ULPIANUS - interaktívne právnicke komentáre

Účelom daňovej kontroly je zistiť alebo preveriť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie osobitných predpisov. Daňová kontrola je z tohto pohľadu jedným z najvýznamnejších nástrojov v podmienkach správy daní, ktorá slúži na ochranu fiškálnych záujmov štátu (na pozadí ktorého je snaha maximalizovať príjmy štátneho rozpočtu) pri súčasnom zachovaní práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. Daňová kontrola totiž predstavuje verejno-mocenský zásah do individuálnej sféry daňového subjektu, ktorý v konečnom dôsledku najčastejšie smeruje k dorubovaniu daní a sekundárne k ukladaniu sankcií.

Otázka, či má znalec, tlmočník a prekladateľ vykonávajúci činnosť podľa zákona č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch (ďalej aj „ZakZTP“) povinnosť viesť evidenciu tržieb v elektronickej registračnej pokladnici alebo vo virtuálnej registračnej pokladnici, padla na našich seminároch viackrát. Zastávame názor, že NIE. Argumenty prečo nie sme rozobrali nižšie.

Piata hlava Civilného sporového poriadku s názvom „Strany a zastúpenie“  pozostáva celkovo z piatich dielov, z ktorých si v tomto príspevku v základoch priblížime nasledovné dve:

• Prvý diel: Strany §§ 57 – 70​ CSP
• Druhý diel: Procesné spoločenstvo §§ 71 – 74 CSP

Na tomto fóre sme sa prednedávnom zaoberali otázkou tzv. blanketového odvolania v režime Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“). Predmetom príspevku bol v podstate návod ako dosiahnuť faktické predĺženie odvolacej lehoty (za predpokladu, že vychádzame z toho, že z hľadiska prípravy odvolania je najzložitejšou časťou tvorba jeho odôvodnenia, nakoľko príprava odvolania bez uvedenia dôvodov zaberie radovo zopár minút), aké sú právne následky podania odvolania bez uvedenia dôvodov a aké sú podmienky pre dopĺňanie dôvodov odvolania (bližšie pozri TU).

Občiansky súdny poriadok umožňuje, aby účastník konania (odvolateľ) podal proti rozhodnutiu súdu v prvom stupni tzv. blanketové odvolanie (pozn. tento pojem nie je v zákone definovaný – možnosť podania takého odvolania vyplýva z konštrukcie právnej úpravy), t.j. odvolanie bez uvedenia odvolacích dôvodov (neúplné odvolanie).

Dnes si prebehneme úpravu zloženia súdu a vylúčenia sudcov podľa Civilného sporového poriadku, obsiahnutú v jeho §§ 38 - 54.

Neznalosť zákona (práva) neospravedlňuje alebo – Ignorantia legis (iuris) neminem excusat – je právny princíp (niektorí ho nazývajú tiež maxima) pochádzajúci z rímskeho práva. 

Trestnému právu sa venujem asi toľko, že klientom sa v rámci obchodného práva snažím vždy poradiť tak, aby s trestným právom (rovnako ani ja) neprišli do styku. Preto sa vopred ospravedlňujem, ak som  nižšie uvedenou úvahou trafil vedľa.

Po krátkom oboznámení sa s princípmi budúceho základného kódexu pre sporový proces si dnes priblížime pripravovanú úpravu právomoci a príslušnosti súdu v sporovom konaní.

Z vysokej školy si môžeme pamätať, že medzi princípmi a zásadami by mal byť existovať určitý rozdiel. Pripomenúť nám ho budú musieť aj autori procesnej reformy, nakoľko Civilný sporový poriadok  (články 1- 18) a rovnako Civilný mimosporový poriadok (články 1-14) vo svojich úvodoch obsahujú princípy, podľa ktorých majú byť vykladané, zároveň však Správny súdny poriadok, popri tom, že na tieto princípy  odkazuje, obsahuje aj viaceré zásady (§ 5 základné zásady konania), ktoré pravdepodobne predstavujú určité doplnenie princípov (čiastočne sa však s nimi prekrývajú).

Portál ulpianus.sk Vám predstavuje ďalší spomedzi zaujímavých právnických projektov, ktorým je právnický web lexforum.sk (lexforum.cz). Projekt Lexforum je blog o slovenskom a českom práve, zameraný na bežné a menej bežné právne otázky všetkých právnych odvetví. Hlavným cieľom projektu je upozorňovať na novinky v judikatúre alebo legislatíve a vytvoriť fórum pre formulovanie právnych otázok a spoločné hľadanie odpovedí. Na otázky odpovedal jeden z jeho zakladateľov a aktívnych prispievateľov Juraj Gyárfáš.

Tentoraz o právnom odôvodnení Noci dlhých nožov. Ale pekne po poriadku, pretože poriadok musí byť.

Odpor proti platobnému rozkazu vydanému v občianskom súdnom konaní môže znieť napríklad aj „Proti platobnému rozkazu zo dňa XY podávam odpor, pretože pohľadávka uplatnená navrhovateľom v celom rozsahu neexistuje“ -  komu sa nechce písať rozvité vety to možno skúsi takto: „Proti platobnému rozkazu zo dňa XY podávam odpor“. 

Každý vlastník bytu alebo nebytového priestoru v bytovom dome, ktorý sa cíti byť dotknutý na svojich právach, resp. právom chránených záujmoch sa môže obrátiť na súd v súlade s ustanovením § 14 odsek 4 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ďalej len „ZoVBNP“) – tento nástroj slúži ako ochrana pred prijatím protiprávnych rozhodnutí na schôdzi vlastníkov bytov, kde vlastníci bytov rozhodujú o spoločných záležitostiach ako spoluvlastníci spoločných častí domu a spoločných zariadení domu, spoločných nebytových priestoroch, príslušenstve a pozemku.

Medzi najchaotickejšie oblasti domáceho práva určite patrí pozemkové vlastníctvo a užívacie vzťahy k pôde. Dedičstvo uhorského pozemkového systému, ktoré sa nepodarilo po revolúcii napraviť (a štát k efektívnym riešeniam nepristúpil dodnes) prináša extrémne neprehľadnú situáciu v užívacích vzťahoch k pozemkom a niekoľko právnych vychytávok.

Exekučný poriadok ustanovuje prípady, kedy súdny exekútor poverený vykonaním exekúcie nemá nárok na plnú výšku odmeny. Jeden z týchto prípadov je upravený v § 47 odsek 3 Exekučného poriadku, podľa ktorého: „Ak povinný uhradí pohľadávku po začatí exekučného konania skôr, ako mu uplynie lehota na podanie námietok, má exekútor nárok na náhradu trov konania vo výške ustanovenej osobitným predpisom v rovnakom rozsahu ako v prípade upustenia od vykonania exekúcie“ – v takom prípade mu vzniká v spojitosti s § 5 odsek 2 vyhlášky 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „Vyhláška“) nárok na odmenu vo výške 50 % z odmeny vypočítanej ako 20 % zo základu na jej určenie (základom na určenie odmeny súdneho exekútora je výška vymoženej pohľadávky), t.j. 10 % z vymoženej pohľadávky.

Dnes spontánne, krátko a pod dojmom udalosti. Z bližšie nevysvetliteľných dôvodov som sa dnes vybral do roboty pešo – ani nie na polceste ma na chodníku takmer zvalcovala teta na bicykli (asi nie každému sa chce chodiť do roboty po vlastných).

V obchodnoprávnych vzťahoch založených zmluvou o dielo je štandardné, že podnikatelia v postavení zhotoviteľov v záujme zabezpečiť svoje nároky na zaplatenie ceny diela dojednávajú vo svoj prospech tzv. výhradu vlastníckeho práva pri ktorej sa zhotoviteľ považuje za vlastníka zhotovovaného diela až do momentu nastania určitej právnej skutočnosti, najčastejšie úplného zaplatenia ceny diela.

Na prvý pohľad možno triviálna otázka, ale predsa: Má podanie odporu proti platobnému rozkazu na nepríslušnom súde zákonom predpokladané právne účinky?

Podľa čl. I zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „zákon o rodine“) „Manželstvo je zväzkom muža a ženy. Spoločnosť tento jedinečný zväzok všestranne chráni a napomáha jeho dobro. Manžel a manželka sú si rovní v právach a povinnostiach. Hlavným účelom manželstva je založenie rodiny a riadna výchova detí.“