Znenie ustanovenia od novely zákonom č. 280/1999 Z.z. (účinnosť tohto znenia od 9.novembra 1999):
§ 81
(1) Zrazenú sumu vyplatí platiteľ mzdy priamo oprávnenému. Ak sa však vykonané zrážky majú vyplatiť niekoľkým oprávneným, môže platiteľ mzdy zaslať zrazenú sumu exekútorovi, ktorý ju rozvrhne medzi oprávnených a sám vykoná výplatu. Platiteľ mzdy je povinný zaslať zrazenú sumu exekútorovi, ak mu to na žiadosť niektorého z oprávnených prikáže exekútor.
(2) Zrazenú sumu je platiteľ mzdy povinný oprávnenému vyplatiť, aj keď sám má voči nemu peňažnú pohľadávku, ktorú by si inak mohol započítať. Výplatu zrazenej sumy oprávneným vykoná exekútor do siedmich dní odo dňa jej prijatia.
Pôvodné znenie:
§ 81
(1) Zrazenú sumu vyplatí platiteľ mzdy priamo oprávnenému. Ak sa však vykonané zrážky majú vyplatiť niekoľkým oprávneným, môže platiteľ mzdy zaslať zrazenú sumu exekútorovi, ktorý ju rozvrhne medzi oprávnených a sám vykoná výplatu. Platiteľ mzdy je povinný zaslať zrazenú sumu exekútorovi, ak mu to na žiadosť niektorého z oprávnených prikáže exekútor.
(2) Zrazenú sumu je platiteľ mzdy povinný oprávnenému vyplatiť, aj keď sám má voči nemu peňažnú pohľadávku, ktorú by si inak mohol započítať.
Z dôvodovej správy k zákonu č. 233/1995 Z.z.:
Platiteľ mzdy je povinný nielen riadne, včas a v rozsahu ustanovenom v zákone vykonávať zrážky zo mzdy povinného, ale je tiež povinný vyplácať zrazené sumy oprávnenému. Platiteľ mzdy vypláca zrazené sumy priamo oprávnenému. Ak sa však má z vykonaných zrážok uspokojiť niekoľko pohľadávok, môže platiteľ mzdy zaslať zrazenú sumu exekútorovi, ktorý ju rozvrhne medzi oprávnených a sám vykoná výplatu. Platiteľ mzdy je povinný zaslať zrazenú sumu exekútorovi, ak mu to na žiadosť niektorého z oprávnených prikáže exekútor. Zrazenú sumu je platiteľ mzdy povinný vyplatiť oprávnenému i vtedy, keď má sám voči oprávnenému peňažnú pohľadávku, ktorú by si inak mohol započítať.
V návrhu je upravený postup pri vyplácaní sumy zrazenej zo mzdy povinného oprávnenému. Umožňuje sa, aby platiteľ mzdy mohol skladať zrazené sumy u exekútora, keďže zodpovedá za to, že zrážky budú vykonané riadne a včas, čo môže byť úloha neľahká, najmä ak sa zrážky vykonávajú v prospech viacerých oprávnených s rôznym poradím, ak sú medzi vymáhanými pohľadávkami nielen pohľadávky bežné, ale aj prednostné a najmä výživné.
Z dôvodovej správy k zákonu č. 280/1999 Z.z.:
Navrhované znenie chráni záujem oprávneného, ktorý môže byť poškodený tým, že súdny exekútor môže v podstate ľubovoľne dlho zadržiavať, a to bez akýchkoľvek následkov, sumy, ktoré dostal na účet od povinného. To je však v rozpore nielen so záujmami oprávneného, ale aj povinného, ktorý musí dovtedy, kým sa nevykoná výplata peňazí oprávnenému, čakať na vrátenie prípadného zvyšku zrazenej sumy.
Po tom, čo platiteľ príjmu obdržal exekučný príkaz, je povinný všetky sumy zrazené zo mzdy povinného poukázať spôsobom podľa komentovaného ustanovenia. Týka sa to tak deponovaných zrážok, ako aj zrážok, ktoré budú vykonané po doručení exekučného príkazu.
V zmysle tretej vety odseku 1 má príkaz súdneho exekútora týkajúci sa poukázania zrazených súm na jeho účet prednosť pred poukázaním na účet oprávneného (čo je pravidlom všeobecným). Skutočnosť, či oprávnený skutočne požiadal súdneho exekútora o poukázanie zrážok na jeho účet nie je predmetom skúmania zo strany platiteľa príjmu. Na strane druhej, súdny exekútor nie je oprávnený bez výslovnej žiadosti oprávneného prikázať platiteľovi príjmu, aby poukázal zrazené sumy na jeho účet. Preto ak súdny exekútor takouto žiadosťou nedisponuje, je povinný v exekučnom príkaze prikázať platiteľovi príjmu, aby sumy zrazené z príjmu povinného v rozsahu, v akom sú určené na uspokojenie pohľadávky oprávneného, poukázal priamo oprávnenému.
Z pohľadu praxe je takmer isté, že súdny exekútor nariadi zrážky z príjmu povinného na uspokojenie pohľadávky oprávneného súčasne s nariadením zrážok na uspokojenie trov exekúcie. Ak pritom nárok na náhradu trov exekúcie možno posúdiť ako samostatný nárok súdneho exekútora, potom pohľadávka oprávneného a nárok súdneho exekútora na náhradu trov exekúcie spravidla získajú rovnaké poradie. A ak zrážka z príjmu nestačí na ich plné uspokojenie, uspokoja sa v zmysle ust. § 72 ods. 3 EP pomerne. Preto súdny exekútor (ak nedisponuje žiadosťou oprávneného podľa odseku 1 komentovaného ustanovenia) prikáže platiteľovi príjmu, aby časť zrážky pripadajúcu na uspokojenie pohľadávky oprávneného poukázal na účet oprávneného a časť zrážky pripadajúcu na úhradu trov exekúcie poukázal na účet súdneho exekútora.
Aj pri absencii príkazu súdneho exekútora má platiteľ príjmu vždy možnosť poukázať na účet súdneho exekútora celú zrazenú sumu, ak sa zrážky vykonávajú na uspokojenie viacerých pohľadávok, a to bez ohľadu na to, či ide o viaceré pohľadávky toho istého oprávneného alebo pohľadávky rôznych oprávnených, ako aj bez ohľadu na to, či ide o pohľadávky rovnakého poradia alebo nie. Zmyslom takéhoto oprávnenia platiteľa príjmu je podľa dôvodovej správy zamedziť nesprávnemu postupu pri výplate vykonaných zrážok, ak sa majú zrážky rozdeliť na úhradu viacerých pohľadávok. Aj z tohto dôvodu nie je možné vykladať zákonnú podmienku vzniku tohto oprávnenia „ak sa vykonané zrážky majú vyplatiť niekoľkým oprávneným“ tak, že musí ísť o minimálne dvoch oprávnených, ale použiť rozširujúci výklad, v zmysle ktorého pôjde o „niekoľko pohľadávok“ hoc aj toho istého oprávneného. Vyplýva to aj zo samotného textu dôvodovej správy, podľa ktorej „ak sa však má z vykonaných zrážok uspokojiť niekoľko pohľadávok, môže platiteľ mzdy zaslať zrazenú sumu exekútorovi, ktorý ju rozvrhne medzi oprávnených a sám vykoná výplatu“.
Nejasným však je, či sa ustanovenia o poukazovaní zrážok súdnemu exekútorovi buď na základe jeho príkazu alebo pri realizácii zákonného oprávnenia platiteľa príjmu podľa druhej vety komentovaného ustanovenia aplikujú len v prípade, že ide o zrážky na uspokojenie viacerých pohľadávok nariadené jedným súdnym exekútorom alebo aj v prípade, že zrážky boli nariadené viacerými súdnymi exekútormi. Absencia pravidiel pre vykonanie rozvrhu výťažku toho istého majetku povinného postihnutého rôznymi súdnymi exekútormi v rôznych konaniach tak, ako je tomu napr. pri rozvrhu výťažku z predaja hnuteľných vecí v zmysle ust. § 128 ods. 3 EP, rovnako tak absencia pravidiel pre určenie, ktorý exekútor má rozvrh vykonať núti prijať záver, že právna norma vyjadrená v druhej a tretej vete komentovaného ustanovenia je aplikovateľná len v prípade, že ide o vymáhanie viacerých pohľadávok tým istým súdnym exekútorom.
Lehota na vykonanie rozvrhu a výplatu zrazených súm súdnym exekútorom uvedená v poslednej vete ods. 1 je špeciálnym ustanovením k ust. § 36 ods. 8 EP.
Odsek 2 komentovaného ustanovenia reaguje na možnú existenciu právneho vzťahu medzi platiteľom príjmu a oprávneným, obsahom ktorého je započítateľná peňažná pohľadávka platiteľa príjmu voči oprávnenému. Aj v takom prípade je platiteľ príjmu povinný peňažné prostriedky, ktoré zrazil z príjmu povinného vyplatiť oprávnenému.