Zákon o konkurze a reštrukturalizácii
§ 3
(1) Dlžník je v úpadku, ak je platobne neschopný alebo predlžený. Ak dlžník podá návrh na vyhlásenie konkurzu, predpokladá sa, že je v úpadku.
(2) Platobne neschopný je ten, kto nie je schopný plniť 30 dní po lehote splatnosti aspoň dva peňažné záväzky viac ako jednému veriteľovi. Za jednu pohľadávku pri posudzovaní platobnej schopnosti dlžníka sa považujú všetky pohľadávky, ktoré počas 90 dní pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu pôvodne patrili len jednému veriteľovi. Ak peňažnú pohľadávku nie je voči dlžníkovi možné vymôcť exekúciou, alebo ak dlžník nesplnil povinnosť uloženú mu výzvou podľa § 19 ods. 1 písm. a), predpokladá sa, že je platobne neschopný.
(3) Predlžený je ten, kto je povinný viesť účtovníctvo podľa osobitného predpisu, 1) má viac ako jedného veriteľa a hodnota jeho záväzkov presahuje hodnotu jeho majetku. Pri stanovení hodnoty záväzkov a hodnoty majetku sa vychádza z účtovníctva alebo z hodnoty určenej znaleckým posudkom, ktorý má pred účtovníctvom prednosť a prihliadne sa aj na očakávateľné výsledky ďalšej správy majetku, prípadne očakávateľné výsledky ďalšieho prevádzkovania podniku, ak možno so zreteľom na všetky okolnosti odôvodnene predpokladať, že bude možné v správe majetku alebo v prevádzkovaní podniku pokračovať. Do sumy záväzkov sa nezapočítava suma záväzkov, ktoré sú spojené so záväzkom podriadenosti,1a ani suma záväzkov, ktoré by sa v konkurze uspokojovali v poradí ako podriadené pohľadávky a ani záväzky prislúchajúce pohľadávkam podľa § 155a.
(4) Podrobnosti o spôsobe určenia platobnej neschopnosti a predlženia ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo").
Znenie účinné od 1. januára 2006 do 31. decembra 2011/31. decembra 2012 - odsek 3 (novela zákonom č. 348/2011 Z.z.):
§ 3
(1) Dlžník je v úpadku, ak je platobne neschopný alebo predlžený. Ak dlžník podá návrh na povolenie reštrukturalizácie alebo na vyhlásenie konkurzu, rozumie sa tým, že je v úpadku.
(2) Platobne neschopný je ten, kto má viac ako jedného veriteľa a nie je schopný plniť 30 dní po lehote splatnosti viac ako jeden peňažný záväzok Platobne neschopný je ten, kto nie je schopný plniť 30 dní po lehote splatnosti aspoň dva peňažné záväzky viac ako jednému veriteľovi. Za jednu pohľadávku pri posudzovaní platobnej schopnosti dlžníka sa považujú všetky pohľadávky, ktoré počas 90 dní pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu pôvodne patrili len jednému veriteľovi.
(3) Predlžený je ten, kto je povinný viesť účtovníctvo podľa osobitného predpisu, 1) má viac ako jedného veriteľa a hodnota jeho splatných záväzkov presahuje hodnotu jeho majetku.Predlžený je ten, kto je povinný viesť účtovníctvo podľa osobitného predpisu, 1) má viac ako jedného veriteľa a hodnota jeho záväzkov presahuje hodnotu jeho majetku. Pri stanovení hodnoty záväzkov a hodnoty majetku sa vychádza z účtovníctva alebo z hodnoty určenej znaleckým posudkom, ktorý má pred účtovníctvom prednosť a prihliadne sa aj na očakávateľné výsledky ďalšej správy majetku, prípadne očakávateľné výsledky ďalšieho prevádzkovania podniku, ak možno so zreteľom na všetky okolnosti odôvodnene predpokladať, že bude možné v správe majetku alebo v prevádzkovaní podniku pokračovať. Do sumy záväzkov sa nezapočítava suma záväzkov, ktoré sú spojené so záväzkom podriadenosti,1a ani suma záväzkov, ktoré by sa v konkurze uspokojovali v poradí ako podriadené pohľadávky.
(4) Podrobnosti o spôsobe určenia platobnej neschopnosti a predlženia ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo").
1a §408a Obchodného zákonníka.
________________________________________________________________________
Znenie ustanovenia od novely zákonom č. 520/2005 Z.z. (účinnosť tohto znenia: 1. januára 2006 - 31. december 2011):
§ 3
(1) Dlžník je v úpadku, ak je platobne neschopný alebo predlžený. Ak dlžník podá návrh na povolenie reštrukturalizácie alebo návrh na vyhlásenie konkurzu, rozumie sa tým, že je v úpadku.
(2) Platobne neschopný je ten, kto má viac ako jedného veriteľa a nie je schopný plniť 30 dní po lehote splatnosti viac ako jeden peňažný záväzok. Za jednu pohľadávku pri posudzovaní platobnej schopnosti dlžníka sa považujú všetky pohľadávky, ktoré počas 90 dní pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu pôvodne patrili len jednému veriteľovi.
(3) Predlžený je ten, kto je povinný viesť účtovníctvo podľa osobitného predpisu, 1) má viac ako jedného veriteľa a hodnota jeho splatných záväzkov presahuje hodnotu jeho majetku.
(4) Podrobnosti o spôsobe určenia platobnej neschopnosti a predlženia ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo").
________________________________________________________________________
Pôvodné znenie ustanovenia:
§ 3
(1) Dlžník je v úpadku, ak je platobne neschopný alebo predlžený. Ak dlžník podá návrh na povolenie reštrukturalizácie alebo návrh na vyhlásenie konkurzu, rozumie sa tým, že je v úpadku.
(2) Platobne neschopný je ten, kto má viac ako jedného veriteľa a nie je schopný plniť 30 dní po lehote splatnosti viac ako jeden peňažný záväzok. Za jednu pohľadávku pri posudzovaní platobnej schopnosti dlžníka sa považujú všetky pohľadávky, ktoré počas 90 dní pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu pôvodne patrili len jednému veriteľovi.
(3) Predlžený je ten, kto je povinný viesť účtovníctvo podľa osobitného predpisu, 1) má viac ako jedného veriteľa a hodnota jeho záväzkov presahuje hodnotu jeho majetku.
(4) Podrobnosti o spôsobe určenia platobnej neschopnosti a predlženia ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo").
Z dôvodovej správy k zákonu č. 7/2005 Z.z.:
Všeobecne sa definujú pojmy platobná neschopnosť a predĺženie. V prípade platobnej neschopnosti sa tento pojem definuje v súlade s doterajšiu právnou úpravou. Čiastočná úprava nastala len v presnejšom vymedzení počtu veriteľov, ktorý je jedným z predpokladov preto, aby sa majetkové pomery dlžníka riešili inak ako bežnou exekúciou. Čo sa týka predlženia, doterajšia právna úprava tento pojem používala, avšak bližšie tento pojem nedefinovala. Návrh zákona definuje predĺženie ako stav kedy splatné záväzky dlžníka presahujú majetok dlžníka. Aby nedochádzalo k pochybnostiam ako zistiť hodnotu záväzkov a majetku na účely posúdenia predĺženia, návrh zákona presne vymedzuje spôsob tohto zisťovania a to, čisto ich účtovnou hodnotou. Nakoľko predlženie a jeho účtovné vyjadrenie je možné zistiť len pri osobách, ktoré majú povinnosť viesť účtovníctvo, zákon obmedzuje posudzovanie úpadku dlžníka vo vzťahu k jeho predlženiu len na osoby, ktoré účtujú podľa zákona o účtovníctve.
________________________________________________________________________
Z dôvodovej správy k zákonu č. 520/2005 Z.z.:
Spresňuje sa definícia predlženia tým spôsobom, že stav predlženia ako jednej z foriem úpadku sa bude na strane záväzkov počítať len zo splatných záväzkov.
________________________________________________________________________
Z dôvodovej správy k zákonu č. 348/2011 Z.z.:
Ide o spresnenie. Doterajšie znenie nebolo správne nakoľko návrh na povolenie reštrukturalizácie môže dlžník alebo veriteľ podať aj v prípade hroziaceho úpadku, tj. v čase keď dlžník ešte nie je v úpadku.
Ide o spresnenie v tom smere, že pre platobnú neschopnosť sa vyžaduje neschopnosť dlžníka plniť 30 dní po lehote splatnosti peňažný záväzok viac ako jedného veriteľa, tj. dvoch veriteľov prípadne viac veriteľov.
Spresňuje sa definícia predĺženia spôsobom obvyklým v zahraničných právnych úpravách napr. v nemeckej právnej úprave, resp. v českej právnej úprave.
Predĺženie sa navrhuje definovať ako stav, keď suma všetkých záväzkov dlžníka presiahne hodnotu jeho majetku. Pri stanovení sumy záväzkov a hodnoty majetku sa navrhuje vychádzať z účtovníctva, pričom sa bude prihliadať aj na prípadnú ďalšiu správu majetku, prípadne na ďalšie prevádzkovanie podniku, ak možno so zreteľom na všetky okolnosti odôvodnene predpokladať, že bude možné v správe majetku resp. prevádzkovaní podniku pokračovať.
Znamená to, že pri stanovení predĺženia sa nebude vychádzať len zo samotnej hodnoty aktuálneho majetku dlžníka, avšak v prípade, že dlžník je objektívne schopný pokračovať v prevádzkovaní svojho podniku, tj. možno odôvodnene predpokladať, že dlžník bude schopný v budúcnosti dosahovať kladné hospodárske výsledky, pri stanovení predĺženia sa prihliadne aj na budúce hospodárske výsledky dosiahnuté v súvislosti s budúcou prevádzkou podniku.
V záujme umožniť podnikateľom aby sa financovali aj z finančných prostriedkov akcionára prípadne spriaznených osôb iným spôsobom ako len do základného imania v rámci definície predĺženia sa navrhuje, aby do sumy záväzkov na účely stanovenia predĺženia sa nezapočítavala suma záväzkov, ktoré sú spojené so záväzkom podriadenosti, v zmysle Obch. zákonníka, ani suma tzv. kvázi podriadených záväzkov. Naproti tomu však veritelia z týchto záväzkov nebudú mať v konkurze ani v reštrukturalizácii možnosť ovplyvňovať priebeh týchto konaní hlasovaním vo veriteľských orgánoch a v prípadnom konkurze budú uspokojovaní až ako poslední v rámci skupiny podriadených pohľadávok. Miera uspokojenia týchto veriteľov v konkurze sa automaticky premietne aj do miery ich uspokojenia v prípadnej reštrukturalizácii.
Navrhnutá definícia predĺženia vychádza z osvedčených zahraničných insolvenčných úprav, kde týmto spôsobom je stav predĺženia upravený napr. v Nemecku prípadne Českej republike, ale aj v anglosaských a franko-hispánskych systémoch.[1]
Negatíva teraz platnej definície predlženia: Doterajšia definícia predĺženia predstavuje len druhú formu platobnej neschopnosti, ktorá však nastáva omnoho neskôr ako samotná zákonom definovaná platobná neschopnosť. Platná právna úprava definuje predĺženie ako stav, keď hodnota splatných záväzkov presahuje hodnotu majetku, t.j. hodnotu majetku neporovnáva so sumou všetkých záväzkov avšak iba so sumou splatných záväzkov. Negatíva takejto právnej úpravy predĺženia sú najmä nasledovné:
- právna úprava umožňuje podnikať aj tým podnikateľom, ktorí dlhodobo vykazujú stratu, v dôsledku ktorej hodnota ich majetku nekryje ich záväzky. Takýto stav teraz platná úprava nielenže nesankcionuje ale svojim spôsobom právne dovoľuje a podporuje.
- právna úprava umožňuje zbavovať sa majetku dlžníkovi, ktorý je účtovne v predĺžení, avšak právne predĺžený nie je, t.j. takéto chovanie dlžníka nie je možné postihovať ani prostredníctvom odporovateľných právnych úkonov v rámci konkurzu, ani trestnoprávne, nakoľko dlžník, ktorý je účtovne / fakticky v predlžení nie je v predlžení v právnom slova zmysle.
- právna úprava podporuje financovania dlžníka zo strany akcionára, resp. spriaznených osôb, nie do equity, resp. základného imania ale spôsobom ako bežní veritelia, v dôsledku čoho akcionári, resp. osoby spriaznené s dlžníkom neskôr v priebehu konkurzu prípadne reštrukturalizácii zásadne ovplyvňujú, resp.deformujú priebeh týchto konaní v postavení bežných veriteľov anie v postavení akcionárov. Záujmy týchto „spriaznených veriteľov“ sú však zásadne iné ako základný záujem sledovaný konkurzom, resp. reštrukturalizáciou, a to dosiahnuť pre veriteľov čo najvyššiu mieru uspokojenia ich pohľadávok.
ALEXANDER, J.: Jeden pokus o nápravu a ďalšia premárnená šanca... In: Lexforum, 14.04.2011, dostupné na http://www.lexforum.cz/305.
ALEXANDER, J.: Úpadok úpadku. In: Lexforum, 20.01.2010, dostupné na http://www.lexforum.cz/220.
ĎURICA, M.: Konkurzné právo na Slovensko a v Európskej únii. Bratislava: EUROKÓDEX, 2012.
ĎURICA, M.: Zákon o konkurze a reštrukturalizácia. Komentár. Bratislava: C.H.Beck, 2012.
KUBINEC, M.: Nad novým zákonom o konkurze a reštrukturalizácii. Justičná revue, 2009, č. 11, s. 1699.
POSPÍŠIL, B.: Zákon o konkurze a reštrukturalizácia. Komentár. Bratislava: Iura Edition, 2012.
RICHTER, T.: Slovenská rekodifikace insolvenčního práva: několik lekcí pro Českou republiku (a jedna sázka na divokou kartu) - 1. Část. Justičná revue, 2005, č. 12, s. 1599.
Legislatíva používa v súvislosti s nepriaznivou ekonomickou situáciou dlžníka pojem úpadok. Úpadok je objektívny stav, ktorý nastáva nezávisle od rozhodnutia súdu spravidla dávno pred samotným podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu. Subjekt je v úpadku vtedy, ak sa nachádza v stave platobnej neschopnosti, alebo predlženosti.
O úpadok pritom ide vtedy, ak nastane ktorákoľvek z uvedených foriem. Aby úpadok nastal, nevyžaduje sa ich súbeh. Inými slovami povedané, dlžník v úpadku môže byť postihnutý platobnou neschopnosťou, ale nemusí byť v predlžení a naopak. Samozrejme u dlžníka, ktorý sa dostal do úpadku, sa uvedené formy úpadku vyskytujú častokrát naraz.
Druhá veta prvého odseku komentovaného ustanovenia obsahuje právnu domnienku úpadku. Ak dlžník sám podá návrh na vyhlásenie konkurzu na svoj majetok (hovoríme o tzv. dlžníckom návrhu), predpokladá sa jeho úpadok. Pri dlžníckom návrhu dlžník svoj úpadok pri podávaní návrhu na vyhlásenie konkurzu dlžník nemusí nijakým spôsobom preukazovať a súd nemusí existenciu jeho úpadku nijakým spôsobom skúmať. Pri úvahách o povahe tejto právnej domnienky si dovoľujeme vysloviť názor, že je stále sporné, či sa jedná o vyvrátiteľnú alebo nevyvrátiteľnú právnu domnienku. Máme totiž za to, že právna úprava účinná do 31. decembra 2011 neumožňovala účastníkom konania a ani súdu túto domnienku v priebehu konania vyvrátiť. Pri pohľade na aktuálne znenie ust. § 102 ods. 2 ZKR už možno konštatovať, že táto domnienka má charakter vyvrátiteľnej právnej domnienky majúcej za následok zrušenie vyhláseného konkurzu pre neexistenciu predpokladov pre konkurz (predpokladom pre konkurz je existencia úpadku).
Platobne neschopný je ten, kto nie je schopný plniť 30 dní po lehote splatnosti aspoň dva peňažné záväzky viac ako jednému veriteľovi. Zákon teda predpokladá súčasné naplnenie troch podmienok, a to:
ZKR z dôvodu zamedzenia obchádzaniu zákona formuluje nevyvrátiteľnú domnienku, že za jednu pohľadávku sa pri posudzovaní platobnej schopnosti dlžníka považujú všetky pohľadávky voči dlžníkovi, ktoré počas 90 dní pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu pôvodne patrili jednému veriteľovi. Uvedená formulácia má za cieľ predchádzať prevodom častí pohľadávok na iné subjekty len za účelom vytvorenia plurality veriteľov nevyhnutnej pre úspešné dosiahnutie vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka v prípade, že jedinému veriteľovi nie je známy (prípadne neexistuje) ďalší veriteľ dlžníka.
Novela č. 87/2015 Z.z. s účinnosťou od 1. januára 2016 priniesla doplnenie definície pojmu platobná neschopnosť o prípady, kedy nie je možné voči dlžníkovi vymôcť peňažnú pohľadávku exekúciou a kedy dlžník nereaguje na výzvu súdu, aby osvedčil svoju platobnú schopnosť uloženú mu uznesením vydaným podľa ust. § 19 ods. 1 písm. a) ZKR. Vo vzťahu k týmto prípadom novela stanovila vyvrátiteľnú právnu domnienku platobnej neschopnosti. Cieľom bolo uľahčiť súdu dokazovanie týkajúce sa osvedčovania platobnej schopnosti dlžníka v štádiu pred vyhlásením konkurzu tak, aby v prípade pasivity dlžníka pri veriteľskom návrhu na vyhlásenie konkurzu (ust. § 19 ZKR) nebolo spochybnené rozhodnutie súdu o vyhlásení konkurzu. V minulosti totiž pomerne často dochádzalo v takomto prípade k zrušeniu uznesenia o vyhlásení konkurzu odvolacím súdom podľa ust. § 103 ZKR, a to práve s poukazom na skutočnosť, že konkurzný (prvostupňový) súd nevykonal dostatočné dokazovanie ohľadom platobnej schopnosti dlžníka. Zakotvenie uvedenej právnej domnienky len posilňuje koncepciu obrátenia dôkazného bremena vo vzťahu k platobnej (ne)schopnosti dlžníka v štádiu po začatí konkurzného konania. Na základe uvedeného ak súd začne konkurzné konanie voči dlžníkovi na základe veriteľského návrhu, nie je úlohou veriteľa v konkurznom konaní preukazovať úpadok dlžníka ale naopak, dlžník môže svojím aktívnym prístupom v konaní preukázať, že nie je v úpadku vo forme platobnej neschopnosti.
Novela zákona s účinnosťou od 29. apríla 2015 zasiahla do právnej úpravy pokiaľ ide o vymedzenie pojmu predlženie. Tento zásah však nebol natoľko zásadný, ako tomu bolo v prípade novelizácie uskutočnenej zákonom č. 348/2011 Z.z., kedy zákonodarca s účinnosťou od 1. januára 2013 významným spôsobom zasiahol do zákonnej definície pojmu predlženie vymedzeného v roku 2005.
Do 1. januára 2013 sa predlženie posudzovalo podľa pôvodnej právnej úpravy, ktorá za predlžený považuje ten subjekt, ktorý je povinný viesť účtovníctvo podľa zákon č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve, má viac ako jedného veriteľa a hodnota jeho splatných záväzkov presahovala hodnotu jeho majetku.
S účinnosťou od 1. januára 2013 bola z tejto definície vypustená podmienka, že sa musí jednať o splatné záväzky, na druhej strane však pribudlo prihliadanie na očakávané výsledky, a to tak vo vzťahu k prípadnej správe majetku, ako aj vo vzťahu k prípadnej ďalšej prevádzke podniku. Uvedené skutočnosti sú zohľadňované len za predpokladu, že je možné so zreteľom na všetky okolnosti odôvodnene predpokladať ďalšie pokračovanie v správe majetku alebo v prevádzkovaní podniku. Pri stanovovaní výšky záväzkov sa pritom neberie zreteľ na tie záväzky, ktoré sú spojené so záväzkom podriadenosti vymedzeným v ust. § 408a Obchodného zákonníka a ani na tie záväzky, ktoré by sa v konkurze uspokojovali v poradí ako podriadené pohľadávky, teda ako zmluvné pokuty a pohľadávky voči osobám spriazneným s úpadcom (pozri ust. § 95 ods. 3 ZKR v spojitosti s ust. § 9 ZKR).
Ostatná novelizácia do tejto definície zasiahla iba v tom smere, že zohľadnila dopad nového ustanovenia § 155a zákona, v dôsledku ktorého sa dlžník, ktorý úspešne prejde procesom súdnej reštrukturalizácie za súčasného znenia ZKR účtovne nezbaví svojich záväzkov, ktoré boli ako pohľadávky riadne prihlásené do reštrukturalizácie inak ako ich úplným splnením. Inak povedané, bez zmeny komentovaného zákonného ustanovenia by aj v prípade, že dlžník úspešne ukončil svoju súdnu reštrukturalizáciu ostal v úpadku vo forme predlženia a bol by teda v zmysle ust. § 11 ods. 2 ZKR povinný podať do 30 dní návrh na vyhlásenie konkurzu na svoj majetok.
Oba prípady úpadku, teda tak platobná neschopnosť ako aj predlženie, majú jeden spoločný menovateľ, ktorým je pluralita veriteľov. Ak by mal totiž dlžník len jedného veriteľa, inštitúty konkurzného práva by sa vôbec nemali uplatňovať a tento veriteľ by si mal uspokojenie svojej pohľadávky realizovať formou exekúcie.
Podrobnosti o spôsobe určenia oboch foriem úpadku pritom stanovuje vykonávací predpis, ktorým je vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 643/2005 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o spôsobe určenia platobnej neschopnosti a predlženia v znení neskorších predpisov.