladislav Imrich nedodal v danej lehote znalecký posudok z dopravnej nehody zo dňa 11.02.2019 a to do 30 dní, ktoré mu určil policajt Rozman Uznesením zo dňa 18.02.2019. Ing. Imrich ukončil svoj znalecký posudok dňa 03.05.2019 ale poslal ho policajtovi Rozmanovi až v 7 mesiaci 2019 roku!!!! Privolaný znalec v Odbore cestná doprava Ing. Ladislav Imrich uviedol nepravdy v znaleckom posudku ( ktorý bol dodaný až po 5 mesiacoch policajtovi Rozmanovi), ktorý ho poslal dozornému prokurátorovi JUDr. Tokárovi, ktorí zrejme usúdili, že nehodu zapríčinil vodič p.Remata a preto sa dohodli na tom, že začnú spoločne preťahovať vyšetrovacie úkony aby mohli v konečnom dôsledku zmariť moje právo na 3 súdny proces kde by som sa pomocou právneho zástupcu ( čo mi nebolo umožnené zákonným ustanovením podľa § 34 ods.1 Tr. poriadku) obhájiť voči trestnému stíhaniu podľa § 158 ods. 1 Tr.zákona . Bolo mi odmietnuté prokurátorom JUDr. Igorom Tokárom, predsedom Okresného súdu Košice II JUDr. Adriánom Pažúrom, predsedkyňou Kraj. súdu Košice JUDr. Federikou Zozuľákovou ako aj podpredsedom Kraj. súdu JUDr. Jozefom Maruščákom oboznámiť sa so znaleckým posudkom, klásť znalcovi otázky a možnosť spochybniť znalecký posudok Ing. Ladislava Imricha v konaní pred sudcom a prípadne povereným obhajcom, ktorý mi bol vyšetrujúcim policajtom Rozmanom odmietnutý, napriek tomu, že som o znalecký posudok požiadal formou zákona č. 211/ 2000 Z.z Po neustálych sťažnostiach na MS SR mi konečne bol zaslaný dňa 07.06.2021 Znalecký posudok č.36/20219 zo dňa 03.05.2019???? Po dôkladnom prečítaní posudku. Tak ako som predpokladal Ing. Ladislav Imrich, je nekompetentný ako znalec v odbore cestná doprava lebo v mojom ( alebo viacerých prípadoch) hrubo porušil ustanovenie § 347 Tr. zákona!! Odôvodnenie Dňa 11.02.2019 som sa chcel dostať z ulice Peknej domov nad Jazerom, kde mám trvalé bydlisko. Na hlavnej ceste Rastislavova smerom k starej nemocnici stála kolóna motorových vozidiel pretože mali na semafore červenú. Vodič, ktorý si všimol, že dávam smerovkou znamenie na odbočovanie vľavo, ostal stať na úrovni križovatky. Chvíľku som postál na úrovni križovatky ulice Peknej a pozeral som na vodiča stojaceho po mojej ľavej ruke, ktorý mi dal znamenie, že môžem bezpečne prejsť križovatkou. Keďže sa jedná o vodiča, ktorý tým, že mu bol vydaný DI PZ vodičský preukaz je spôsobilý a náležite poučený o dôležitom rozhodnutiu ( pokynom ruky) som sa pohol smerom na úroveň stojaceho auta, s ktorého mi vodič dal pred tým pokyn, že môžem pokračovať v jazde . 4 Videl som ako sa vodič pozrel do spätného zrkadla a keďže nevidel v ľavom jazdnom pruhu žiadne vozidlo, dal mi pokyn aby som pokračoval v jazde. Vyprosujem si, aby nespôsobilý znalec Ing. Imrich, ktorý na strane 29 zn. posudku uráža a vyjadruje sa o vodičovi ako o nespôsobilej a nepoučenej osobe!! Taktiež si vyprosujem od Ing. Imricha aby sa vyjadroval k mojej technike jazdy ako nesprávnej!! Ing. Imrich má moju osobu za hlupáka? Opak je pravdou!!! Keď mi dal vodič pokynom ruky, že môžem pokračovať v jazde, pohol som sa a zastavil som na úrovni stojacích aut, tak aby som sa presvedčil, že vodič mi dal správny pokyn a na vozovke sa nenachádza žiadne vozidlo. Keď som sa presvedčil, že na vozovke nie je žiadne vozidlo, pohol som sa smerom na jazdný pruh, ktorý smeruje na sídlisko nad Jazerom ( smer Ryba). Keď som sa nachádzal s mojim autom už v mojom jazdnom pruhu , zbadal som ako asi zo vzdialenosti 50 m sa na moju zadnú časť auta rúti asi 90 km rýchlosťou vozidlo značky Pegueot , ktorého vodič balancoval zo strany na stranu ako by sa nevedel rozhodnúť na ktorú stranu sa ma zaradiť. Predpokladám, že vodič Peugeotu sa nevenoval náležite cestnej premávke a v poslednej chvíli videl moje auto ako prechádzam z jeho jazdného pruhu na môj jazdný pruh a zrejme spanikáril a v dôsledku, že by mohol naraziť v dôsledku intenzívneho brzdenia a šmyku auta do vpravo stojacích vozidiel, strhol volant vľavo čím narazil do mojej ľavej časti vozidla, ktoré už bolo v jazdnom pruhu na smer Ryba. Vodič p. Remeta jednoznačne zapríčinil kolíziu dňa 11.02.2019!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!! Nekompetentný znalec Ing. Imrich nikde neuvádza pod akým uhlom vodič Peugeotu narazil do môjho auta! 5 Vo svojej výpovedi p. Remeta vypovedá, že volant držal rovno a prudko brzdil, ale Ing. Imrich na strane 19 znaleckého posudku tvrdí, že, citujem: Vodič vozidla Peugeot 407 reagoval na vznik kolíznej situácie intenzívnym brzdením , pričom sa s najväčšou pravdepodobnosťou sa pokúsil zabrániť stretu vozidiel aj náhlou zmenou smeru jazdy vľavo. Akých vozidiel? Vpravo alebo vľavo???????? P. Ing. Imrich !!!!!!!!!! Nevedel som, že Ing. Ladislav Imrich sedel ako duch na sedadle za vodičom p. Remetom a všetko pozorne sledoval!? Kde tento neznalec videl aby sa vodiči vyhli kolízii tak, že sa navzájom zrazia!! Nakoľko mám automatickú prevodovku nevyvinul som dostatočnú rýchlosť aby som sa rýchlo vzdialil na bezpečné miesto vpravo na okraj môjho jazdného pruhu pred nebezpečným vodičom p. Remetom!! Tu by som chcel upozorniť nespôsobilého znalca Imrich na to, že keby si riadne popozeral fotokópie priložené k posudku tak by si všimol, že na strane 54 posudku je jasne vidieť, že môj Opel Vectra má AUTOMATICKÚ PREVODOVKU a preto akcelerácia z miesta je pomalšia ako u mechanických prevodoviek!!! JA, ako majiteľ tohto vozidla som si toho plne VEDOMÝ!!! Tento rozdiel však znalec Imrich nepozná!!!! Týmto chcem povedať, že keby som videl na konci cesty ( kde je výhľad až ku križovatke smer na cintorín, okolo 100 m) vozidlo, nepohol by som sa z miesta pokiaľ by to nebolo bezpečné!!!! Bol som vodičom s povolania a mám 30 ročnú prax a po celú tuto dobu som nemal jedinú kolíziu!! Neznalec Ing. Ladislav Imrich na svojich video rozprávkach vykresluje ako 6 Peugeot 407 naráža do môjho Opelu Vectra. Ako tento neznalec vedel, že vozidlo Peugeot išlo tesne pri ľavej čiare, ktorá oddeluje jazdné pruhy?? ( pardon on sedel ako duch za vodičom Remetom)! Pritom v znal. posudku na strane 16 je nakreslený náčrt, na ktorom Ing. Imrich uvádza, že p. Remeta správne uviedol miesto stretu vozidiel a to v bode 6. 20m od pravej krajnice . Tu by som dal do pozornosti hrubé pochybenie v prospech vodiča p. Remetu a v môj neprospech neznalca Ing. Imricha, ktorý vo svojich výpočtoch zámerne neuviedol šírku a dlžku vozidla Pegueot 407 pretože pri nákrese na liste č. 12 Ing. Imrich uvádza, že šírka jedného jazdného pruhu je 4.20 m a celková šírka vozovky je 11.1 m ??!! 3x 4.20= 11.1 m??? Takže, keď šírka jedného jazdného pruhu je 4.20 m, v ktorom stáli vozidla na signál ,, červená“ vodič Peugeotu sa pohyboval pri ľavom kraji vozovky, Šírka auta Peugeot je 1911 cm, to znamená, že od oddelovacej čiary pravého jazdného pruhu a krajom Peugeotu bola medzera 2289 cm!! Stojace vozidlo v pravom jazdnom pruhu, predpokladajme, že má šírku 200 cm, vozidlo stálo v strede vozovky takže na každej jeho strane je voľný priestor 110 cm, takže p. neznalec Ing. Imrich, koľko je 2289 cm +1100 cm? Vedľa stojacích aut v pravom jazdnom pruhu by bezpečne prešla TATRA 111!!!! Vozidlo p. Remetu by bezpečne prešlo okolo vpravo stojacích aut!!!!! Preto som s prekvapením čítal úryvok z fantastického románu pod názvom ,, znalecký posudok č. 36/2019 zo dňa 03.05.2019“ kde je 7 napísané, že vodič Peugeotu sa snažil vyhnúť kolízii odbočením doľava, priamo do môjho vozidla!! Nakoľko dlžka Pegueotu 407 je 4676 cm, pri rotácii Peugeotu 407 okolo svojej osi sa znalec alebo neznalec Ing. Imrich neopýtal sám seba v akej vzďalenosti pravého jazdného pruhu kde stáli čakajúce auta na zelenú, by sa nachádzal Pegueot 407 pri rotácii v 90 stupňovom uhle??!! Na strane 16 znal. posudku je vyznačené miesto nehody podľa p. Remetu 6.20m od pravej krajnice. Dlžka Pegueotu 407 je 4676 cm. Pri rotácii Pegueotu okolo osi v 90 stupňovom uhle by sa koľko cm nachádzalo auto p. Remetu v priestoroch pravého jazdného pruhu, Ing. Imrichu?? Policajt Ing. Imricha poučil v UZNESENI o trestných následkoch nepravdivého znaleckého posudku podľa § 347 Tr. zákona! Napriek tomuto poučeniu Ing. Ladislav Imrich toto poučenie nerešpektoval a opakovanie v znaleckom posudku vedome preferuje klamstvo, predkladá nezákonné dôkazy, ktoré sú jednoznačne v prospech vodiča p. Remetu a môj neprospech v konečnom rozhodnutiu súdu. Napríklad na str. 18 posudku Ing. Imrich presvedčivo prirovnáva kolíziu, na ktorej je jednoznačne vidieť, že vozidlo čelne narazilo do boku druhého vozidla!! Vodič Peugeotu narazil do môjho vozidla do boku pozdlžne ( neznalec Ing. Imrich neuviedol uhol nárazu)!! Na snímke vľavo neznámeho vozidla je vidieť, že to bol čelný náraz vozidla do boku druhého vozidla! Na snímke je evidentne vidieť, že vozidlo má rozbitý celú prednú časť !! Na snímke je evidentne vidieť, že vozidlo má deformovanú celú kapotu smerom do vnútra vozidla!!!!!! 8 Na snímke vpravo je evidentne vidieť, že na vozidle Peugeot je kapota deformovaná len na ľavej strane smerom k ľavému kolesu, ktoré nie je poškodené ( snímka na str. 43 posudku) a preto je evidentné, že vozidlo Peugeot sa po mojom ľavom zadnom blatníku šmýkalo až ku zadnému ľavému kolesu a to keď už som bol vo svojom jazdnom pruhu, ktoré je poškodené!! Ing. Ladislav Imrich porovnáva neporovnateľné aby zmaril spravodlivé vyšetrenie tejto dopravnej nehody a len v prospech p. Remetu!! Napriek tomu na str. 17 Ing. Imrich uvádza, že použil katalógové listy EVU! Tento Ing. Imrich robí z mojej osoby hlupáka? Sám je hlupák!! Celý znalecký posudok Ing. Ladislava Imricha vykazuje známky nepravdivých informácii, ktoré mali vplyv na konečné rozhodnutie súdu a výške trestu v neprospech mojej osoby ale v prospech p. Remetu. Žiadam aby znalecký posudok č.36/2019 zo dňa 03.05.2019 bol v celom rozsahu zrušený, pretože znal. posudok je nekompletný, nie sú konkretizované všetky argumentačné body, ktoré som uviedol v tr. oznámení na Ing. Ladislava Imricha. Opísal som zistené vady skutkového stavu. Boli neúplné a nedostatočné za účelom aby neznalec Ing. Imrich zmaril spravodlivé vyšetrenie DN!! Znalecký posudok je len formálny, obsah je nedostatočný, javí známky klientelizmu a výpočty sú nastavené v prospech p. Remetu!! Žiadam aby sa náležite a zákonne preskúmal znalecký posudok č. 36/2019 zo dňa 03.05.2019, ktorý vypracoval znalec v odbore cestná doprava Ing. Ladislav Imrich. Žiadam aby sa vykonal nový znalecký posudok!! V prípade dokázania porušenia § 347 Trestného zákona Ing. Ladislavom Imrichom si nárokujem od jeho osoby odškodnenie za nemajetkovú ujmu 9 10 000 eur , pretože Ing. Ladislav Imrich svojím preťahovaním v konaní (nedodal znal. posudok v zákonnej lehote) zapríčinil, že moja osoba sa včas nemohla zoznámiť s jej obsahom aby som sa k posudku mohol vyjadriť, dávať znalcovi otázky a prípadne sa voči nemu odvolal, ktoré žiadam vyplatiť do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia na moju domovú adresu. S pozdravom

Vážený p. Štrkolec Je možne aby GPSR Žilinka svojvoľne a beztrestne porušoval zákony SR? Posúďte sám a poraďte ako postupovať proti tomuto prokurátorovi. Ľuboš Capcara Ždiarska 23 04012 Košice 13.05.2021 JUDr. Maroš Žilinka Generálny prokurátor SR Štúrova 2, 812 85 Bratislava 1 Vec Podľa § 62 ods.1) v súbehu s § 196 ods,1) T r. poriadku vo veci dopravnej nehody zo dňa 11.02.2019 s p. zn. KRPZ-KE-KD 12.26/2019-P, týmto podávam T r. oznámenie pre porušenie § 326 ods. 1 písm. a), ods.2 písm. c.), ods.3 písm. c), § 399 oda.1 ), § 344 ods.2 písm. a) písm. b), písm. c), písm. d) T r. zákona, porušenie § 2 ods.10) T r. poriadku, porušenie § 5 písm. a), písm. d) zákona o prokuratúre č.153/2001 Z. z,. Porušenie § 9 ods.1 zákona 514/2003 Z.z. Boli porušené moje práva dané ÚS SR podľa čl. 1 ods. 2, čl. 7 ods. 5, čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) postupom prokurátora Okresnej prokuratúry Košice II JUDr. Igorom Tokárom na tom základe, že ako dozorný prokurátor vo veci č. ČVS : ORP-20/DI-KE-2019 dopravnej nehody zo dňa 11.02.2019 hrubo porušil ustanovenie § 230 ods. 2 písm. d) Tr. poriadku. Ako dozorný prokurátor Okresnej prokuratúry Košice II, JUDr. Igor Tokár vo veci Dopravnej nehody zo dňa 11.02.2019 pod č. ČVS: ORP-20/DI-KE-2019 svojou hrubou nedbanlivosťou mi spôsobil škodu nesprávnym úradným postupom stratou na zisku v hodnote 5000 euro porušením § 9 ods.1 zákona 514/2003 Z.z. v plnom rozsahu! Ako dozorný prokurátor nad vyšetrovaním JUDr. Igor Tokár zapríčinil HRUBÉ porušenie ustanovenia § 5, 7, 9, 10, 12, 21, ), § 33 ods.1), ods.2), ods.3), ods.5), § 119. ods.3), §121 2 ods.2), ods.3), § 131 ods. 1), § 158 ods.1), § 159 ods.1), § 185 ods.2), § 199 ods.1), § 201 ods.2), § 203 ods.1 písm. c), ods.2), §206 ods.1), ods.2), ods.3), § 208 ods.1), § 209 ods.3), § 210), § 230 ods.2 písm. a), písm. b), písm. d), písm. i), § 232 ods.2), § 235 písm.. d) Trestného poriadku v súbehu porušenie môjho základného práva podľa čl. 12, čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd na spravodlivé prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov!! JUDr. Igor Tokár zapríčinil enormné prieťahy v konaní, ktoré mali za následok zrušenie mojej živnosti čim zapríčinil nesolventnosť mojej rodiny a ušlého zisku v hodnote 5000 Euro, porušil moje právo na spravodlivý súdny proces, na ktorom by som obhájil svoju nevinu vo veci dopravnej nehody zo dňa 11.02.2019. Jeho arbitrárnym postupom mi odmietol zoznámiť sa so znaleckým posudkom vyhotoveným znalcom z odboru cestná doprava Ing. Ladislavom Imrichom. Mám podozrenie, že znalec Ing. Ladislav Imrich sfalšoval znalecký posudok v prospech manželov Remetových o čom prokurátor JUDr. Tokár má vedomosť. Prokurátor arbitrárne preťahoval konanie vo veci mojej dopranej nehody tak dlho, že predseda Okresného súdu Košice II JUDr. Lokša musel vo veci 6T/67/2020 vydať pod nátlakom skorumpovaného klientelizmom JUDr. Tokára Trestný rozkaz č. 6T/67/2020-297 a to v rekordnom termíne ( 09.10.2020-30.10.2020 t.j. za 22 dní?) aby sa zmestil trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel vo výmere 22 mesiacov pretože prieťahy v konaní, ktoré zapríčinil prokurátor JUDr. Tokár presiahli právnu mieru!! Pred tým ako sudca JUDr. Lokša vyhotovil konečné rozhodnutie sa ani len nepozastavil nad tým, že výpovede manželov Remetových boli nepravdivé a zavadzajúce. Prokurátor JUDr. Tokár a JUDr. Lokša si latentne preštudovali ( keď si ich preštudovali?) výpovede manželov Remetových a vôbec si už neprečítali Znalecký posudok č. 15/2019 zo dňa 24.02.2019 vyhotovený MUDr. Borisom Lisanským. Keby sa JUDr. Tokár a JUDr. Lokša len trocha venovali veci, zistili by tieto skutočnosti: 3 V zápisnici č. ČVS: ORP—20/DI-KE-2019 o výsluchu svedka zo dňa 18.02.2019 svedok Lenka Remeta Petrovková uvádza, citujem : Pri približovaní sa ku križovatke nám z pravej strany vošlo do cesty osobné motorové vozidlo čiernej farby, typ som si nevšimla. V tej rýchlosti som len skríkla a sklonila som hlavu dole smerom k prístrojovej doske. Potom došlo k nárazu a ja si už nič nepamätám . Nepamätám si ani ako som sa dostala z vozidla, že ma manžel vyberá, pamätám si až moment, keď som bola v sanitke v ošetrení lekárov. Počas jazdy som bola riadne pripútaná bezpečnostným pásom, vždy sa pripútavam, nakoľko môj brat zomrel pri dopravnej nehode. Keby si prečítal skorumpovaný klientelizmom JUDr. Tokár a samosudca JUDr. Lokša Znalecký posudok č. 15/2019 zo dňa 24.02.2019 tak by sa tam dočítali na strane 4 toto, citujem : Poškodená Lenka Remeta Petrovková bola dňa 11.02. 2019 v čase okolo 09.55 hod. po ošetrení na mieste privezená vozidlom rýchlej lekárskej pomoci na ambulanciu Kliniky úrazovej chirurgie UN L. Pasteura na Rastislavovej ul. v Košiciach, kde počas vyšetrenia udáva : Bola účastníčka autonehody, spolujazdec, pripútaná bola, airbag strelil, udrela si hlavu o airbag, v bezvedomí nebola, nezvracala, na okolnosti si pamätá... Keby dvaja skorumpovaní klientelizmom verejní činitelia JUDr. Tokár a JUDr. Lokša, vykonávali svoju prácu tak ako im to zákon ukladá (§ 2 ods.10 správneho poriadku), vykonali by nové vyšetrovanie kde by sa svedkovia autonehody vypočuli opätovne v prítomnosti mojej osoby a znalca v odbore cestná doprava, ktorému by som kládol otázky, ktoré by súviseli z polohou vozidiel po dopravnej nehode a iné!! Pretože pochybujem, že títo dvaja vysokoškolsky vzdelaní v odbore právo verejní činitelia pochopili o čom to píšem tak im to polopaticky vysvetlím : 4 Poškodená Lenka Remeta Petrovková vo svojej výpovedi na OR PZ v Košiciach uviedla, že : V tej rýchlosti ( ktorú rýchlosť myslela, tú akou išiel jej manžel aby stihol ešte na semafore zelenú ?) som len skríkla a sklonila som hlavu dole smerom k prístrojovej doske. Potom došlo k nárazu a ja si už nič nepamätám!! Toto je dôkaz, že poškodenej Lenke Remeta Petrovkovej v čase nárazu do môjho vozidla sa jej hlava nachádzala v spodnej časti prístrojovej dosky a vystrelený airbeg vystrelil ponad jej hlavu a preto poškodená narazila na prístrojovú dosku, ktorá jej zapríčinila opísané zranenia MUDr. Borisom Lisanským. V znaleckom posudku č.15/2019 zo dňa 24.02.2019 sa uvádza : Po ošetrení na mieste privezená vozidlo rýchlej lekárskej pomoci na ambulanciu Kliniky úrazovej chirurgie UN L. Pasteura v Košiciach uvádza, že bola účastníčka autonehody, spolujazdec, pripútaná bola, airbag strelil, udrela si hlavu o airbag, v bezvedomí nebola, nezvracala, na okolnosti si pamätá... Na strane 5 sa v znaleckom posudku č.15/2019 zo dňa 24.02.2019 uvádza : Zlomenina nosových kostí bez posunu kostených úlomkov Popis zranenia a mechanizmus jeho vzniku: Priamy tupý náraz do tvárovek oblasti hlavy na oblasť nosa intenzitou, ktorá presahuje medzu pevnosti kostného tkaniva nosových kostí, v prípade dopravnej nehody u posádky motorového 5 vozidla spravidla následok nárazu na palubnú dosku, respektíve interiér vozidla pri vymrštení tela pri náhlom zastavení, respektíve náraze vozidla do prekážky...a podobne. Pomliaždenie ľavej strany tváre Popis zranenia a mechanizmus jeho vzniku: Tupý náraz do tváre s opuchom, pomliaždením podkožným krvným výronom, v prípade dopravnej nehody u posádky motorového vozidla spravidla následok nárazu na palubnú dosku, respektíve interiér vozidla pri vymrštení tela pri náhlom zastavení, respektíve náraze vozidla do prekážky...a podobne. Podvrtnutie krčnej oblasti chrbtice ľahkého stupňa Popis zranenia a mechanizmus jeho vzniku: Natiahnutie, prípadne natrhnutie svalových a väzivových štruktúr sklbení stavcov krčnej chrbtice / kľbne puzdra, väzy krčnej chrbtice, väzivové úpony premosťujúcich svalov, s krvnými výronmi do zranených mäkkých častí krku, najčastejšie nekoordinovaným pohybom krčnej oblasti chrbtice po náraze na hlavu, v prípade dopravnej nehody u posádky motorového vozidla spravidla následok nárazu na palubnú dosku, respektíve interiér vozidla pri vymrštení tela pri náhlom zastavení, respektíve náraze vozidla do prekážky...a podobne. 6 Na strane 8 a 13 sa neisto znalec MUDr. Boris Lisanský, v.r. EČ 912043 vyjádril: Vzhľadom na charakter, rozsah a lokalizáciu posudzovaných zranení a absenciu vážnejších zranení hlavy tváre a hrudníka, predpokladám , že poškodená bola v momente nehody riadne pripútaná bezpečnostným pásom ????????????????????????????????????????????????????????? Poškodená Lenka Remeta Petrovková nemohla byť pripútaná pásmi pretože v inkriminovanom čase pred nárazom sa prudko zohla a oprela sa o prístrojovú dosku, (tak to opísala pred policajným vyšetrovateľom Rozmanom dňa 18.02.2019), keby bola p. Lenka Remeta pripútaná pásmi, prudký pohyb smerom dolu by nemohla vykonať pretože by jej v tom zabránil bezpečnostný pás!!! Pretože p. Lenka Remeta pripútaná nebola, zapríčinila si sama opísané poranenia !! Z toho vyplýva, že Lenka Remeta Petrovková mala dostatok času pred nárazom do môjho vozidla sa zohnúť !! Nárazom do môjho vozidla vystrelil airbag ale vzhľadom na to, že p. Lenka Remeta sa sklonila smerom na dol k prístrojovej doske, airbeg vystrelil ponad jej hlavu a preto si poranenia spôsobila o prístrojovú dosku tak ako to v posudku uvádza znalec MUDr. Boris Lisanský ,, následok nárazu na palubnú dosku, respektíve interiér vozidla pri vymrštení tela pri náhlom zastavení, respektíve náraze vozidla do prekážky...a podobne.“ Keby, ako opisuje v druhom rade na Klinike úrazovej chirurgii, že airbag vystrelil a ona si o neho udrela hlavu čo jej malo spôsobiť spomínané zranenia, bolo znalecky dokázané, že poranenia airbagom pri autonehodách sú minimálne!! 7 AKO FUNGUJE AIRBAG? Senzory zbierajú údaje o preťažení auta v priamom aj priečnom smere a reagujú na demoláciu hlavných nosníkov. V priebehu desiatich milisekúnd od začiatku nárazu dostane elektronika impulzy, tie okamžite spracuje a odpáli nálože vo vzduchových vankúšoch. Tuhé palivo nálože horí veľmi rýchlo a uvoľňuje obrovské množstvo plynu, ktorý naplní vaky. V priebehu 90 milisekúnd od začiatku nárazu sú airbagy nafúknuté a pripravené na kontakt s telom cestujúceho. Vzduchový vak nie je uzavretý balón, lebo má na obvode diery, cez ktoré vychádza plyn pod tlakom tela von. Všetko je naprogramované tak, aby telo dopadlo na vankúš presne v čase, keď sa začína jeho vyfukovanie. Najmodernejšie airbagy sa nafukujú podľa intenzity nárazu a tiež podľa hmotnosti pasažiera, ktorú sníma senzor v sedadle. Dokážu tiež poskytnúť ochranu pri dvojitom náraze. Pyrotechnika pre prípad nehody Moderné bezpečnostné pásy bývajú samonavíjacie, niekedy ešte doplnené pyrotechnickým napínačom, v novších vozidlách elektrickým predpínačom pre prípad nehody. Keď do niečoho silnejšie narazíte alebo niečo narazí do vášho vozidla, pyrotechnický napínač sa v zlomku sekundy aktivuje, bezpečnostný pás napne a vás pritiahne k sedadlu. Pomáha to eliminovať riziko zranenia spôsobené spätným nárazom. Okrem toho majú autá aj automatickú brzdu odvíjača či uzáver navíjača bezpečnostného pásu. Ten sa aktivuje v zákrutách, pri veľkom náklone vozidla, pri rýchlej akcelerácii, počas brzdenia alebo keď pás rýchlo potiahnete. Drží vás tak pevne v sedačke. Pri pokojnej jazde sa zámok samonavíjania pásu zase uvoľní. 8 Moja osoba vypovedala dňa 18.02.2019 na KR PZ v Košiciach : Pri vychádzaní z ulice Peknej smerom na ulicu Rastislavovu som dával prednosť vozidlám idúcim po hlavnej. V pravom jazdnom pruhu smer Stará nemocnica vozidla stáli nakoľko v ich smere bola na semafóre červená. Vozidlo v pravom jazdnom pruhu nechalo priestor na výjazd z ulice Peknej a vodič mi gestom naznačil, že môžem ísť. Ja som chcel odbočiť do ľava, cez okna stojacích vozidiel som mal slabší výhľad, ale nešlo nič tak som pokračoval v jazde. Prešiel som križovatku a zbadal som sa rútiace vozidlo na mňa. Snažil som sa mu vyhnúť avšak aj napriek tomu došlo k nárazu a to už v mojom jazdnom pruhu, smer križovatka Rastislavová- Južná trieda. Mám dojem, že vodič vozidla Peugeot išiel vyššou rýchlosťou ( predpokladám 90 km v hod, pretože sa objavil z nenazdajky, policajt mi z neznámych dôvodov nemeral brzdné dráhy) ako je rýchlosť povolená v meste a z nezistených príčin vošiel do môjho jazdného pruhu, pričom pri polohe vozidiel po nehode, ktoré ostali stáť je zjavné, že vozidlo Peugeot je otočené v protismere. Pričom vozidlo Peugeot rotovalo okolo svojej osi a zastavilo sa na vozovke, ktorá je určená pre vozidlá, ktoré idú smerom na cintorín alebo na Južnú triedu a to o 180 stupňov!! Keby vozidlo Peuguot zostalo vo svojom jazdnom pruhu, poškodilo by aj vozidlá súbežné stojacé v pravom jazdnom pruhu. Po nehode som bol v šoku, všetko sa zomlelo veľmi rýchlo. Je evidentné, že moja osoba sa nachádzala s mojím vozidlom v čase nárazu Peuguotu do môjho auta už v jazdnom pruhu, ktorý je určený na opačnú jazdu vozidiel a to smerom na Južnú Triedu!! Takže o nedaní prednosti v jazde mojou osobou nemôže byť ani reči!!!!! V prípade, že by to tak nebolo, rotujúci Peugeot jednoznačne poškodí vozidla v pravom jazdnom pruhu smerom na starú nemocnicu a ostane stáť vo svojom jazdnom pruhu!! 9 Je treba upozorniť na to, že v Zápisnici o obhliadke miesta cestnej dopravnej nehody č. ČVS: ORP-20/DI-KE-2019, č. DN: 580106/19/43 zo dňa 18-02-2019, Lok. IČ: KEW 10607/47/5 ani v Zázname dopravnej nehody č. ČVS: ORP-20/DI/KE-2019 zo dňa 12.02.2019 LČ KEW10607/47/3 sa nevyskytuje záznam brzdnej dráhy vozidla Peugeotu ?! Nedostatočným prešetrením veci sa policajt Rozman dopustil hrubého porušenia § 2 ods.10 Tr.poriadku!! Logicky s toho plyne, že znalecký posudok vyhotovený Ing. Imrichom mi bol odmietnutý, pretože je evidentné, že tento znalecký posudok je sfalšovaný v prospech manželov Remetových!! JUDr. Igor Tokár, ako dozorný prokurátor zvlášť hrubým spôsobom porušil ustanovenie Tr. poriadku § 230 písm. b) vyžadovať od policajta spisy, dokumenty, materiály a správy o stave konania vo veciach, v ktorých bolo začaté trestné stíhanie, na zistenie, či policajt včas začal trestné stíhanie a riadne v ňom postupuje. čl. 48 ods. 2 Ústavy SR každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (oznámenie č. 209/1992 Zb.) každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom… Prokurátor JUDr. Igor Tokár svojím arbitrárnym konaním zapríčinil, že sa moja vec neprerokovala bez zbytočných prieťahov v prítomností môjho obhajcu, sudcu, znalca v odbore cestná doprava, znemožnil mi oboznámiť sa so znaleckým posudkom znalca z odboru cestná doprava Ing. Ladislavom Imrichom a neumožnil mi klásť otázky tomuto znalcovi. 10 Orgány činné v trestnom konaní (policajt a prokurátor) sú povinné konať tak, aby neporušili právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, garantované článkom 48 ods. 2 Ústavy SR. Prá¬vo ob¬vi¬ne¬né¬ho v príp¬rav¬nom ko¬na¬ní ko¬nať bez zby¬toč¬ných prie¬ťa-hov je ús¬tav¬né prá¬vo,kto¬ré je preu¬ka¬za¬teľ¬né roz¬ho¬do¬va¬cou čin¬nos¬ťou ús-tav¬né¬ho sú¬du. Pod¬ľa ju¬di¬ka¬tú¬ry ús¬tav¬né¬ho sú¬du pred¬met¬né ús¬tav¬né prá-vo je po¬ru¬šo¬va¬né ne¬čin¬nos¬ťou or¬gá¬nov čin¬ných v tres¬tnom ko¬na¬ní a sú¬dov, ale¬bo nes¬práv¬nou čin¬nos¬ťou tých¬to or¬gá¬nov. Každá z uvedených úprav pritom reprezentuje požiadavku, aby v trestnom konaní bola zaručená ochrana v trestnom konaní zákonných práv a záujmov osoby, proti ktorej sa vedie Tr. konanie. Legislatívna úprava zásady práva na obhajobu uvedená v úst. § 2 ods. 9 Tr. poriadku vyjadruje, že každý, proti komu je vedené tr. stíhanie má právo na obhajobu. Z judikatúry ÚS SR tiež vyplýva, že právo na právnu pomoc podľa čl. 47 ods.2 ústavy je podľa okolností konkrétneho prípadu potrebne vykladať v spojení s čl. 50 ods.3 ústavy, pričom rozsah a intenzita ústavou zaručeného práva na obhajobu sa mení v okamžiku právneho postavenia oprávnenej osoby zo zadržaného na obvineného. Podľa článku 50 ods.3 Ústavy SR, obvinený má právo, aby mu bol poskytnutý čas a možnosť na prípravu obhajoby a aby sa mohol obhajovať sám alebo prostredníctvom obhajcu. Podrobnejšiu úpravu práva obvineného na obhajobu zakotvuje úst. § 34 Tr. poriadku, ktoré JUDr. Tokár zrejme neovláda alebo ovládať nechce!! Právo na obhajobu znamená, že ten proti komu sa vedie trestné konanie, musí byť v každom štádiu konania poučený o právach, umožňujúcich mu plné uplatnenie obhajoby a o tom, že si môže zvoliť obhajcu! Všetky orgány činné v trestnom konaní sú povinné umožniť mu uplatniť jeho práva. Toto právo sa vzťahuje na celé trestné konanie a zahrňuje najmä : 1) právo obvineného vedieť z čoho je obvinený ( § 34, § 206) 11 2) právo osobnej obhajoby (§34), ktoré môže obvinený realizovať buď aktívnym spôsobom alebo pasívnym spôsobom vo forme využitia práva odoprieť výpoveď. 3) povinnosť orgánov činných v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňovať všetky okolnosti svedčiace proti obvinenému a okolnosti svedčiace v jeho prospech a v oboch smeroch vykonávať dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivo rozhodnúť (§2 ods.10) Tr. poriadku. 4) povinnosť orgánov v trestnom konaní a súdu poučiť obvineného o práve na obhajobu a poskytnúť mu plnú možnosť na jeho uplatnenie (§34 ods. 4) 5) právo zvoliť si obhajcu a vykonávať právo na obhajobu cestou svojho obhajcu ( § 34, § 36 a ďalšie) 6) právo na povinnú obhajobu ) §37, § 38), resp. právo na ustanovenie obhajcu v prípade, že obvinený nemá dostatočné prostriedky na úhradu trov obhajoby (§40 ods.2) Tr. poriadok. Boli mi hrubo odňaté tieto právo na obhajobu policajtom Rozmanom a prokurátorom JUDr. Tokárom!! Navyše dotknutá úprava zakotvuje povinnosť policajta uznesenie o vznesení obvinenia ( a rovnako aj uznesenie, ktorým bolo jednak začaté trestné stíhanie súčasne vznesené obvinenie (§206 ods.2 t r. poriadku) ihneď oznámiť obvinenému a v prípade, že bolo uznesenie oznámené jeho vyhlásením, povinnosť policajta bez meškania vydať obvinenému okamžite rovnopis tohto znenia. Toto Uznesenie č. ČVS : ORP-20/DI-KE-2019 zo dňa 24.07.2019 mi bolo doručené 30.07.2019. Voči tomuto uzneseniu som sa nemohol odvolať pretože mi nebolo umožnené požiadať o pridelení verejného obhajcu!! Právo na obhajobu – právo obvineného vedieť z čoho je obvinený predstavuje aj právo na preštudovanie vyšetrovacieho spisu po tom , čo bolo vyšetrovanie skončené. Čo sa však nestalo!! 12 Dotknuté právo je upravené v úst. § 208 Tr. poriadku a garantuje obvinenému možnosť v primeranej lehote preštudovať vyšetrovací spis a podať návrhy na doplnenie vyšetrovania, prípadne skráteného vyšetrovania. Policajt je pritom povinný upozorniť obvineného na možnosť využitia tohto práva najmenej tri dni vopred. Toto právo obvinenému umožňuje detailnejšie preniknúť do skutkových zistení vykonaných vyšetrovateľom , ktoré sa mu kladú za vinu a podať návrhy na doplnenie už vykonaného dokazovania. Toto právo mi bolo hrubo odmietnuté policajtom Rozmanom a následne prokurátorom JUDr. Tokárom!!!! Bolo mi odmietnutá účasť pri výsluchu svedkov dopravnej nehody manželov Remetov. Policajt Rozman hrubo porušil moje právo podľa § 213 Tr. poriadku. Policajt Rozman ako aj prokurátor JUDr. Tokár hrubo porušili moje právo oboznámiť sa so znaleckým posudkom znalca s cestnej dopravy, ktorý vypracoval Ing. Imrich, napriek tomu, že som o tieto spisy požiadal niekoľkokrát aj formou zákona č.211/2000, čím hrubo porušili moje práva dané úst. § 34 ods.1) Tr poriadku!! Pretože mi nebolo umožnené požiadať o verejného obhajcu, nevedel som sa právne brániť voči rozhodnutiam policajta Rozmana a prokurátora JUDr. Tokára. Nevedel som posúdiť správnosť rozhodnutí, ktoré vyprodukoval policajt Rozman a prokurátor JUDr. Tokár. Nevedel som sa právne správne odvolať voči Trestnému rozkazu č. 6T/67/2020-297 zo dňa 30.10.2020. 13 Nevedel som sa právne správne brániť voči OBŽALOBE č. 1 Pv 135/19/8803-55 zo dňa 08.10.2020 Skorumpovaný klientelizmom prokurátor JUDr. Tokár hrubo porušil moje práva dané Ústavou SR a arbitrárne bez toho aby som sa mohol obhajovať voči trestnému stíhaniu v zastúpení obhajcom podal na moju osobu dňa 08.10.2020 OBŽALOBU, ktorá bola doručená na Okresný súd Košice II dňa 09.10.2020 samosudcovi JUDr. Janovi Lokšovi, ktorý neuveriteľne promntne za 22 dní moju osobu odsúdil na : Podľa § 158 Tr. zákona na trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov, ktorý sa podmienečne odkladá na skúšobnú dobu 12 mesiacov! Podľa § 61 ods.1, ods. 2 Tr. zákona ukladá obvinenému aj trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel vo výmere 22 mesiacov. Tu chcem upozorniť, že po riadnom skrátenom vyšetrovaní, ktoré nesmie trvať viac ako 2 mesiace, som už po polovici trestu mohol požiadať o upustenie od výkonu zvyšku trestu zákazu činnosti !! Bolo mi hrubo odňaté právo na spravodlivé súdne konanie. Ako dozorný prokurátor vo veci JUDr. Igor Tokár, neupozornil vyšetrujúceho policajta Rozmana na porušenie ustanovenia o vyšetrovaní mojej osoby ako svedka, pričom svojím rozhodnutím č. ČVS: ORP-20/DI-KE-2019 až dňa 24.07.2019 bolo vznesené na moju osobu obvinenie z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 158 Tr. zákona a to z dôvodu, že súdny znalec Ing. Ladislav Imrich nedodal v danej lehote znalecký posudok z dopravnej nehody zo dňa 11.02.2019 a to do 30 dní, ktoré mu určil policajt Rozman Uznesením zo dňa 18.02.2019. Ako obvinený mám podľa § 2 ods. 9 Tr. poriadku nárok na obhajcu. Toto právo mi bolo hrubo odopreté nezákonným postupom policajta Rozmana, keďže moju osobu policajt Rozman vypočúval ako SVEDKA! 14 Prokurátor JUDr. Tokár latentným postojom k veci zapríčinil, že vyšetrovanie vo veci sa neúnosne preťahovali. Tento skorumpovaný klientelizmom dozorný prokurátor JUDr. Tokár na to policajta Rozmana neupozornil, čím porušil ustanovenie § 230 ods.2 písm. d) Tr. poriadku. Pretože prieťahy v konaní pokračovali, podal som na Okresný súd Košice II ŽIADOSŤ o pridelenie verejného obhajcu k prípadu 1 Pv 135/19/8803-14. Okresný súd Košice- okolie preposlal moju Žiadosť JUDr. Tokárovi, ktorý si okamžite spomenul na ustanovenie § 230 ods.2 písm. d) Tr. priadku a zaslal mi OZNÁMENIE č. 1 Pv 135/19/8803-32 zo dňa 18.05.2020 ( priložená kópia)!! Pretože prokurátor Okresnej prokuratúry Košice II JUDr. Imrich Tokár porušil ustanovenie § 9 ods.1), zákona 514/2003 Z,z § 9 Nesprávny úradný postup (1) Štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. (2) Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda. Vec Predbežné prejednanie nároku na náhradu škody. 15 V zmysle § 15 ods. 1) Zákona 514/2003Z.z o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci Vás žiadam o prejednanie môjho návrhu na uspokojenie nároku na náhradu škody pre porušenie ustanovenia § 9 ods.1 Zákona 514/2003 Z.z Okresnou prokuratúrou Košice II vo veci č. ČVS: ORP-20/DI-KE-2019 zo dňa 11.02.2019. Vychádzajúc z uvedeného a zohľadňujúc skutočnosť, že Okresná prokuratúra Košice II svojím nekonaním v predmetnej veci zapríčinila, 1) arbitrárnymi prieťahmi v konaní moju finančnú krízu, 2) po vynesení právoplatného rozsudku požiadať o podmienečné upustenie od zvyšku trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlo. 3) musel som odmietnuť množstvo ponúk na vykonanie mojich služieb, pričom mi vznikla minimálna strata ušlého zisku 5000 euro. 4) OP Košice II je príčinou, že som musel vymazať moju podnikateľskú činnosť z obchodného registra. 5) boli porušené moje práva dané Ústavou SR Boli porušené moje občianske práva dané Ústavou SR. Preto žiadam aby mi Okresná prokuratúra Košice II vyplatila formou peňažnej dávky za ušlý zisk, a to 5000 euro. Preto, že boli porušené moje práva dane Ústavou SR na spravodlivý súdny proces, ako nemajetkovú ujmu Žiadam vyplatiť mojej osobe formou peňažnej dávky 10 000 euro. Podľa čl. 46 ods. 3 Ústavy SR „Každý má právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom.“ 16 Odôvodnenie Dňa 11.02.2019 som bol účastníkom dopravnej nehody v čase 09.35. hod. na ul. Rastislavova. V ten deň som viedol vozidlo značky Opel Vectra EČ KE 821 LD. Pri vychádzaní z ulice Pekná som odbočil do ľava na ulicu Rastislavovú pričom som z ľavej strany nezbadal žiadne idúce auto. V momente keď som sa už nachádzal vo svojom jazdnom pruhu sa vynorilo motorové vozidlo značky Peugeot 407 EČ BJ 454 BM, ktoré išlo smerom k nemocnici Luisa Pasteura na ulicu Rastislavová v Košiciach a to takou veľkou rýchlosťou, odhadujem 90 km v hodine, že ( mám podozrenie, že vodič Pegueotu 407 viezol manželku so zraneniami do nemocnice, ktoré potom po nehode uviedli, že zranenie sa stali pri autonehode), vodič Peguotu 407 Lubomír Remata mi narazil do zadnej časti môjho vozidla, ktoré sa otočilo o 180 stupňov. Je nutne upozorniť, že auto vodiča Lubomíra Rematu narazilo do môjho auta už v mojom jazdnom pruhu. Domnievam sa, že privolaný znalec v Odbore cestná doprava Ing. Ladislav Imrich uviedol nepravdy v znaleckom posudku ( ktorý bol dodaný až po 5 mesiacoch policajtovi Rozmanovi), ktorý ho poslal dozornému prokurátorovi JUDr. Tokárovi, ktorí zrejme usúdili, že nehodu zapríčinil vodič p.Remata a preto sa dohodli na tom, že začnú spoločne preťahovať vyšetrovacie úkony aby mohli v konečnom dôsledku zmariť moje právo na súdny proces kde by som sa pomocou právneho zástupcu ( ktorý mi nebol ponúknutý zákonným ustanovením podľa § 34 ods.1 Tr. poriadku) obhájiť voči trestnému stíhaniu podľa § 158 ods. 1 Tr.zákona a preto mi bolo odmietnuté prokurátorom JUDr. Igorom Tokárom, predsedom Okresného súdu Košice II JUDr. Adriánom Pažúrom, predsedkyňou Kraj. súdu Košice JUDr. Federikou Zozuľákovou ako aj podpredsedom Kraj. súdu JUDr. Jozefom Maruščákom oboznámiť sa so znaleckým posudkom, klásť znalcovi otázky 17 a možnosť spochybniť znalecký posudok Ing. Ladislava Imricha v konaní pred sudcom a povereným obhajcom, ktorý mi bol vyšetrujúcim policajtom Rozmanom odmietnutý, napriek tomu, že som o znalecký posudok požiadal formou zákona č. 211/ 2000 Z.z Dňa 11.02.2019 mi bol bezprostredne po dopravnej nehode odobratý vodičský preukaz. Dňa 18.02.2019 som bol vypočutý povereným policajtom nopr. Gabrielom Rozmanom. Vyšetrovateľ p. Rozman dňa 11.02.2019 napísal Uznasenie č. ČVS.ORP-20/DI-KE-2019, v ktorom v zmysle§ 199 ods. 1 Tr. poriadku,, ZAČAL“ voči mojej osobe trestné stíhanie vo veci prečinu,, Ublíženia na zdraví“ podľa § 158 Tr. zákona, ktoré zaslal na Okresnú prokuratúru Košice II, ktorá Uznesenie prijala 15.02.2019 pod č. 1Pv 135/19/8803. Uznesenie o začatí trestného stíhania mojej osoby mi nebolo poslané, nebolo mi nijako oznámené o t r. stíhaní ani iným spôsobom a preto som sa k nemu nemohol vyjadriť po prípade podať odvolanie. Dňa 18.02.2019 som bol vypočutý policajtom p. Rozmanom o 9 00 hod ako ,, Svedok“ a poučený podľa § 127 Tr. poriadku, napriek tomu, že som bol obvinený z prečinu podľa § 158 Tr. zákona!! Nezákonným vypočúvaním ako svedka mi bolo odobraté moje právo na obhajcu ( poučenie podľa § 122 ods.1 Tr. poriadku mi malo byť prečítané poučenie uvedené v § 121 ods.2 ako obvinenej osobe, ktorá ma právo vypovedať alebo odoprieť vypovedať a mám právo si zvoliť obhajcu). Táto možnosť mi bola odopretá! Nebol som poučený ako obvinený v intenciách : 18 § 34 ods.1 T r. poriadku § 34 ods.3 T r. poriadku § 34 ods. 4 T r. poriadku § 34 ods. 5 T r poriadku § 65 ods. 3 T r. poriadku Policajt Rozman si dovolil moju osobu uviesť do omylu svojím arbitrárnym poučením mojej osoby, ktoré ja napísané v Zápisnici o výsluchu svedka pod č. ČVS: ORP-20/DI-KE-2019 zo dňa 18.02.2019 pod označením : Vyjadrenie svedka k poučeniu citujem : Bol som riadne poučený podľa poučenia uvedeného na prvom a druhom liste zápisnice o výsluchu svedka. Zvlášť som bol poučený podľa § 130 ods.1, 2, tr. poriadku, kde ,, Výslovne vyhlasujem, že toto právo nevyužívam a vypovedať budem“ Policajt Rozman porušil ustanovenie § 375 ods.1), ods. 2) tr. zákona a dozorný prokurátor JUDr. Tokár si toho nevšimol!! Bolo mi odopreté policajtom Rozmanom ako svedkovi dožadovať sa kópie mojej výpovede zo dňa 18.02.2019!! Dňa 17.04.2019 mi bolo doručená Výzva č. KRPZ-KE-KD12- 26/2019-P zo dňa 17.04.2019, v ktorej ma Bc. Andrea Hricíková vyzýva podľa § 33 Správneho poriadku k vyjadreniu sa, citujem: K zápisnici z DN zo dňa 12.02.2019 pod č. KRPZ-KE-KD12-26/2019-P, k zápisnici o ohliadke miesta cestnej dopravnej nehode zo dňa 18.02.2019, k začatí tr. stíhania mojej osoby zo dňa 11.02.2019, k zápisnici o výsluchu 19 svedka Ľuboša Capcaru zo dňa 18.02.2019, k zápisnici o výsluchu svedka Ľubomíra Remetu zo dňa18.02.2019, k zápisnici o výsluchu svedka Lenky Remeta Petrovkovej zo dňa 18.02.2019, k uzneseniu o pribratí znalca z odboru doprava cestná zo dňa 18.02.2019, k zápisnici o uznesení pribratí znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia zo dňa 18.02.2019 a znalecký posudok k číslo 15/2019 MUDr. Borisa Lisanského, znalca z odboru zdravotníctvo a farmácie zo dňa 24.02.2019. Nakoľko v tejto roššade chýbala zápisnica znaleckého posudku znalca z odboru cestná doprava Ing. Ladislava Imricha, výzvu som ignoroval!! Z Výzvy a jej obsahu zo dňa 17.04.2019, v ktorej sa nenachádzal znalecký posudok Ing. Ladislava Imricha , znalca s odboru cestná doprava, som vydedukoval dve možnosti : V Uzneseniu č. ČVS: ORP-20/DI-KE-2019 zo dňa 18.02.2019 sa píše: V zmysle § 142 ods.1 Tr. poriadku vo veci prečinu,, Ublíženie na zdraví“ podľa § 158 Tr. zákona priberám ako znalca z odboru: Dopravná cestná- odvetvie: nehody v cestnej doprave Ing. Ladislav Imrich, Košice............... Znalecký posudok podajte písomne v dvoch vyhotoveniach do 30 dní!!!!! 1) Znalec Ing. Ladislav Imrich, nedodal Znalecký posudok do stanovenej 30 lehoty danú policajtom Rozmanom !!!!!!!!!!!!!!!!!!!!! 2) Znalecký posudok mi bol nezákonne odopretý!!!!!!!!!!!! Bolo mi doručené Uznesenie ČVS:ORP-20/DI-KE-2019 zo dňa 24.07.2019, v ktorom mi nopr. Rozman oznamuje, že moju osobu Ľuboš Capcara podľa § 206 ods. 1 Trestného poriadku stíha za prečin ,, UBLÍŽENIE NA ZDRAVÍ“ podľa § 158 Tr. zákona. 20 Skrátené vyšetrovanie nopr. Rozmana trvalo ,, 5 mesiacov“???? Podľa môjho názoru prieťahy v konaní do 24.07.2019 spôsobilo nedodanie znaleckého posudku Ing. Imrichom v stanovenej lehote, ktorú v Uznesení zo dňa 18.02.2019 od neho požadoval policajt Rozman a latentný postoj policajta Rozmana a prokurátora JUDr. Tokára, pretože neurgovali urýchlené poslanie znaleckého posudku znalcom Ing. Ladislavom Imrichom. Nedodanie znaleckého posudku nijako policajt Rozman ani prokurátor JUDr. Tokár od Ing. Imricha nevyžadovali, pretože im to z osobných dôvodov voči mojej osobe vyhovovalo!! Proti Uzneseniu zo dňa 24.07.2019 som sa neodvolal a to z dôvodu, že som čakal na Obžalobu vo veci ,, Ublíženie na zdraví“ , a na určenie dátumu hlavného pojednávania Okr. súdom Košice II . Pretože vodičský preukaz mi bol odobratý 11.02.2019, skrátené vyšetrovanie podľa Tr. poriadku musí byť ukončené do 2 mesiacoch a moja osoba po platnom rozhodnutiu súdom má zákonný nárok požiadať o odpustenie polovice trestu zakázanej činnosti viesť akékoľvek motorové vozidlo a toto právo mi bolo odopreté nezákonným konaním prokurátora JUDr. Tokára a to porušením § 230 Tr. poriadku!! Nečinnosť v konaní mojej veci policajta Rozmana a prokurátora JUDr. Tokára pokračovali ďalej, preto som sa : Dňa 14.11.2019 som napísal na ODI ODDN Rampová 7 040 81 Košice Sťažnosť na porušovanie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného ustanovením 21 článku 48 ods.2 Ústavy Slovenskej republiky k odstráneniu stavu právnej neistoty. Kópiu Sťažnosti prikladám. Túto sťažnosť som poslal formou doporučeného listu dňa 21.11.2019 na adresu ,, ODI Oddelenie dopravných nehôd, Rampová 7, Košice. 21 Na moju sťažnosť ODI Oddelenie dopravných nehôd mi neodpovedalo do ukončenia tr. stíhania, t.j. 11.02.2021!!!!!!!!!!!!!!!!!!! Prieťahmi v konaní prokurátorom JUDr. Tokárom pokračovalo ďalej. Bola mi poslaná Výzva č. 1 Pv 135/19/8803-14 zo dňa 19.02.2020 na konanie o dohode o vine a treste podľa § 232 a následne Trestného poriadku- predvolanie a to na 03.03.2020. Prikladám kópiu Výzvy zo dňa 19.02.2020. Tu je treba sa pozastaviť na tom, že JUDr. Tokár po 1 roku začal konať vo veci, keďže DN sa udiala 11.02.2019!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!! Výzvu inicioval bez môjho vedomia prokurátor JUDr. Tokár arbitrárne!! Vo Výzve bolo uvedené : Vzhľadom na uvedené Vám oznamujem, že dohodovacie konanie s obvineným sa uskutoční dňa 03.03.2020 o 09.00 hod. na Okresnej prokuratúre Košice II, na ulici Mojmírovej č. 5 v Košiciach ( za obchodným domom Dargov) 1 poschodie, č. dverí 104/A. So sebou prineste preukaz totožnosti a toto predvolanie. Vaša účasť nie je povinná. Pretože nečinnosť prokurátora JUDr. Tokára trvala ďalej, dňa 10.06.2020 som poslal Sťažnosť na porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov Okresnej prokuratúre Košice II. Na túto sťažnosť som do skončenia konania nedostal žiadnu odpoveď!! Prikladám kópiu Sťažnosti zo dňa 10.06.2020. Dňa 22.06.2020 som poslal na Krajskú prokuratúru Košice, žiadosť o preskúmaní postupu prokurátora podľa § 210 Tr.poriadku. Dňa 29.07.2020 som dostal upovedomenie č. 4 Kn 102/20/8800-5 zo dňa 14.07.2020, v ktorom ma JUDr. Martina Chmurová upovedomuje, že : 22 Vaše podanie zo dňa 14.11.2019 nie je súčasťou vyšetrovacieho spisu. Z akého dôvodu nopr. Rozman nepriložil moju sťažnosť zo dňa 14.11.2019 k vyšetrovaciemu spisu???? Prikladám zmätočnú odpoveď JUDr. Martiny Chmurovej, ktorá chaoticky opisuje ako JUDr. Tokár dodržuje dozor nad dodržiavaním zákonnosti pred začatím trestného stíhania a v prípravnom konaní podľa § 230 ods.1 ) Tr. poriadku!! Prikladám Upovedomenie č. 4 Kn 102/20/8800-5 zo dňa 14.07.2020 JUDr. Tokár dostal dňa 24.07.2019. Uznesenie ČVS:ORP-20/DI-KE-2019 zo dňa 24.07.2019, v ktorom mu nopr. Rozman oznamuje, že moju osobu Ľuboš Capcara podľa § 206 ods. 1 Trestného poriadku stíha za prečin ,, UBLÍŽENIE NA ZDRAVÍ“ podľa § 158 Tr. zákona. Po mojej Sťažnosti zo dňa 22.06.2020 sa skorumpovaný klientelizmom prokurátor JUDr. Tokár rozhýbal a začal sa zaoberať svojimi povinnosťami, ktoré mal uplatňovať už po upozornení policajtom Rozmanom zo dňa 24.07.2019!!! JUDr. Tokár 7 mesiacov arbitrárneho preťahovania v konaní policajta Rozmana neuplatnil ustanovenie § 230 ods.2 písm.b) Tr. poriadku??? Chronologický Vám popíšem začatie skorumpovaného klientelizmom JUDr. Tokára konanie po 12 mesiacoch od nehody zo dňa 11.02.2019, ktoré prikladám ako dôkaz ako pracuje JUDr. Tokár vo funkcii prokurátora, ktorý je platený z daní občanov SR ako aj z mojich daní : 23 Dňa 19.02.2020 sa uráčil bez môjho povolenia moju osobu vyzvať listom č. 1 Pv 135/19/8803-14 na dohodovacie konanie o vine a treste podľa § 232 Tr. poriadku a to po 12 mesiacoch!!!!!! Dňa 04.03.2020 poslal oznámenie mojej osobe č. 1 Pv 135/19/8803-17, v ktorom mi JUDr. Tokár oznamuje, že po 12 mesiacoch využíva svoje právo dane § 230 ods. 2 písm.d) Tr. poriadku!!!!!!! 11.02.2019 mi bol odobratý VP a 19.02.2020 mi dozorný prokurátor pošle Výzvu na dohodu o vine a treste?!?! Tento prokurátor JUDr. Tokár má moju osobu za hlupáka? Sám je hlupák! Bolo mi doručené predvolanie č. 1 Pv 135/19/8803-14 zo dňa 19.02. 2020, v ktorom ma JUDr. Igor Tokár, prokurátor Okresnej prokuratúry Košice, Vyzýva na konanie o dohode o vine a treste podľa § 232 Tr. poriadku. Vo výzve sa uvádza, citujem: Vzhľadom na uvedené Vám oznamujem, že dohodovacie konanie s obvineným sa uskutoční dňa 03.03.2020 o 9.00 hod. na Okresnej prokuratúre Košice II, na ul. Mojmírovej č. 5 v Košiciach na 1 poschodí č. dverí 104/A. 24 So sebou prineste preukaz totožnosti a toto predvolanie. Vaša účasť nie je povinná. Dňa 03.03.2020 o 9.00 hod. som sa dostavil na Okresnú prokuratúru Košice II. JUDr. Tokár ma privítal na chodbe Okr. prokuratúry a nie v miestnosti č. dverí 104/A, ponúkol mi dohodu o vine a treste, ktorú som nemohol akceptovať. Ponuku som odmietol z dôvodu finančnej indispozície, ktorú mi zapríčinil JUDr. Tokár svojimi nezmyselnými prieťahmi v konaní! JUDr. Tokár mi povedal ,, TAK SA NEMÁME O ČOM BAVIŤ“ Ponuku som JUDr. Tokárovi odmietol a keď som bol už na odchode JUDr. Tokár mi povedal, že mi dáva 1 hodinu na rozmyslenie a keď sa do hodiny nevrátim posiela to na súd !!! Toto vyhrážanie ,, súdom“ sa udialo dňa 03.03.2020, do 08.10.2020 ( ďalších 7 mesiacov) JUDr. Tokár svoj sľub nesplnil!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!! Arbitrárne pokračoval v prieťahoch v konaní!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!! Pri odchode z prokuratúry som skorumpovaného klientelizmom JUDr. Tokára dôrazne vyzýval aby svoj sľub splnil!! Do 20-11-2020 som od JUDr. Tokára nedostal písomné vyhlásenie, že na moju osobu podáva OBŽALOBU, tak ako mu to zákon ukladá!! JUDr. Tokár ma moju osobu za hlupáka?? Sám je hlupák! Jasne som v SŤAŽNOSTI zo dňa 22.06.2020 uviedol, že žiadam o urýchlené skončenie vyšetrovania vo veci a skoré poslanie veci na súd! 25 Celá situácia mi pripadala ako by JUDr. Tokár čakal, že mu o hodinu donesiem ÚPLATOK?? Je nepochopiteľné, že JUDr.Tokár si dovolil arbitrárne porušiť ustanovenie § 232 ods.10) zákona č. 301/2005 Z.z!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!! Odmietnutie jeho ponuky nezapísal do zápisnice, tak ako mu to káže horeuvedené § ustanovenie!!! JUDr. Tokár zapríčinil moju finančnú krízu svojím arbitrárnymi prieťahmi v konaní. Svojou arbitrárnosťou mi znemožnil požiadať po vynesení rozsudku o podmienečné upustenie polovice zvyšku trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlo. Musel som odmietnuť množstvo ponúk na vykonanie mojich služieb, pričom mi vznikla finančná ujma formou ušlého zisku v tisíckach eur. Príčinou je arbitrárne porušenie JUDr. Tokárom ustanovenie § 5 písm. d) zákona o prokuratúre!! JUDr. Tokár je príčinou, že moju podnikateľskú činnosť som musel vymazať z obchodného registra!! Bolo mi doručené fiktívne upovedomenie č. 1 Pv 135/19/8803-17 zo dňa 04.03.2020, v ktorom ma JUDr. Tokár upovedomuje, že začína dodržiavať ustanovenie Tr. poriadku a to konkrétne § 230 ods.2 písm.d) s tým, že vrátil vyšetrovací spis na doplnenie skráteného vyšetrovania OR PZ Košice a doplňuje : A to na Vaše oboznámenie sa s výsledkami skráteného vyšetrovania, čo Vám doposiaľ nebolo umožnené?????????????????????????? Žiadne oboznámenie s výsledkami skráteného vyšetrovania mi neprišlo!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!! Bohu žiaľ, nebol som s výsledkami skráteného vyšetrovania oboznámený???? Ale fascinovalo ma, že si JUDr. Tokár vôbec spomenul na ustanovenie § 230 Tr. poriadku!!! 26 Prikladám kópiu tohto listu č. 1 Pv 135/19/8803-17 zo dňa 04.03.2020. Dňa 23.03.2020 som dostal ďalší fiktívne upovedomenie č. 1 PF 135/19/8803-23 zo dňa 23.03.2020, ktoré je obsahom totožné s Upovedomením č. 1 Pv 135/19/8803-17 zo dňa 04.03,2020 Prikladám kópiu listu č. 1 Pv 135/19/8803-23 zo dňa 23.03.2020! Opätovne som nebol oboznámený s výsledkami skráteného vyšetrovania!!! Dňa 03.03.2020 som písomnou zásielkou požiadal Okresný súd Košice II o pridelenie verejného obhajcu, ktorý mi bol odopretý nesprávnym postupom policajta Rozmana pri vyšetrovaní ako SVEDKA A NIE AKO OBVINENÉHO!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!! Okr. súd Košice II moju žiadosť preposlala na Okr. prokuratúru Košice II. Dňa 20.05.2020 mi bolo doručené Upovedomenie č. 1 Pv 135/19/8803-32 zo dňa 18.05.2020, v ktorom ma JUDr. Tokár upovedomuje, že podľa § 230 ods.2 písm. d) Tr. poriadku vrátil vec na doplnenie OR. PZ Košice za účelom ustanovenia obhajcu mojej osobe. Na ustanovenie obhajcu som čakal do 11.02.2021!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!! Prikladám kópiu listu č. 1 Pv 135/19/8803-32 zo dňa 18.05.2020. Bolo mi doručené Upovedomenie č. ČVS: ORP-20/DI-KE-2019 zo dňa 24.08.2020, v ktorom ma policajt Rozman upovedomuje, že : Po doplnení vyšetrovacieho spisu podľa pokynu dozorujuceho prokurátora Okr. prokuratúry Košice II bol dňa 24.08.2020 vyšetrovací spis ČVS: ORP-149/DI-KE-2020 vo veci prečinu,, Ublíženie na zdraví“ podľa § 158 Tr. zákona podľa § 209 ods. 1 s poukázaním na § 204 ods. 1 Tr. poriadku predložený na Okr. prokuratúru Košice II s konečným meritórnym rozhodnutím. Policajt Rozman poslal prokurátorovi JUDr. Tokárovi meritórne rozhodnutie vo veci dňa 24.08. 2020. Dopravná nehoda sa stala 11.02.2019 Tento prokurátor žalobu na moju osobu poslal až 09.10.2020 na Okresný súd Košice II!!! Skorumpovanému klientelizmom prokurátorovi trvalo obžalobu, ktorá bola napísaná na jednom liste A4 ďalší mesiac??????? 27 Je treba pripomenúť policajtovi Rozmanovi na jeho nezákonný postup ako verejného činiteľa, na dolu napísané ustanovenie, na ktoré dozorný prokurátor JUDr. Tokár nevedel alebo nechcel policajta upozorniť!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!! Zákon č. 301/2005 Z.z. Tr. poriadok § 201 (2) Policajt postupuje vo vyšetrovaní alebo v skrátenom vyšetrovaní tak, aby čo najrýchlejšie zadovážil podklady na objasnenie skutku v rozsahu potrebnom na posúdenie prípadu a zistenie páchateľa trestného činu. § 203 (2) Ak sa skrátené vyšetrovanie neskončí do dvoch mesiacov od vznesenia obvinenia, policajt prokurátorovi písomne oznámi, prečo nebolo možné skrátené vyšetrovanie skončiť a aké úkony je potrebné ešte vykonať. Prokurátor môže policajtovi pokynom zmeniť rozsah úkonov, ktoré majú byť ešte vykonané, alebo vo veci nariadiť vyšetrovanie. V upovedomení si policajt robil nadprácu alebo mal moju osobu za nebezpečného vraha????? Prečo tento policajt poukázal na ustanovenie § 204 ods. 1 Trestného poriadku?????????????????????????????? V tomto § sa doslovne uvádza : § 204 (1) Ak bola prokurátorovi odovzdaná spolu so spisom osoba, ktorá bola zadržaná ako podozrivá pri páchaní prečinu, na ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého horná hranica neprevyšuje päť rokov, bezprostredne po ňom, alebo po tom, čo odpadla prekážka jej bezprostredného zadržania najviac do 24 hodín po spáchaní prečinu a prokurátor ju neprepustí na slobodu, odovzdá ju najneskôr do 48 hodín od zadržania súdu, ktorému tiež podá obžalobu spolu so spisom. Ak prokurátor zistí dôvody väzby, súčasne navrhne, aby bol obvinený vzatý do väzby. Ako sa to mohlo stať, že verejný činiteľ neovláda základné zákony, ktoré sú jeho pracovná náplň. Zakrýva svoje prieťahy v konaní?????????????????? 28 Prikladám Upovedomenie č. ČVS: ORP- 20/DI-KE-2019 zo dňa 24.08.2020. Zároveň upozorňujem na identifikačné číslo, ktoré nesúhlasí s číslom na OBŽALOBE zo dňa 09.10.2020 spis ČVS: ORP-149/DI-KE-2020 vo veci prečinu,, Ublíženie na zdraví“ podľa § 158 Tr. zákona podľa § 209 ods. 1 s poukázaním na § 204 ods. 1 Tr. poriadku predložený na Okr. prokuratúru Košice II s konečným meritórnym rozhodnutím. V obžalobe č. 1Pv 135/19/8803-55 zo dňa 08.10.2020 sa uvádza : Trestná vec: Ľuboš Capcara Podáva: prokurátor Okresnej prokuratúry Košice II Priložený spis: ORP-20/DI-KE-2019 Dňa 09. 10.2020 Dňa 19. 09.2020 som formou doporučeného listu poslal na Okresnú prokuratúru Sťažnosť na porušenie práva prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Prikladám kópiu. Dňa 08.10,2020 mi bolo doručené – upovedomenie č. 4Kn 102/20/8800-9 zo dňa 02.10.2020. Prikladám kópiu. Pretože som sa nestotožnil s klientelickou, zmätočnou a a právne nerelevantnou odpoveďou JUDr. Martiny Chmúrovej, podal som dňa 09.10.2020 Odvolanie voči tomuto upovedomeniu. Prikladám kópiu. Dňa 29.10.2020 mi bolo doručené upovedomenie č. 4 Kn 102/20/8800-16 zo dňa 20.10.2020, v ktorom sa JUDr. Martina Chmúrová, prokurátorka Krajskej prokuratúry Košice nevyjadruje k môjmu odvolaniu zo dňa 09-10-2020 ale klientelicky a zmätočne bez hanby oznámi, že ,, Vaše podanie v části procesných námietok považované za súčasť Vašej obhajoby“ 29 Táto klientelizmom nakazená prokurátorka mi však nenapísala pred akým súdom sa mojimi procesnými námietkami mam OBHAJOVAŤ?!?! S pozdravom

Plnomocenstvo udelené advokátovi, hoci nie je špecifikované na dovolacie konanie, ale výslovne sa v ňom uvádza, že splnomocniteľ zmocňuje splnomocnenca okrem iného i na „podávanie opravných prostriedkov“, zodpovedá požiadavkám riadne udeleného plnomocenstva sťažovateľom advokátovi i na zastupovanie v dovolacom konaní. Za ústavne udržateľný považuje ústavný súd taký výklad, podľa ktorého pojem opravné prostriedky zahŕňa tak riadne, ako i mimoriadne opravné prostriedky, medzi ktoré radíme i dovolanie. Opačný výklad by podľa názoru ústavného súdu hraničil s právnym formalizmom na úkor ochrany práv sporových strán poskytovanej všeobecnými súdmi. (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. II. ÚS 348/2020 z 5. novembra 2020 - ZbNaU 36/2020)

Ak tomu nebráni zákonom ustanovená lehota alebo inak generované nebezpečenstvo z omeškania pri rozhodovaní o sťažnosti, zodpovedá poskytnutiu plnej možnosti na uplatnenie práv obvineného (§ 34 ods. 5 Trestného poriadku), aby nadriadený súd alebo na rozhodnutie príslušný orgán činný v trestnom konaní pred svojím rozhodovaním buď akceptoval obvineným alebo jeho obhajcom avizovanú lehotu na dodatočné písomné odôvodnenie už podanej sťažnosti, pokiaľ je taká lehota primeraná okolnostiam prípadu, alebo s adekvátnym odôvodnením určil skrátenú lehotu. (Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. I. ÚS 405/2020 z 27.augusta 2020 - ZbNaU 73/2020)

Aplikácia procesných noriem, ktorá vedie k procesnému rozhodnutiu, je vo svojej podstate na strane jednej nemeritórnym právnym posúdením, no na strane druhej je aj procesným postupom tak, ako ho predpokladá § 420 písm. f) Civilného sporového poriadku. Preto je ústavne neudržateľný právny názor, podľa ktorého je z prieskumu podľa § 420 písm. f) Civilného sporového poriadku vylúčený prieskum takým rozhodnutí, ktoré namietajú nesprávne právne posúdenie procesných noriem. Práve naopak, § 420 písm. f) Civilného sporového poriadku je priestorom ochrany tých základných práv, do ktorých bolo zasiahnuté rôznymi nesprávnymi procesnými postupmi a rozhodnutiami. ÚS SR, sp. zn. III. ÚS 225/2020, tvorba právnej vety: najprávo.sk

R 43/2021 Zákonná lehota na vykonanie daňovej kontroly Lehota na vykonanie daňovej kontroly má objektívny charakter. V prípade nedodržania zákonnej lehoty na vykonanie daňovej kontroly dochádza k tzv. procesnej preklúzii. Vyplýva to zo slovného spojenia „najviac jeden rok“. Ide o obdobie, počas ktorého môže správca dane realizovať svoju právomoc voči daňovému subjektu. (Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 10. decembra 2019, sp. zn. 3Sžfk/40/2019)

Zo skutkového stavu tak, ako ho zistil odvolací súd, vyplýva, že žalobca, konajúci prostredníctvom jeho konateľov, udelil plnomocenstvo pani P. M. dňa 13. novembra 2014 a tiež obsahovo totožné plnomocenstvo dňa 30. januára 2015. Tieto plnomocenstvá boli formulované tak, že žalobca splnomocnil pani M. „na zastupovanie Splnomocniteľa na rokovaniach v súvislosti s uzatváraním obchodných zmlúv, na všetky úkony spojené s účasťou na rokovaniach za účelom uzatvárania obchodných zmlúv.“ Zároveň pani M. splnomocnil „na prípravu návrhov na uzatváranie obchodných zmlúv, na dojednávanie podmienok obchodných zmlúv a na podpis obchodných zmlúv a ich prípadných dodatkov, príloh, zmien a súvisiacich dokumentov a úkony s tým spojené, a to všetko v mene Splnomocniteľa.“ Tieto plnomocenstvá boli časovo obmedzené do 31. januára 2015, resp. do 30. júna 2015. Z obsahu predložených plnomocenstiev nemožno dospieť k záveru prijatému súdmi nižšej inštancie, že ide o taký rozsah udelenej plnej moci, ktorá by mala zodpovedať charakteru tzv. generálnej plnej moci, smerujúcej ku kompletnej extrakcii a prenosu oprávnení konateľa - štatutárneho orgánu právnickej osoby, na tretiu osobu. Dovolací súd má za to, že rozsah splnomocnencovho oprávnenia konať za splnomocniteľa v zmysle § 31 ods. 1 OZ tu nebol vymedzený tak, že splnomocnenec môže za spoločnosť robiť všetky právne úkony, ktoré môže robiť spoločnosť, resp. jej konatelia, pričom z gramatickej formulácie udeleného plnomocenstva je zjavné, že ide o druhové, dostatočne presne špecifikované plnomocenstvo dojednávať a uzatvárať obchodné zmluvy (oprávnenie konateľov obchodnej spoločnosti je nepomerne širšie a komplexnejšie). (uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5Obdo/57/2019 z 22. októbra 2019)

Spoločné konanie za spoločnosť prokuristom a konateľom spoločnosti, nie je podľa Obchodného zákonníka prípustné. Zápis skutočnosti, podľa ktorej prokurista za spoločnosť koná spoločne s aspoň jedným konateľom spoločnosti, by znamenal, že prokurista je v rovnakom postavení, ako konateľ spoločnosti, resp. štatutárnym orgánom spoločnosti, ktorým podľa § 133 ods. 1 Obchodného zákonníka, nie je. Vyššie uvedené právne závery potvrdzuje aj znenie ustanovenia § 13 ods. 1 vety druhej Obchodného zákonníka, podľa ktorého právnická osoba koná štatutárnym orgánom alebo za ňu koná zástupca. Doslovným výkladom totiž spojka „alebo“ bez akýchkoľvek pochybností vylučuje konanie právnickej osoby štatutárnym orgánom a zástupcom, ktorým je aj prokurista." Najvyšší súd SR, sp. zn. 2 Obdo 44/2020

R 4/2021 Fikcia doručenia spotrebiteľovi. Postúpenie pohľadávky banky. Ustanoveniu § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka neodporuje a zásade zmluvnej voľnosti zodpovedá aj dohoda spotrebiteľa a veriteľa v spotrebiteľskej zmluve o tom, že pri doručovaní zásielky spotrebiteľovi sa môže uplatniť fikcia doručenia zásielky na poslednú známu adresu spotrebiteľa.

Princíp potencionality príjmov nevyžaduje detailné preukázanie všetkých príjmov povinného, pretože použitím tohto princípu súd podľa charakteru správania sa povinného vymedzuje fiktívny (prezumovaný príjem), ktorý je následne základom pre určenie výživného na dieťa. (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 31. marca 2021, sp. zn. 5Cdo/14/2021, zdroj: nsud.sk; tvorba právnej vety: najprávo.sk)

"Stav, keď v prípade zakladateľskou listinou zakotveného spoločného konania všetkých (dvoch) konateľov jeden konateľ splnomocní iného konateľa na svoje zastupovanie pri všetkých úkonoch spojených s funkciou konateľa, totiž neguje (obchádza) vôľu spoločníka vyjadrenú v zakladateľskej listine, a tým obchádza aj zákon, ktorý práve spoločníkovi (spoločníkom) zveruje určenie spôsobu konania konateľov v mene spoločnosti. Vôľou spoločníka prejavenou v zakladateľskej listine bolo totiž bezvýnimočné spoločné konanie vždy všetkých konateľov spoločnosti. Ak by spoločník chcel prejaviť svoju vôľu, aby v mene spoločnosti konali konatelia samostatne, prejavil by túto svoju vôľu v zakladateľskej listine a následne by sa táto vôľa spoločníka prejavila aj zápisom do obchodného registra. Je preto sporné, či jeden konateľ môže v prípade spoločného konania všetkých (dvoch) konateľov platne splnomocniť druhého konateľa na zastupovanie ,,pri všetkých úkonoch spojených s funkciou konateľa neobmedzene“ a navyše súhlasiť, aby splnomocnenec udelil „plnú moc v rovnakom rozsahu aj tretím osobám“, a tým obísť (pokiaľ ide o spôsob konania konateľov v mene spoločnosti) vôľu spoločníka spoločnosti. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka je neplatný právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza. Ako však už ústavný súd uviedol, riešenie otázky platnosti, resp. neplatnosti právneho úkonu (splnomocnenia) patrí do právomoci všeobecných súdov." ÚS SR, I. ÚS 198/09 ________________________ "84. V tomto kontexte pôsobí logický a presvedčivý právny názor prezentovaný sťažovateľom, že ak stanovy spoločnosti určujú, že jej menom musia konať spoločne najmenej dvaja členovia predstavenstva, a zakladajú teda pre každý úkon,ktorý predstavenstvo urobí v mene spoločnosti, povinnosť vzájomnej kontroly a zodpovednosti najmenej dvoch členov predstavenstva, nemožno takúto kontrolu a zodpovednosť vylúčiť tým, že dvaja členovia predstavenstva udelia generálnu plnú moc jednému z nich. Takýto postup by bol v rozpore s právnou úpravou konania štatutárnych orgánov spoločnosti v zákone a v stanovách spoločnosti. To platí o to viac, ak jednou z osôb konajúcich pri udelení „plnej moci“ v mene predstavenstva je sám „splnomocnený“ člen predstavenstva (pozri už citovaný rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 29 Odo 1082/2005). 85. Ústavný súd k uvedenému dopĺňa, že ak by akcionári spoločnosti skutočne chceli, aby v jej mene konal samostatne jeden člen predstavenstva (napr. jeho predseda),boli by takýto spôsob konania v mene spoločnosti upravili v stanovách. Avšak ak stanovy určujú, že v mene spoločnosti koná predseda predstavenstva spoločne s ďalším členom predstavenstva, samostatné konanie jedného z nich na základe akéhokoľvek generálneho poverenia či splnomocnenia predstavuje zjavné obchádzanie vôle akcionárov, stanov spoločnosti a v neposlednom rade zákona. K rovnakému záveru dochádza aj časť doktríny (CSACH, K. In: OVEČKOVÁ, O. a kol. Obchodný zákonník. Veľký komentár.I. zväzok. Bratislava : Wolters Kluwer s. r. o., 2017, s. 186 – 187.). 86. Takéto splnomocnenie alebo poverenie dané len jednému členovi predstavenstva je neprípustné tam, kde sa obchádza vôľa akcionárov vyjadrená v stanovách, aby o veciach spoločnosti rozhodovali určité osoby ako kolektívny štatutárny orgán. Limitom sú najmä prípady, kde niet dôvodu na takúto ochranu pred konaním individuálneho zástupcu(napríklad ak je vôľa spoločnosti už riadne vytvorená kolektívnym orgánom a konkrétny člen predstavenstva je splnomocnený len na jej prejav navonok)." ÚS SR, I. ÚS 191/2019

rozsudok v prípade Vavřička a ďalší proti Českej republike ESĽP vo svojom rozsudku zdôraznil, že povinné očkovanie detí, realizované v Českej republike, sleduje legitímny cieľ ochrany zdravia a ochrany práv iných, keďže očkovanie chráni osoby, ktoré ho dostanú, aj osoby, ktoré z medicínskych dôvodov nemôžu byť zaočkované a sú odkázané na kolektívnu imunitu proti závažným nákazlivým ochoreniam. Túto politiku považoval za súladnú s najlepším záujmom dieťaťa. Pri posudzovaní proporcionality tohto opatrenia zohľadnil rozsah a obsah povinného očkovania, existujúce výnimky z tejto povinnosti a existujúce procedurálne záruky. ESĽP nepovažoval pokutu uloženú v jednom z prípadov (celkovo cca 110 EUR) za neprimerane vysokú. Taktiež poukázal na to, že hoci neprijatie detí do materských škôl pre tieto deti znamenalo určitú stratu možností pre ich osobný rozvoj, toto opatrenie malo skôr preventívny, než represívny charakter a bolo dočasné, keďže v okamihu dosiahnutia veku pre povinnú školskú dochádzku nebolo ich prijatie do základnej školy nijako podmienené ich očkovacím statusom. Na základe uvedeného ESĽP usúdil, že sťažovateľmi napadnuté opatrenia, posudzované v kontexte národného systému, boli primerané cieľu, ktorý Česká republika sledovala povinným očkovaním, konkrétne ochranu proti ochoreniam, ktoré môžu predstavovať závažné riziká pre zdravie. ESĽP rozhodol, že práva sťažovateľov podľa článku 8 Dohovoru (právo na rešpektovanie súkromného života) neboli porušené.

Sudcovská koncentrácia konania sa pritom vzťahuje aj na konania, ktoré začali pred 1. júlom 2016 (t. j. za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku), keďže prechodné ustanovenie § 470 ods. 2 C. s. p. vo svojej druhej vete vylučuje použitie iba spätnej sudcovskej koncentrácie, čo vychádza z toho, že sporové strany nemožno sankcionovať „do minulosti“, v ktorej právna úprava sudcovskej koncentrácie neexistovala, a nemohla sa ani v niekoľko rokov trvajúcom spore ani rozumne predpokladať, čím je vyjadrený ústavný princíp dôvery subjektov práva v objektívne právo. (uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3Obdo/43/2018 z 26. februára 2019)

Aj keď má strana sporu procesné oprávnenie navrhovať dôkazy, súd nemusí vykonať každý ňou navrhnutý dôkaz, musí však v rozhodnutí vysvetliť, prečo ho nevykonal. Súd môže nevyhovieť návrhu strany na vykonanie dokazovania len z dôvodu, že navrhnutý dôkaz: a) sa týka skutočnosti, ktorá je bez relevantnej súvislosti s predmetom konania, b) nie je spôsobilý overiť alebo vyvrátiť tvrdenú skutočnosť a c) je vzhľadom na nepochybné výsledky dokazovania vykonaného inými dôkazmi nadbytočný. Pokiaľ tieto dôvody nie sú dané, súd nevyhovením návrhu na vykonanie dokazovania koná spôsobom zakladajúcim prípustnosť dovolania v zmysle § 420 písm. f) Civilného sporového poriadku. (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 7 Cdo 205/2019)

Osobou oprávnenou na náhradu trov konania môže byť len strana sporu. Ust. § 149 ods. 1 O.s.p. (aktuálne § 263 zákona č. 160/2015 Z. z., Civilného sporového poriadku, pozn.aut.) upravuje tzv. platobné miesto a v konečnom dôsledku sleduje ochranu záujmov advokáta tým, že náhrada trov je vyplácaná na jeho účet. Je však nepochybné, že zo zákona advokát nemá žiadne právo si tieto peniaze ponechať, ani ich zadržať inak, než na základe dohody s klientom, pričom je povinný vykonať vyúčtovanie. Súd prvej inštancie správne právne posúdil, že advokát má právo na odmenu. Toto právo advokátovi však patrí len vo vzťahu voči jeho klientovi. Advokát nemá žiadne právo na odmenu voči tretej osobe, či už ďalším účastníkom konania, osobám zúčastneným na konaní alebo voči súdu v podobe náhrady trov konania. Toto právo na náhradu trov konania má len strana sporu. Keďže Občiansky súdny poriadok, zákon o advokácii a ani žiaden iný predpis, rovnako ani Civilný sporový poriadok nezakotvuje právo advokáta na náhradu trov konania, ktoré vznikli jeho klientovi v konaní pred súdom, nie je právne významná skutočnosť, že sa vedie exekučné konanie v ktorom sú vymáhané aj trovy konania, pretože oprávneným v exekučnom konaní nie je právny zástupca žalovaného z konania ale oprávneným voči povinnému je len žalovaný. Teda je právne bezvýznamné, že táto exekúcia stále prebieha a budú v nej trovy konania vzniknuté v konaní vymáhané. (rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 14Co/320/2016 zo dňa 26. 4. 2017)

V prípade úspechu žalobcu v konaní pred správnym súdom nemožno v zmysle § 167 ods. 1 Správneho súdneho poriadku nárok na trovy právneho zastúpenia žalobcovi odoprieť len z dôvodu, že žalobca je advokátskou kanceláriou. Aj advokátska kancelária má právo dať sa v konaní zastúpiť iným advokátom, preto v prípade úspechu v konaní platí zákonná zásada, že má právo aj na náhradu účelne vynaložených trov právneho zastúpenia. Vzhľadom na právo advokátskej kancelárie dať sa zastúpiť iným advokátom nemožno neúčelnosť vynaložených trov založiť len na skutočnosti, že úspešný účastník je advokátska kancelária, a teda osoba znalá práva, spôsobilá kvalifikovane konať pred správnym súdom. (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 26. februára 2020)

Konkurzný súd nie je oprávnený preskúmavať popretú pohľadávku z iných dôvodov ako tých, ktoré správca uviedol v incidenčnom konaní v popieracom prejave obsiahnutom v zozname pohľadávok. Účelom incidenčného konania je rozhodnúť o tom, či dôvody obsiahnuté v popieracom prejave správcu zodpovedajú skutočnosti a vylučujú pohľadávku z uspokojenia v konkurze tak, ako bola prihlásená. (R 63/2017)

Konanie pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím súdom tvorí jeden celok a určujúca spätosť rozsudku odvolacieho súdu s potvrdzovaným rozsudkom vytvára ich organickú jednotu. Ak odvolací súd v plnom rozsahu odkáže na dôvody rozhodnutia súdu prvej inštancie, stačí ak v odôvodnení rozsudku iba poukáže na relevantné skutkové zistenia a stručne zhrnie právne posúdenie veci; rozhodnutie odvolacieho súdu v sebe tak zahŕňa po obsahovej stránke aj odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie, s ktorým tvorí – ako už bolo spomenuté, jeden celok. Za procesnú vadu konania podľa § 420 písm. f/ CSP nemožno považovať to, že odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv dovolateľa. (uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5 Cdo/40/2018 zo dňa 18.07.2018

Daňová pohľadávka na úrokoch z omeškania vzniká na základe zákona a pri poznaní výšky splatnej dane, dňa jej splatnosti a doby trvania omeškania je táto pohľadávka kvantifikovateľná ku ktorémukoľvek dňu omeškania bez toho, aby bola rozhodnutím správcu dane vyrubená. Právny dôvod i výška takejto pohľadávky pre účely jej prihlásenia v reštrukturalizačnom konaní sú správcovi dane ako veriteľovi známe a preto skutočnosť, že úroky z omeškania neboli vyrubené rozhodnutím, nebráni správcovi dane ich vyčísleniu až do dňa začatia reštrukturalizačného konania a prihláseniu tejto pohľadávky v uvedenom konaní. Rozhodnutie o vyrubení úrokov z omeškania predstavuje autoritatívne potvrdenie výšky pohľadávky a určenie dňa jej splatnosti, pričom má deklaratórnu povahu a slúži predovšetkým na ďalší postup správcu dane pre prípad jej vymáhania. Bez rozhodnutia o vyrubení úrokov z omeškania dlžník nemá sankcionovateľnú právnu povinnosť úrok zaplatiť, z hľadiska práva však niet prekážky, ktorá by bránila správcovi dane uplatneniu takejto pohľadávky prihláškou v reštrukturalizačnom konaní odo dňa jej splatnosti až do začatia reštrukturalizačného konania. (rozsudok veľkého senátu správneho kolégia NS SR z 27. januára 2021, sp. zn. 1Vs/3/2020, zdroj a právna veta: nsud.sk)

Veľký senát NS SR korigoval svoje predošlé rozhodnutie nasledovne: "Trojčlenný senát najvyššieho súdu má povinnosť postúpiť vec na prejednanie a rozhodnutie veľkému senátu príslušného kolégia najvyššieho súdu postupom podľa ustanovenia § 48 ods. 1 C.s.p. nie len v situácii, ak sa chce odkloniť od právneho názoru vyjadreného v rozhodnutí iného senátu najvyššieho súdu, ale aj v situácii, kedy pri rozhodovaní o určitej otázke existuje rozdielna rozhodovacia prax najvyššieho súdu. Úlohou veľkého senátu najvyššieho súdu je – nielen rozhodovať v prípade odklonu od skoršej (ustálenej) rozhodovacej praxe najvyššieho súdu – ale predovšetkým zjednocovanie judikatúry samotného najvyššieho súdu." (uznesenie Veľkého senátu obchodnoprávneho kolégia NS SR dňa 25. 2. 2021, sp. zn. 1VObdo/1/2020, zdroj a právna veta: nsud.sk)