ULPIANUS - interaktívne právnicke komentáre

Výšku trov exekúcie možno s konečnou platnosťou vyčísliť až pri skončení exekučného konania. Po tomto momente už súdny exekútor nevykonáva žiadne procesné úkony a nedochádza k navyšovaniu trov exekúcie, najmä pokiaľ ide o hotové výdavky. Skončenie konania z dôvodu vymoženia pohľadávky však predpokladá, že boli vymožené aj trovy exekúcie. Súdny exekútor preto vymáha trovy exekúcie súčasne s vymáhaním pohľadávky oprávneného (v zmysle ust. § 200 ods. 6 EP).

Predpokladom vymáhania trov exekúcie v čase, kedy ešte nie je zrejmá ich konečná výška však je, že povinný bol upovedomený o ich predpokladanej výške a mal možnosť brániť sa proti ich vymáhaniu. Za tým účelom EP zakotvuje inštitút „predbežných trov exekúcie“. Ide o odhad konečnej sumy trov exekúcie. Tento odhad sa napokon môže ukázať ako nižší alebo vyšší, ako je skutočná výška trov exekúcie. Ak reálne trovy exekúcie budú nižšie, ako boli predbežné trovy exekúcie, neznamená to, že súdny exekútor môže vymáhať celú sumu predbežných trov, hoci proti nim povinný nevzniesol námietku. Naopak, ak sa ukáže, že pre skončenie exekučného konania bude potrebné uhradiť na trovách exekúcie viac, súdny exekútor vymôže celé predbežné trovy a upovedomí účastníkov o ďalších trovách exekúcie.

Predbežné trovy exekúcie vyčísli súdny exekútor v upovedomení o začatí exekúcie dvojakým spôsobom:

1.) najprv uvedie predbežné trovy exekúcie vo výške aktuálnej v čase vydania upovedomenia – odmenu vyčísli najviac v rozsahu, ako pri upustení od vykonávania exekúcie. Teda ak povinný uhradí pohľadávku po začatí exekučného konania skôr, ako mu uplynie lehota na podanie námietok proti exekúcii (14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie), súdny exekútor upustí od vykonávania exekúcie a má nárok na odmenu vo výške 50% z odmeny vypočítanej podľa ust. § 5 ods. 1 Vyhlášky (ide o odmenu vo výške 20% zo základu na určenie, najmenej 33,19 EUR, najviac 33 193,92 EUR bez DPH). Problémom ale je, že základom určenia odmeny je výška vymoženej pohľadávky (s výnimkou vymáhania opakujúcich sa dávok), teda v čase vydávania upovedomenia o začatí exekúcie by pri gramatickom výklade bolo možné odmenu v rámci predbežných trov exekúcie vyčísliť len na úrovni minimálnej odmeny (teda 33,19 EUR), nakoľko pohľadávka ešte nebola uhradená. To však zjavne odporuje zmyslu zákona. Cieľom vyčíslenia odmeny „ako pri upustení“ je upovedomiť povinného, akú sumu odmeny bude musieť zaplatiť, ak uhradí celú vymáhanú pohľadávku v lehote 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Preto súdny exekútor za základ výpočtu odmeny zoberie výšku vymáhanej pohľadávky vypočítanej ku dňu vydania upovedomenia o začatí exekúcie.

Zákonodarcom určený postup však spôsobuje praktické problémy. Totiž k doručeniu upovedomenia o začatí exekúcie môže dôjsť po uplynutí dlhého časového obdobia od jeho vydania, čo spôsobí, že výška odmeny „ako pri upustení od vykonania exekúcie“ nemusí byť aktuálna (napríklad z dôvodu nárastu príslušenstva pohľadávky). Preto, ak dôjde k jej navýšeniu, súdny exekútor po doručení upovedomenia o začatí exekúcie vydá upovedomenie o ďalších trovách exekúcie, ktorým účastníkov upovedomí o navýšení odmeny vyčíslenej pre prípad úhrady pohľadávky v lehote na vznesenie námietok.

Rovnako problematické je vyčíslenie hotových výdavkov a náhrady za stratu času-- tieto možno vyčísliť len vo výške skutočne vynaložených výdavkov a náhrady za stratu času v deň vydania upovedomenia o začatí exekúcie. Formalistický výklad však smeruje k poškodeniu povinného. Totiž už v čase vydania upovedomenia o začatí exekúcie môže byť zrejmé, že súdny exekútor v budúcnosti vynaloží určité výdavky (napríklad je jasné, že v určitom okamihu bude musieť vynaložiť výdavky na poštovné za účelom vrátenia poverenia exekučnému súdu). Ak by tento výdavok nezahrnul do predbežných trov exekúcie, musel by povinného upovedomiť o ďalších trovách exekúcie, pričom s týmto upovedomením by bol spojený ďalší výdavok, a to náklad na expedovanie upovedomenia o ďalších trovách exekúcie. O tomto výdavku by opäť musel upovedomiť povinného novým upovedomením, ktoré by opäť vygenerovalo nový výdavok a takto by sa trovy exekúcie  neúmerne a nezmyselne navyšovali.

Je preto nutné akceptovať rozširujúci výklad a za skutočný rozsah hotových výdavkov v čase vydania upovedomenia o začatí exekúcie považovať nie len reálne vynaložené výdavky, ale aj tie výdavky, pri ktorých je nepochybné, že ich súdny exekútor v priebehu konania vynaloží; 

2.) následne vyčísli predbežné trovy exekúcie pre prípad, že povinný neuhradí pohľadávku v lehote určenej v upovedomení o začatí exekúcie (teda v lehote 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie). Aj v tomto prípade za základ pre výpočet odmeny súdny exekútor zoberie výšku vymáhanej pohľadávky v deň vydania upovedomenia o začatí exekúcie s tým, že ju vyčísli v plnej výške (nie len na úrovni 50%).

Pokiaľ ide o náhradu hotových výdavkov a náhrady za stratu času, pri ich vyčísľovaní neexistuje presná regulácia. Súdny exekútor však musí byť schopný odôvodniť určenú výšku (napríklad jeho doterajšími praktickými skúsenosťami pri vedení exekučných konaní).

Z komentovaného ustanovenia nevyplýva, že by súdny exekútor musel v rámci vyčíslenia predbežných trov exekúcie presne špecifikovať postup ich vyčíslenia, resp. osobitne vyčísliť výšku odmeny, výšku náhrady hotových výdavkov, výšku náhrady za stratu času a výšku DPH. Zákonné znenie umožňuje vyčísliť predbežné trovy jednou sumou. Avšak presná špecifikácia zložiek trov exekúcie znižuje pravdepodobnosť vznesenia námietky proti trovám exekúcie zo strany účastníkov konania. Napokon, aj vzor upovedomenia o začatí exekúcie zverejnený na webovom sídle Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorého používanie je pre súdneho exekútora v zmysle ust. § 24 Kancelárskeho poriadku záväzné, predpokladá osobitné vyčíslenie jednotlivých zložiek predbežných trov exekúcie.

Proti trovám exekúcie (správnejšie predbežným trovám exekúcie) sa môže účastník exekučného konania brániť námietkami v lehote 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Námietky musia byť založené na spochybnení správnosti postupu súdneho exekútora pri vyčíslení predbežných trov exekúcie, nerešpektovanie ust. § 200 ods. 2 EP a pod. Nemožno však vylúčiť ani námietky povinného založené na tvrdení, že vôbec nie je povinný na ich náhradu (napr. ak namieta prípustnosť exekúcie).

O námietke proti trovám rozhoduje exekučný súd bez možnosti uplatnenia riadneho opravného prostriedku, a to bez ohľadu na výsledok konania o námietkach. Posledný odsek len zvýrazňuje všeobecné pravidlo o vykonateľnosti uznesení, v ktorých nie je uložená povinnosť na plnenie. Teda ak súd námietkam vyhovie, súdny exekútor je povinný skončiť s vymáhaním trov exekúcie. Ak ich zamietne, možno vydať exekučný príkaz bez potreby vyčkať na nadobudnutie právoplatnosti uznesenia.

Ak súd po preskúmaní námietky proti trovám a postupu súdneho exekútora zistí, že námietka je dôvodná len v časti, je na mieste vyhovieť námietke len čiastočne. Ak v takom prípade vyhovie námietke v celom rozsahu, zasahuje do práva súdneho exekútora na náhradu trov exekúcie. Inštitút opätovného upovedomenia o predbežných trovách EP nepozná, rovnako nemožno aplikovať ustanovenie § 202 EP, nakoľko nepôjde o ďalšie trovy exekúcie. Teda súdny exekútor stráca možnosť vymôcť svoj nárok na náhradu trov exekúcie.

Zároveň platí, že po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bolo vyhovené námietke musí exekučný súd rozhodnúť o zastavení exekúcie na vymoženie trov exekúcie (hoci aj čiastočne).