Blog
Blog predstavuje platformu pre publikovanie autorských článkov z rôznych oblastí práva. Jej úloha je dvojaká - na jednej strane prispieť k zvýšeniu právneho povedomia o jednotlivých právnych inštitútoch v širšej verejnosti a to zrozumiteľným priblížením vybraných právnych otázok. Inokedy zase vytvoriť priestor pre fundovanú právnickú diskusiu o jednotlivých aplikačno-interpretačných problémoch právnej úpravy a zaujať k nim argumentačne podopreté stanoviská vrátane úvah v rovine de lege ferenda. Z hľadiska prehľadnosti je blog členený podľa odvetví právneho poriadku (napr. občianske právo, trestné právo a pod.), obsahuje aj tématické rubriky ako napríklad "Profesorským perom", "Paškviliár", "Na notársku nôtu" a iné.
„Týmto vo všetkej vážnosti nariaďujeme a prikazujeme, aby advokáti podľa nášho príkazu nosili vlnené čierne kabáty siahajúce až pod kolená, aby týchto prefíkancov bolo možné rozoznať už na diaľku“. (Vládny príkaz kráľa Friedricha Wilhelma I. z 15. decembra 1726 pre súdy a právnické fakulty).
Úvod do problematiky
Tento článok je venovaný problematike spáchania trestného činu sexuálneho zneužívania podľa § 201 zákona č. 300/2005 Z.z. Trestný zákon v platnom znení (ďalej len „Trestný zákon“) mladistvým páchateľom, ktorá si z pohľadu autora zaslúži kvalitatívne väčší priestor a hlbšie skúmanie, než ako tomu je doposiaľ. Dôvodom pre napísanie tohto článku boli praktické skúsenosti s aplikáciou trestnoprávnych noriem hmotných a procesných v situácií, keď s prihliadnutím na okolnosti daného prípadu, sa javili normy trestného práva procesného a následne aj trestnoprávna sankcia ako neprimerane prísne, a v istej miere aj nespravodlivé. Je nutné dodať, že za istých skutkových okolností môže byť trestnoprávny postih neprimeraný škode, ktorá bola spoločnosti zo strany páchateľa spôsobená, v dôsledku čoho nie je možné uvažovať o spravodlivom treste tak, ako ho vymedzuje odborná verejnosť. [1]
Minulý rok v súvislosti s napätím na Ukrajine prebehla slovenskými internetovými portálmi správa o tom ako je možné sa vyhnúť odvodu v rámci vojny alebo vojnovej situácie, interpretovaná aj tak, že slovenskí muži nechcú ísť do (prípadnej) vojny.
V novej úprave sporového konania sú opravné prostriedky obsiahnuté v štvrtej časti Civilného sporového poriadku; sú nimi:
V Národnej rade SR je aktuálne predložený vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o prokuratúre s tým, že predmetom schvaľovania by mal by na novembrovej schôdze NR SR.
Na úvod tohto článku si dovolím zadefinovať cudzie slovo „nonsens“ tak, ako ho vymedzuje Oxford wordpower dictionary1 : „niečo čo niekto povie alebo napíše, čo nie je pravdou, alebo je len hlúpe“. Google prekladač poskytuje o čosi výstižnejšiu definíciu, keď nonsens definuje ako: „povedané alebo napísané slová, ktoré nemajú žiaden zmysel alebo nemajú žiaden význam“. Prosím zapamätajte si tieto definície až do konca tohto článku.
Nielen v odborných kruhoch rezonuje už niekoľko mesiacov téma týkajúca sa inšpekcie MV SR, teda najmä toho, či inšpekčná služba ministerstva je alebo nie je súčasťou Policajného zboru, či je oprávnená žiadať súd o použitie informačno-technických prostriedkov podľa zákona o ochrane pred odpočúvaním (zákon č. 166/2003 Z. z.), respektíve či je inšpekčná služba oprávnená na vedenie vyšetrovania podľa Trestného poriadku.
Počuli ste už o tzv. fixnej zmluve? Pre tých, ktorým pojem fixnej zmluvy veľa nehovorí, príp. o ňom síce počuli, ale nevedia aký je jej právny význam, si jej podstatu názorne ilustrujeme v tomto článku na príklade svadobného dňa. Zjednodušene však možno v úvode konštatovať, že fixnou zmluvou (v zásade ňou môže byť akýkoľvek zmluvný typ napr. kúpna zmluva, zmluva o dielo, zmluva o preprave a pod.) je taká zmluva, obsahom ktorej je plnenie, pri ktorom má veriteľ záujem, aby sa plnilo v presný čas, pričom na oneskorenom plnení nemá z pochopiteľných a objektívnych dôvodov záujem.
Každý rok sa v období od 1. septembra do 15. decembra aktivizujú mimovládne organizácie a zabrať (predovšetkým na konci registračného obdobia) dostávajú aj notárske úrady, Notárska komora SR a orgány finančnej správy. Dôvodom je registrácia do zoznamu oprávnených právnických osôb na prijímanie podielu zaplatenej dane z príjmu za príslušné zdaňovacie obdobie, ľudovo povedané registrácia na 2%.
V advokátskej praxi to každý zažije veľmi skoro – v súdnom konaní sa ukáže, že jedna alebo druhá strana trošku prikrášľovala realitu, ako sa často eufemisticky označuje aj cieľavedomé klamstvo.
Zmien pri predbežných opatreniach bude až-až. Mení sa nám pomenovanie a súčasne pribúda členenie: budeme sa stretávať s neodkladnými opatreniami a zabezpečovacími opatreniami.
Pripravujeme sa na neodvratne blížiace sa nahradenie ľudskej práce počítačmi a tak dnes necháme za nás aspoň čiastočne pracovať najväčší internetový prehliadač - ak si do gúglu zadáte heslo „prezidiálne plnomocenstvo“, vypľuje vám viacero rozsudkov Najvyššieho súdu SR (a od dnešného dňa aj tento článoček:-)).
Do našej rubriky exekučného práva pribudla nová excesívna situácia. Na našom webe sme už v minulosti publikovali článok o jednej prekvapivej exekúcii (bližšie pozri TU) – na uvedenie do problematiky pripomenieme, že podstata spočívala v tom, že exekúcia bola vedená bez toho, aby platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť, pretože nebol riadne doručený „povinnému“ (presnejšie povedané nebol doručený vôbec). Pravdepodobne niekto napodobnil jeho podpis a keďže na súd sa vrátila podpísaná doručenka, súd vychádzajúc z prezumpcie pravosti podpisu „odporcu“ považoval platobný rozkaz za doručený a následne na ňom vyznačil právoplatnosť a vykonateľnosť. Po tom sa na návrh „oprávneného“ začala exekúcia, kde sa "povinný" až pri doručení upovedomenia o začatí exekúcie dozvedel o existencii platobného rozkazu.
Problematika bezpodielového spoluvlastníctva manželov (BSM), predovšetkým jeho rozsahu, je veľmi frekventovanou a v právnej praxi často spornou otázkou.
Uhorka je horká? Zahoď ju! Kedysi len tak mimochodom napísal cisár Marcus Aurelius Antoninus. Uhorka je krivá? Narovnaj ju! To cisára nikdy nenapadlo. Európsku úniu áno.
Určite každý z Vás pozná minimálne aspoň z počutia (príp. z filmu) situáciu, keď sa v rámci určitého kolektívu (napr. partia kamarátov, spolužiakov, kolegov v práci a pod.) „vyžrebuje“ určitý jedinec ako obeť súca na nedobrovoľné opojenie alkoholom alebo inou omamnou látkou. Cieľom tohto na prvý pohľad nevinného zámeru je spravidla pobavenie sa na účet tejto osoby.
Nedávno som započul podnikateľa z autobranže lamentovať nad tým, či teda záruka pri jazdených autách platí, alebo nie a že mu to nikto nevie celkom jasne zodpovedať.
Občiansky súdny poriadok v ustanovení § 42 ods. 3 v spojení s ustanovením § 79 ods. 1 jednoznačným spôsobom upravuje aké sú zákonné náležitosti návrhu na začatie konania (v laickej verejnosti známejšieho pod označením žaloba), resp. inak povedané, aké náležitosti robia žalobu žalobou. V súdnej praxi sa však stáva, že aj napriek tomu, že žaloba obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti, súd (nesprávne) vyzve navrhovateľa (žalobcu) na doplnenie, príp. iné odstránenie nedostatkov žaloby a následne v prípade neodstránenia týchto domnelých „nedostatkov“ procesnoprávne neprípustným spôsobom žalobu odmietne.
Z mozgových závitov si postupne musíme vymazávať čísla 42 a 79, označujúce paragrafy Občianskeho súdneho poriadku, do ktorých je vždy dobré nazrieť pri písaní žaloby. A zvyknúť si budeme musieť na 123 (§§ 123 – 130 upravujú všetky otázky týkajúce sa podania, jeho všeobecné náležitosti sú predmetom § 127 CSP) a 131 (žaloba a jej náležitosti sú upravené v § 131 – 137 CSP).