ULPIANUS - interaktívne právnicke komentáre

Jediným možným záverom konkurzu je jeho zrušenie. Tak ako konkurzné konanie začína ešte pred tým, ako dôjde k vyhláseniu konkurzu, tak zrušenie konkurzu ešte neznamená, že sa končí konkurzné konanie ako také. Aj po zrušení konkurz súd a správca vykonávajú ďalšie úkony a súd vydáva v konkurznom konaní ďalšie rozhodnutia. Typickým príkladom sú úkony smerujúce k odvolaniu správcu či  vydanie samotného uznesenia o odvolaní správcu z funkcie.

Vyhlásený konkurz je vždy potrebné v určitom  štádiu zrušiť, pričom do úvahy v zásade prichádzajú nasledujúce dôvody zrušenia konkurzu:

• majetok úpadcu nepostačuje na úhradu pohľadávok proti podstate;
• nie sú tu predpoklady pre konkurz;
• došlo k splneniu konečného rozvrhu výťažku;
• odvolací súd zrušil alebo zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa o vyhlásení konkurzu (k tomu pozri výklad k ust. § 103 ZKR).

Dôvod zrušenia konkurzu súd vždy uvedie vo výroku uznesenia, ktorým konkurz zrušil (k tomu pozri výklad k ust. § 198 ods. 3 ZKR). Bez ohľadu na to, z akého dôvodu súd zrušil konkurz, vždy je povinný bezodkladne zverejniť uznesenie o zrušení konkurzu v Obchodnom vestníku a doručiť uznesenie o zrušení konkurzu do vlastných rúk úpadcovi a správcovi. Voči každému uzneseniu o zrušení konkurzu je prípustné odvolanie, pričom osobami oprávnenými podať odvolanie sú:

• správca  a
• veriteľ, ktorého zistená pohľadávka nebola čo i len sčasti uspokojená; za takého veriteľa je možné považovať iba veriteľa, ktorý:

1. si spôsobom ustanoveným ZKR prihlásil svoju pohľadávku (k tomu pozri ust. § 24 ods. 1 ZKR)
2. jeho zistená pohľadávka nebola čo i len sčasti uspokojená.

Uvedené vymedzenie opierame o požiadavku, aby pohľadávka tohto veriteľa bola zistená (k tomu pozri výklad k ust. § 32 ZKR). Takéto obmedzenie okruhu veriteľov oprávnených podať odvolanie nepovažujeme za správne vzhľadom na skutočnosť, že k zrušeniu konkurzu môže dôjsť v rôznych štádiách konkurzu, teda častokrát ešte skôr, ako dôjde k uplynutiu lehoty na popieranie pohľadávok (k tomu pozri ust. § 32 ods. 17 ZKR). Ak dôjde k zrušeniu konkurzu (buď z dôvodu, že majetok úpadcu nepostačuje na úhradu pohľadávok proti podstate alebo z dôvodu, že tu nie sú predpoklady pre konkurz) ešte pred uplynutím tejto lehoty, nemá žiaden z veriteľov úpadcu možnosť podať odvolanie voči tomuto uzneseniu a jedinou osobou oprávnenou podať odvolanie ostane správca. Ten v mnohých prípadoch sám svojím návrhom iniciuje vydanie takého rozhodnutia (najmä pri zrušení konkurzu z dôvodu nedostatku majetku), preto na jeho preskúmaní nebude mať vo väčšine prípadov žiaden záujem.

Lehota na podanie odvolania plynie oprávneným osobám vždy odo dňa zverejnenia uznesenia o zrušení konkurzu v Obchodnom vestníku, teda odo dňa nasledujúceho po dni zverejnenia uznesenia o zrušení konkurzu v Obchodnom vestníku (pozri ust. 199 ods. 9 ZKR), a to bez ohľadu na to, kedy a či došlo k doručeniu tohto uznesenia osobám oprávneným podať odvolanie.

Súd rozhodne o zrušení konkurzu pre nedostatok majetku vtedy, ak zistí, že majetok úpadcu nepostačuje na úhradu pohľadávok proti podstate. Súd predtým musí vykonať dokazovanie vo vzťahu k výške majetku úpadcu, ktorý podlieha konkurzu ako aj vo vzťahu k výške pohľadávok proti podstate. O zrušení konkurzu pre nedostatok majetku rozhodne iba v prípade, že pohľadávky proti podstate presahujú hodnotu majetku úpadcu podliehajúceho konkurzu. Majetok úpadcu podliehajúci konkurzu je potrebné  odlišovať ako od pojmu majetok úpadcu (nakoľko nie všetok majetok úpadcu podlieha konkurzu), tak od pojmu majetok podliehajúci konkurzu (nakoľko konkurzu podlieha aj majetok iných osôb ako úpadcu). K tomu pozri výklad k ust. § 67 ZKR.

Vyššie uvedené dokazovanie súd vykoná najčastejšie za súčinnosti správcu, ktorý vedie evidenciu pohľadávok proti podstate (pozri ust. § 87 ods. 10 ZKR), ako aj evidenciu majetku podliehajúceho konkurzu (pozri ust. § 76 ZKR). Z uvedeného dôvodu dôjde v praxi najčastejšie k zrušeniu konkurzu pre nedostatok majetku na návrh správcu, a to aj napriek skutočnosti, že zákon pripúšťa jeho zrušenie z tohto dôvodu aj z vlastného podnetu súdu.

Na tomto mieste je potrebné poukázať na skutočnosť, že kým pri zastavení konkurzného konania pre nedostatok majetku súd vychádza z hranice hodnoty majetku dlžníka uvedenej vo vyhláške č. 665/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov (k tomu pozri výklad k ust. § 20 ZKR), pri zrušovaní konkurzu pre nedostatok majetku už táto hranica majetku úpadcu nie je právne významná a preto sa nedá na zrušenie konkurzu aplikovať.

V uznesení o zrušení konkurzu pre nedostatok majetku je súd vždy povinný rozhodnúť o odmene a výdavkoch správcu. Uvedené neznamená, že súd je za každých okolností povinný odmenu alebo výdavky správcovi priznať. To, ako súd o odmene a výdavkoch správcu rozhodne, závisí jednak od štádia konkurzu, ktorý sa predmetným uznesením ruší a jednak od rozsahu vykonaných úkonov, porušených povinností alebo vzniknutých výdavkov správcu.

Odmenu a výdavky priznané súdom si správca vyplatí buď z majetku úpadcu alebo z preddavkov zložených v danom konkurznom konaní, prípadne z oboch týchto zdrojov. V praxi môže nastať aj situácia, že rozhodnutie súdu o priznaní odmeny alebo náhrade vynaložených výdavkov správcu nebude vykonateľné pre nedostatok prostriedkov.

Zrušenie konkurzu pre neexistenciu predpokladov pre konkurz zakotvila novela ZKR  zákonom č. 348/2011 Z.z. a je preto ako spôsob skončenia konkurzu prípustné iba v konkurzných konaniach začatých po 1. januári 2012.

Vo všeobecnosti možno konštatovať, že predpokladmi pre vedenie konkurzu je potrebné rozumieť:

• existenciu úpadku úpadcu; úpadok je objektívny stav definovaný v ust. § 3 ZKR, pričom tento stav existuje nezávisle od konkurzného konania. Súd preto môže o zrušení konkurzu z tohto dôvodu rozhodnúť iba v prípade, že úpadok u úpadcu, na ktorého bol vyhlásený konkurz nenastal, resp. z akéhokoľvek dôvodu zanikol. Za takýto dôvod preto napríklad nemožno považovať neprihlásenie si aspoň dvoch pohľadávok aspoň dvoch veriteľov do konkurzu, ale jedine neexistenciu aspoň dvoch pohľadávok 30 dní po lehote splatnosti, ktoré patria viac ako jednému veriteľovi;
• neexistenciu neodstrániteľných podmienok konkurzného konania; v prípade, že nie je splnená odstrániteľná podmienka konania, je súd v zmysle Občianskeho súdneho poriadku povinný uskutočniť úkony smerujúce k jej odstráneniu. V prípade, že nie je splnená neodstrániteľná podmienka konania, súd by mal v zmysle procesnoprávnych predpisov konanie zastaviť a v prípade konkurzu rozhodnút zároveň aj o zrušení konkurzu. Neodstrániteľnou podmienkou konania je aj absencia účastníkov konania. Sporná je v tomto prípade podmienka plurality veriteľov. Zastávame názor, že v prípade, že si do konkurzu riadne prihlási svoju pohľadávku aspoň jeden veriteľ, je naplnená podmienka existencie účastníkov konkurzného konania (účastníkmi konania bude na jednej strane úpadca a na strane druhej veriteľ riadne prihlásenej pohľadávky) a preto nie je dôvod pre zrušenie konkurzu pre neexistenciu predpokladov pre konkurz. Uvedené bude platiť iba za predpokladu, že je preukázaná existencia úpadku úpadcu.

V uznesení o zrušení konkurzu pre neexistenciu predpokladov pre konkurz je súd vždy povinný rozhodnúť o odmene a výdavkoch správcu. Uvedené neznamená, že súd je za každých okolností povinný odmenu alebo výdavky správcovi priznať. To, ako súd o odmene a výdavkoch správcu rozhodne, závisí jednak od štádia konkurzu, ktorý sa predmetným uznesením ruší a jednak od rozsahu vykonaných úkonov, porušených povinností alebo vzniknutých výdavkov správcu.

Odmenu a výdavky priznané súdom si správca vyplatí buď z majetku úpadcu alebo z preddavkov zložených v danom konkurznom konaní, prípadne z oboch týchto zdrojov. V praxi môže nastať aj situácia, že rozhodnutie súdu o priznaní odmeny alebo náhrade vynaložených výdavkov správcu nebude vykonateľné pre nedostatok prostriedkov v týchto zdrojoch.

Najželanejším dôvodom pre zrušenie konkurzu je splnenie konečného rozvrhu výťažku.  Takému zrušeniu konkurzu predchádza úplné alebo aspoň čiastočné uspokojeniu veriteľov zistených pohľadávok v konkurze.

Súd môže zrušiť konkurz po splnení konečného rozvrhu výťažku iba na návrh správcu, ktorý musí súdu v návrhu preukázať, že pred podaním návrhu došlo k úplnému splneniu konečného rozvrhu výťažku. Uvedené správca preukazuje najčastejšie predložením prevodných príkazov alebo potvrdení vystavených veriteľmi o vykonaní príslušných platieb.

V uznesení o zrušení konkurzu po splnení konečného rozvrhu výťažku súd nerozhoduje o odmene a výdavkoch správcu z dôvodu, že tieto boli zahrnuté do konečného rozvrhu výťažku ako aj do iných rozvrhov, ktoré konečnému rozvrhu výťažku predchádzali.

K náležitostiam a schvaľovaniu konečného rozvrhu výťažku pozri výklad k ust. § 101 ZKR.

Účinky zrušenia konkurzu nenastávajú zverejnením uznesenia o zrušení konkurzu v Obchodnom vestníku (ako je tomu napríklad v prípade účinkov vyhlásenia konkurzu) a nenastávajú ani nadobudnutím právoplatnosti uznesenia o zrušení konkurzu, ale  nastávajú až zverejnením oznamu o nadobudnutí právoplatnosti uznesenia o zrušení konkurzu v Obchodnom vestníku, čo je deň nasledujúci po dni jeho skutočného zverejnenia v Obchodnom vestníku (k tomu pozri ust. § 199 ods. 9 ZKR). Ak aj budeme predpokladať, že súd uverejní oznam o nadobudnutí právoplatnosti každého uznesenia o zrušení konkurzu v Obchodnom vestníku vždy bezodkladne po nadobudnutí právoplatnosti takéhoto uznesenia, musíme vziať do úvahy skutočnosť, že praktické zverejnenie tohto oznamu v Obchodnom vestníku nastane až s odstupom niekoľkých pracovných dní. Účinky zrušenia konkurzu preto v praxi nastanú až s odstupom niekoľkých dní, príp. týždňov, po nadobudnutí právoplatnosti uznesenia o zrušení konkurzu.

Účinky zrušenia konkurzu sú v ZKR taxatívne vymenované, pričom zákon konštatuje, že platnosť a účinnosť úkonov vykonaných počas konkurzu zostáva aj po zrušení konkurzu zachovaná.

Zrušením konkurzu ex lege nezaniká funkcia správcu. Správca je naopak aj po zrušení konkurzu povinný vykonať rad úkonov, ktorých splnenie súd dôsledne kontroluje a ktorých splnenie je nevyhnutným predpokladom pre jeho odvolanie z funkcie.

Správca je povinný po zrušení konkurzu najmä:

• uzatvoriť účtovné knihy úpadcu;
• zostaviť individuálnu účtovnú závierku úpadcu;
• odovzdať úpadcovi všetky potrebné doklady;
• zrušiť správcovský účet;
• podať daňové priznanie (príjem do podstaty);
• odovzdať úpadcovi zostávajúci majetok;
• predložiť súdu písomné oznámenie úpadcu, že mu zo strany správcu nič nebráni v disponovaní so svojim majetkom a u správcu sa nenachádzajú také doklady, ktoré by mu bolo potrebné odovzdať.

Po splnení všetkých vyššie uvedených povinností je súd povinný správcu z funkcie odvolať. Súd tak môže urobiť aj z vlastného podnetu, vzhľadom na potrebu preukázania splnenia týchto povinností zo strany správcu tak súd najčastejšie rozhodne na návrh samotného správcu.