Blog
Blog predstavuje platformu pre publikovanie autorských článkov z rôznych oblastí práva. Jej úloha je dvojaká - na jednej strane prispieť k zvýšeniu právneho povedomia o jednotlivých právnych inštitútoch v širšej verejnosti a to zrozumiteľným priblížením vybraných právnych otázok. Inokedy zase vytvoriť priestor pre fundovanú právnickú diskusiu o jednotlivých aplikačno-interpretačných problémoch právnej úpravy a zaujať k nim argumentačne podopreté stanoviská vrátane úvah v rovine de lege ferenda. Z hľadiska prehľadnosti je blog členený podľa odvetví právneho poriadku (napr. občianske právo, trestné právo a pod.), obsahuje aj tématické rubriky ako napríklad "Profesorským perom", "Paškviliár", "Na notársku nôtu" a iné.
Je potrebné preložiť apostilu ? Častá otázka prekladateľov, ale aj zadávateľov. Pri hľadaní odpovede na túto otázku som uvažoval takto:
Bol som pri tom. Na „pondelkovej demonštrácii,“ 16. októbra 1989 v Lipsku, na ktorej už bolo 120 tisíc ľudí. Aj večer 18. októbra 1989 na koncerte v Gewandhause v tom istom meste. Všetci sme si dávali Bacha. Počas prestávky som si pozrel a vypočul – teda asi skôr vypočul ako pozrel – najnovšiu správu (z televízora na chodbe) o tom, že generálny tajomník Ústredného výboru (ÚV) Zjednotenej socialistickej strany Nemecka (SED) súdruh Erich Honecker „zo zdravotných dôvodov“ odstúpil z tejto funkcie. Nahradil ho súdruh Egon Krenz, ktorý 13. októbra 1989 tak trochu poza jeho chrbát (keďže Honecker bol nielen známy „ostrostrelec,“ ale chcel na zastrašenie demonštrantov v Lipsku nasadiť aj obrnené transportéry), zakázal použitie strelných zbraní pri demonštráciách (o čom som v tom čase v uliciach Lipska nič nevedel).
Portál ulpianus.sk pokračuje v sérii rozhovorov s predstaviteľmi časopisov, portálov, či organizácii spoluvytvárajúcich domáce právne prostredie. Aktuálny rozhovor predstavuje internetový časopis Právne listy zameraný na trestné právo; jeho tvorca a hlavný prispievateľ Peter Šamko sa v rozhovore popri predstavení Právnych listov vyjadruje k viacerým stránkam súčasnej trestnoprávnej úpravy.
Pri doručovaní právnych úkonov a iných právnych aktov je potrebné rozlišovať medzi doručovaním hmotnoprávnych úkonov a procesnoprávnym doručovaním. Tieto druhy doručovania písomností majú svoje osobitosti pokiaľ ide o účinnosť doručenia a zavŕšenie procesu perfektnosti a vyvolania zamýšľaných právnych dôsledkov právneho úkonu (aktu). Zásadný rozdiel spočíva v určení okamihu, kedy sa určitá písomnosť považuje za účinne doručenú čo má významný vplyv predovšetkým na posudzovanie začiatku plynutia lehôt (napr. výpovedné doby, prekluzívne lehoty, lehota na plnenie od právoplatnosti rozhodnutia) a iných právnych skutočností (nadobudnutie právoplatnosti rozhodnutia).
V nedávno zverejnenom blogu na našom portáli sa písalo, že postava Shakespearovej historickej hry vyslovuje želanie, ktoré stojí pri zrode nového spoločenského poriadku: „Prvú vec, ktorú urobíme – pozabíjajme všetkých právnikov“.
Dnešný príbeh nás zavedie aj do prostredia právnych vrtákov, viacerých príkladov toho, že právna úprava nie je jednoznačná v elementárnych otázkach, či boja proti (údajnému) právnemu formalizmu.
V aplikačnej praxi súdov sa stal štandardným a ustáleným prístup, ktorý poväčšine vylučuje možnosť účastníka civilného súdneho konania položiť otázky znalcovi v štádiu pred vypracovaním znaleckého posudku. Spravidla je účastníkom rovno doručené uznesenie o nariadení znaleckého dokazovania, v ktorom už sú súdom definované úlohy a otázky, ktoré má znalec zodpovedať, a to bez toho, aby bol účastník vyzvaný na možnosť participovať na formulácii týchto otázok.
Na domácej právnickej scéne pôsobí veľa zaujímavých združení, inštitúcií, či právnických webov – portál ulpianus.sk postupne bude prinášať rozhovory s ich predstaviteľmi. Združenie EISi, premosťujúce právo a technológie predstavil jeho zakladajúci člen Martin Husovec – Martin aktuálne pracuje a venuje sa pedagogickej činnosti v Nemecku a výskumnej činnosti v USA, preto sme využili príležitosť a opýtali sa na niektoré rozdiely medzi slovenským, americkým a nemeckým prístupom k právu.
Máme radi okrúhle výročia: pred 450 rokmi sa narodil William Shakespeare. A o dva roky, 23. apríla 1616, budeme oslavovať znovu, pre zmenu 400 rokov od jeho úmrtia.
Asi neprekvapí, že prívlastok súvetia pravidelne sa objavujúceho v záveroch zmlúv má pôvod v latinčine – salvator značí záchranca či spasiteľ a salvare zachraňovať. Presne tak, účelom tohto dojednania je - ak nie rovno spasiť - tak aspoň zachrániť záväzkový vzťah pred jeho celkovou neplatnosťou z dôvodu neplatnosti niektorých jeho častí.
„Tak a teraz už som videl v živote všetko! Videl som práve hovoriť Gréka o daniach ako o hybnej sile spoločnosti, ako o kultúre. A videl som Belgičana, ktorý ho zahriakol a pripomenul, že nemožno v dnešných časoch až takto vyzdvihovať výber daní.“
Poznáte to – záverečné ustanovenia zmlúv v rámci pripomienkovania človek zväčša preletí len očami. Pravdepodobne preto, že zakaždým obsahujú tie isté vyhlásenia, ktoré sa často považujú za “neškodné“ – podmienenie zmeny zmluvy písomnou formou, vyhlásenie o slobodnej, určitej a vážnej vôli bez akéhokoľvek omylu, salvatórsku klauzulu, či informáciu o počte vyhotovených rovnopisov. Niekedy sa pritrafí voľba práva, rozhodcovská doložka, či presná identifikácia príloh.
Inštitút regulovaného nájomného je atypickým inštitútom zmluvného práva – jeho atypickosť spočíva v tom, že v oblasti súkromného práva sa uplatňuje princíp zmluvnej slobody, t.j. účastníci zmluvného vzťahu nie sú v otázke dohody o výške nájomného limitovaní.
O zbytočných prieťahoch v súdnom konaní či o dĺžke súdnych sporov dnes aj my vieme svoje.
K vzťahu vylučovacej a určovacej žaloby sa rozvinula inter-portálová diskusia. Tomáš Čentík uviedol viacero dôvodov prečo sa excindačná a určovacia žaloba navzájom nevylučujú (bližšie na našom portáli TU); naproti tomu sa Martin Maliar priklonil k záveru o tom, že obe žaloby sa skôr vylučujú (na portáli lexforum.cz - k nahliadnutiu TU).
Profesijný život ma naučil, že existuje nemalá skupina ľudí umne ovládajúcich remeslo vyhovárania sa.
Ideálny stav v konkurzných konaniach nastáva vtedy, ak sa zákonom definovaná aktívna konkurzná podstata (t.j. majetok podliehajúci speňaženiu v konkurze) zhoduje s konkurznou podstatou spísanou v súpise majetku – inými slovami musí byť daný súlad skutkového stavu so zákonom. Ak sa tieto dve veličiny nezhodujú, tak ide o protiprávny stav, ktorý má za následok buď poškodenie veriteľov alebo zásah do práva vlastniť majetok tretích osôb; to závisí od toho či správca niečo opomenul zahrnúť do súpisu alebo naopak zapísal tam niečo, čo nie je majetkom úpadcu.
V druhej časti rozhovoru s Jurajom Palúšom bola reč napríklad o rekodifikácií, elektronizácii legislatívneho procesu, používaní českých judikátov, či pripravovaných legislatívnych zmenách.
Viete, aká je jedna z najslávnejších svedeckých výpovedí na súde?