ULPIANUS - interaktívne právnicke komentáre

Súpis hnuteľných vecí možno charakterizovať ako listinu individualizujúcu  vec, ktorá má byť zexekvovaná (speňažená) na účely uspokojenia vymáhanej pohľadávky. Nemožno však povedať, že by konkretizáciou časti majetku povinného (spísaním  konkrétnych hnuteľných vecí) pominuli účinky inhibitória vysloveného v generálnom upovedomení o začatí exekúcie vo vzťahu k ostatným, nespísaným hnuteľným veciam. Ak by tomu tak malo byť, povinný by síce bol obmedzený v nakladaní so spísanou vecou, avšak s ostatnými vecami by mohol ľubovoľne nakladať, čo by mohlo smerovať k zmareniu účelu exekúcie, ak by sa spísané hnuteľné veci nepodarilo predať (nenašiel by sa záujemca o ich kúpu). Zmysel súpisu teda nespočíva v obmedzení inhibitória, spočíva skôr v presnom označení veci, ktorá bude predmetom ďalších úkonov súdneho exekútora smerujúcich k speňaženiu (oceňovanie, zabezpečenie a predaj na dražbe). Tento aspekt je dôležitý z pohľadu vytvorenia akéhosi poradia pri konkurencii civilných exekúcií predajom tej istej hnuteľnej veci realizovaných viacerými exekútormi, prípadne z hľadiska vytvorenia prekážky pri realizácii dražby (k tomu pozri komentár k ust. § 128 ods. 3 EP), príp. pri zabezpečovaní hnuteľných vecí (odsek 5 komentovaného ustanovenia). Za súčasného právneho stavu však neexistuje možnosť hodnoverne sa dozvedieť o tom, že hnuteľná vec bola spísaná iným súdnym exekútorom inak, než na základe oznámenia povinného, prípadne inej osoby, ktorá napríklad vec reálne užíva.

Zákonný koncept vykonávania súpisu vychádza z predpokladu, že súdny exekútor súpis vykoná až keď má možnosť spisovanú vec obhliadnuť. Zákon nedáva odpoveď na otázku ako postupovať, ak sa súdny exekútor dozvie o existencii hnuteľnej veci, ktorá je dostatočne identifikovateľná inak, ako na základe prehliadky (napríklad na základe odpovedí na žiadosť o súčinnosť, typicky na základe výpisu z evidencie motorových vozidiel), pričom aj hrubý odhad hodnoty možno vykonať bez fyzickej obhliadky. Gramatický výklad odseku 1 (podľa ktorého súpis sa má vykonať „v byte povinného, prípadne na inom mieste, kde má povinný svoje veci umiestnené“) môže reálne smerovať k tomu, že súdnemu exekútorovi sa nepodarí vec nájsť (vypátrať) a spísať ju až pri fyzickej obhliadke, hoci vie, že povinný konkrétnu vec vlastní, čím sa povinnému otvára možnosť vyhnúť sa sankciám (najmä trestnoprávnym) tak, že svoj majetok odstráni.  Z pohľadu účelu exekúcie je potrebné pripustiť, že súdny exekútor môže súpis vykonať aj mimo bytu povinného alebo iného miesta, kde má povinný svoje veci umiestnené. Tento názor nie je ojedinelý[1]. Napokon, aj formulár obligatórne používaný súdnym exekútorom pri súpise (ktorého vzor uverejnilo Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky) počíta s alternatívou, že súpis môže byť vykonaný aj bez osobnej prehliadky resp. prehliadky bytu povinného alebo iných priestorov.

S otázkou miesta vykonávania súpisu súvisí aj otázka zabezpečenia prítomnosti vhodnej osoby (podľa možnosti zástupcu obce). Účelom jej prítomnosti pri vykonávaní súpisu je zabezpečenie svedectva o priebehu vykonávania súpisu, najmä z pohľadu spôsobu a rozsahu zásahu do základných práv povinného, či iných osôb. Teda prítomnosť nezúčastnenej osoby má reálny význam v prípade, ak súdny exekútor vykonáva osobnú prehliadku alebo prehliadku bytu povinného, či iných priestorov, príp. ak si do nich vynucuje prístup. Ak sa však súpis vykonáva bez zásahu do práva povinného na nedotknuteľnosť osoby a obydlia, nie je na prítomnosti nezúčastnenej osoby potrebné trvať. Jej prítomnosť pri súpise stráca zmysel.

Pri vykonávaní súpisu je súdny exekútor povinný rešpektovať niekoľko pravidiel:

1. spisovať možno len veci, ktoré nie sú z exekúcie vylúčené (ak je to v čase spisovania zrejmé),
2. pri súpise hnuteľných vecí povinného je potrebné rešpektovať poradie vyplývajúce z ust. § 114a a 115 EP,
3. súpis možno vykonať len v prípade, ak povinný, ktorý bol pred začatím súpisu prítomný na mieste vykonávania súpisu, a ktorý bol riadne vyzvaný na uspokojenie vymáhanej pohľadávky a trov exekúcie, pohľadávku neuspokojil. Prítomnosť povinného však nie je obligatórnou podmienkou vykonania súpisu, súpis možno vykonať aj bez jeho prítomnosti,
4. spísať nemožno nie len veci, ktoré nepodliehajú exekúcii podľa osobitných ustanovení EP alebo podľa osobitných právnych predpisov, ale ani veci, o ktorých je možné predpokladať, že sú nepredajné (napríklad staré motorové vozidlá). Spísanie takýchto vecí by neznamenalo reálne napĺňanie účelu exekúcie, ale len nadbytočný zásah do práv povinného,
5. pri spisovaní hnuteľných vecí je potrebné vykonať aspoň hrubý odhad ich hodnoty a spísať len také veci, ktorých predaj zjavne (pravdepodobne) povedie k uspokojeniu vymáhanej pohľadávky a trov exekúcie, resp. spísať len toľko vecí, aby ich predpokladaná hodnota neprevýšila výšku vymáhanej pohľadávky a trov exekúcie. Nemožno vylúčiť, že hrubý odhad je nepresný, resp. že spísané hnuteľné veci alebo niektoré z nich sa na dražbe nepredajú alebo sa predajú za cenu nižšiu, ako bol hrubý odhad. V takom prípade súdny exekútor vykoná doplnenie súpisu podľa odseku 3 komentovaného ustanovenia,
6. spísať veci postupne, teda začať so spisovaním vecí, bez ktorých sa povinný najskôr zaobíde a ktoré sa najľahšie predajú, postupne spisovať (za rešpektovania pravidla uvedeného v písm. b), ale aj obmedzení vyplývajúcich z ust. § 115 EP) veci, ktoré majú pre povinného podstatný význam a nakoniec tých vecí, ktorých predajnosť je zjavne obtiažna.

EP osobitne reguluje súpis a speňaženie vecí, ktoré sa rýchlo kazia (napr. potraviny), pri ktorých by odo dňa vykonania súpisu do dňa konania dražby mohlo dôjsť k ich znehodnoteniu v dôsledku ich prirodzených vlastností. Takéto veci sa spíšu len ak povinný nemá dostatok iných vecí vhodných na súpis a ak možno zabezpečiť rýchly predaj týchto vecí. Odsek 2 komentovaného ustanovenia možno považovať za špeciálne ustanovenie týkajúce sa speňaženia rýchlo sa kaziacich hnuteľných vecí. Teda pod rýchlym predajom, ktorým podmieňuje odsek 1 spísanie týchto vecí možno rozumieť ich prevzatie oprávneným, a to vždy za cenu určenú súdnym exekútorom. Čas, v ktorom má súdny exekútor ponúknuť veci na prevzatie z EP nevyplýva, možno však ustáliť, že tak má učiniť bezodkladne po súpise. Dôsledkom neúspechu pri speňažovaní (neprevzatia vecí oprávneným) je vznik povinnosti súdneho exekútora tieto veci ihneď vrátiť povinnému.

K otázke doplnenia súpisu sa žiada uviesť, že EP v odseku 3 komentovaného ustanovenia umožňuje doplniť súpis (spísať ďalšie hnuteľné veci) až po tom, čo súdny exekútor vykonal dražbu už spísaných vecí. Tým sa zrejme sleduje obmedzenie zásahov do práv povinného (nespisovať veci, pokiaľ uspokojenie pohľadávky je „zabezpečené“ inými, už spísanými hnuteľnými vecami). Ak však odhadovaná hodnota spísaných hnuteľných vecí ešte pred dražbou celkom zjavne nedosahuje výšku vymáhanej pohľadávky s príslušenstvom a trovami exekúcie, nie je dôvod čakať so súpisom ďalších vecí až na moment dražby, teda na moment zistenia reálneho výťažku z predaja. V takom prípade totiž súpis ďalších hnuteľných vecí zrejme nebude predstavovať neželaný zásah do práv povinného, ktorému má norma vyjadrená v odseku 3 zabrániť - naopak,môže prispieť k naplneniu účelu exekúcie.

Pokiaľ ide o zákaz zabezpečenia (podľa ust. § 121 EP) spísaných hnuteľných vecí bez súhlasu exekútora, ktorý hnuteľné veci spísal skôr, pri hľadaní jeho zmyslu nemožno opomenúť historický kontext. Pred nadobudnutím účinnosti zákona č. 32/2002 Z.z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, a ktorým ust. § 120 ods. 5 EP dostalo dnešnú podobu, bol výslovne zakázaný súpis vecí už spísaných iným exekútorom. Predmetná novela tento zákaz odstránila (umožnila spisovanie už spísaných vecí) s tým, že ich zabezpečenie podmienila súhlasom exekútora, ktorý  súpis vykonal skôr. Táto podmienka má podľa dôvodovej správy smerovať k takému zabezpečeniu hnuteľných vecí, ktoré „umožňuje určiť časovú prioritu zabezpečenia a zároveň neznehodnocuje a neznefunkčňuje časovo prioritné zabezpečenie“. Preto nie je ponechané na ľubovôli súdneho exekútora, či súhlas so zabezpečením spísanej veci udelí alebo nie. Odmietnuť udeliť súhlas môže len v prípade, že by spôsob zabezpečenia veci iným exekútorom mohol smerovať k odstráneniu skoršieho zabezpečenia (napríklad označenie pečatidlom), čo by v konečnom dôsledku mohlo spochybniť aj poradie spísania veci, teda poradie uspokojovania pohľadávok z výťažku z predaja. Každopádne, neudelenie súhlasu skoršieho súdneho exekútora nemožno prelomiť. Ak však neudelenie súhlasu nie je odôvodnené, môže znamenať zásah do práv oprávneného v konaní, v ktorom má dôjsť k neskoršiemu zabezpečeniu. Ako príklad možno uviesť situáciu, kedy súdny exekútor spíše motorové vozidlo bez jeho zabezpečenia, pričom povinný pohľadávku (relatívne nízku) uhrádza splátkami. Súdny exekútor bez zákonného dôvodu odmietne udeliť súhlas so zabezpečením motorového vozidla jeho úschovou iným súdnym exekútorom, pričom takto má byť zabezpečená pomerne vysoká pohľadávka. Motorové vozidlo bude v dôsledku jeho používania povinným zničené a povinný nemá dostatok iného zexekvovateľného majetku. Nemožno pochybovať, že oprávnený v neskoršom konaní (v ktorom veci nemohli byť zabezpečené) utrpel na svojich právach (predovšetkým pokiaľ ide o právo na súdnu ochranu), pričom je na mieste vyvodiť zodpovednosť voči exekútorovi, ktorý neodôvodnene nesúhlasil so zabezpečením vozidla.

EP napokon výslovne vylučuje odkladný účinok námietok proti exekúcii vo vzťahu k vykonaniu súpisu.