ULPIANUS - interaktívne právnicke komentáre

Ústavný súd sa opätovne vyjadril k odmietnutiu dovolania pre nedostatok splnomocnenia, ktorý spočíval v tom, že splnomocnenie neobsahovalo výslovnú formuláciu, že je udelené výslovne na dovolacie konanie, resp. na konanie o mimoriadnom opravnom prostriedku a smerujúce proti konkrétnemu rozhodnutiu odvolacieho súdu. Ústavný súd považoval takýto výklad za formalistický, pretože postačuje, ak splnomocnenie obsahuje formuláciu, že je advokát splnomocnený na podávanie opravných prostriedkov, čo zahrňuje aj dovolanie. Formulácia „na podávanie opravných prostriedkov a vzdávanie sa ich“ jasne deklaruje oprávnenie advokáta aj na podanie dovolania ako mimoriadneho opravného prostriedku. „Dovolanie je v systéme procesných inštitútov podradené pod opravné prostriedky, ktoré sú upravené vo štvrtej časti Civilného sporového poriadku v poradí odvolanie, žaloba na obnovu konania, dovolanie a dovolanie generálneho prokurátora Slovenskej republiky. Je preto udržateľné, ak sa pod pojmom „podávanie opravných prostriedkov“ rozumie aj podanie dovolania. Z textu plnomocenstva, na ktoré sa sťažovateľ odvolával, preto bolo možné podľa názoru ústavného súdu ustáliť, že sťažovateľom splnomocnený advokát je oprávnený aj na podanie dovolania“. (nález Ústavného súdu SR, sp. zn. IV. ÚS 651/2021 z 15. marca 2022)

Plnomocenstvo udelené advokátovi, hoci nie je špecifikované na dovolacie konanie, ale výslovne sa v ňom uvádza, že splnomocniteľ zmocňuje splnomocnenca okrem iného i na „podávanie opravných prostriedkov“, zodpovedá požiadavkám riadne udeleného plnomocenstva sťažovateľom advokátovi i na zastupovanie v dovolacom konaní. Za ústavne udržateľný považuje ústavný súd taký výklad, podľa ktorého pojem opravné prostriedky zahŕňa tak riadne, ako i mimoriadne opravné prostriedky, medzi ktoré radíme i dovolanie. Opačný výklad by podľa názoru ústavného súdu hraničil s právnym formalizmom na úkor ochrany práv sporových strán poskytovanej všeobecnými súdmi. (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. II. ÚS 348/2020 z 5. novembra 2020 - ZbNaU 36/2020)