Blog
Blog predstavuje platformu pre publikovanie autorských článkov z rôznych oblastí práva. Jej úloha je dvojaká - na jednej strane prispieť k zvýšeniu právneho povedomia o jednotlivých právnych inštitútoch v širšej verejnosti a to zrozumiteľným priblížením vybraných právnych otázok. Inokedy zase vytvoriť priestor pre fundovanú právnickú diskusiu o jednotlivých aplikačno-interpretačných problémoch právnej úpravy a zaujať k nim argumentačne podopreté stanoviská vrátane úvah v rovine de lege ferenda. Z hľadiska prehľadnosti je blog členený podľa odvetví právneho poriadku (napr. občianske právo, trestné právo a pod.), obsahuje aj tématické rubriky ako napríklad "Profesorským perom", "Paškviliár", "Na notársku nôtu" a iné.
Zanedlho nadobudne účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. (Civilný sporový poriadok). Pozrime sa teda letmo na zopár jeho ustanovení o vylúčení sudcov:
Máme dobu dronov, autonómnych či lietajúcich aút, hyperloopov a súdne konania trvajú roky, ešte stále existujú opravné prostriedky a keď chcete kúpiť nehnuteľnosť nevyhnutne musíte vyhľadať právnika.
Väčšinu ľudí zrejme neprekvapí skutočnosť, že zamestnanec musí za určitých okolností pracovať proti svojej vôli aj počas sviatkov a tak si napríklad namiesto killovania kapríka z vane počas štedrovečerného dňa bude tráviť čas na benzínke obsluhujúc zúfalcov, ktorí (ako svoju poslednú možnosť) vianočný darček prišli kúpiť tam.
Od 1. januára 2016 je účinny zákon č. 401/2015 Z. z., ktorým sa zásadným spôsobom novelizoval zákon č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov. Touto novelizáciou sa komplexne a nanovo upravil postup pri vybavovaní podnetov na prokuratúre, pričom za určitú novinku je možné považovať nové ustanovenie § 31 ods. 5 zákona o prokuratúre, ktoré obsahuje negatívny výpočet podaní, ktoré sa za podnet podľa tohto zákona nepovažujú.
Spýtal sa ma jeden (inak veľmi prívetivý) pán pred tým, ako začal vykonávať kontrolu plnenia všetkých povinností na úseku ochrany zamestnancov u jedného z klientov.
Hovorí sa, že čas sú peniaze – zrejme aj táto veta sa stala východiskom pre zákonnú úpravu inštitútu náhrady za stratu času advokáta. Ako som sa mohol oboznámiť s uplatňovaním tohto inštitútu na základe nedávneho rozhodnutia okresného súdu, na ktoré ma upozornil kolega z advokátskej branže, v prípade advokátov to (na prvý pohľad) asi tak celkom neplatí.
Reforme v konaní pred Európskym súdom pre ľudské práva (ESĽP) sme sa venovali v jednom z nedávnych príspevkov, v ktorom sme rozobrali nový spôsob podávania sťažností na ESĽP z roku 2014, vrátane nového formulára na podávanie sťažností.
Na právnickom portáli hlavne právnicky a preto začnime citáciou ustanovenia § 29a zákona o advokácii (prijatého v rámci novelizácie tohto predpisu v roku 2012): „Advokát je pri výkone povolania aj mimo neho povinný zachovávať vážnosť a dôstojnosť, ktorú vyžaduje postavenie advokáta.“
Článok sa zaoberá všeobecnými otázkami elektronickej kontraktácie a s tým súvisiacimi vybranými právnymi problémy ako je aplikácia doktríny prekvapivých klauzúl a inkorporácia všeobecných obchodných podmienok do zmluvy.
Pokračovanie série článkov: Následky nedoručenia (významných) procesných podaní účastníkom konania (1. časť) – pozri TU a Následky nedoručenia (významných) procesných podaní účastníkom konania (2. časť) – pozri TU.
Tretia a zároveň posledná časť článku sa zameriava na úpravu kontradiktórnosti konania a následky nedoručenie písomností stranám, ktoré majú podstatný význam pre rozhodnutie súdu podľa Civilného sporového poriadku (CSP), ktorý nadobudne účinnosť od 1. júla 2016. Táto časť obsahuje tiež zhrnutie celej problematiky a názorový pohľad autora článku, ktorý predstavuje zavŕšenie tejto procesnej matérie.
Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne sa listom zo dňa 08.10.2015 obrátil na Generálneho prokurátora SR, v ktorom vyjadruje nespokojnosť s postupom orgánov činných v trestnom konaní pri vybavovaní trestných oznámení podávaných Sociálnou poisťovňou ohľadne neodvedenia, či nezaplatenia poistného. V liste kritizuje políciu ako aj prokuratúru za to, že viac ako 90% trestných oznámení podávaných Sociálnou poisťovňou je odmietnutých podľa § 197 ods. 1 písm. d) Tr. por. Ďalej v liste uvádza vlastný výklad znakov skutkovej podstaty trestného činu nezaplatenia dane a poistného podľa § 278 ods. 1 Tr. zák.
Pokračovanie článku: Následky nedoručenia (významných) procesných podaní účastníkom konania (1. časť) – pozri TU.
Druhá časť článku obsahuje súhrn doterajšej judikatúry ESĽP, ÚS SR a NS SR zaoberajúcej sa v širšom kontexte princípom rovnosti zbraní a princípom kontradiktórnosti, ale predovšetkým skúmaním otázky, či nedoručenie procesného podania (resp. akého) druhému účastníkovi možno hodnotiť ako porušenie práva na spravodlivý proces a odňatie možnosti konať pred súdom, ktoré zakladá prípustnosť dovolania.
Civilný sporový poriadok ustanovuje, že za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov.
Cieľom článku je – s prihliadnutím na rozhodovaciu prax vnútroštátnych súdov a Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) – sumarizácia poznatkov a na to nadväzujúce vyvodenie záverov, za akých podmienok, resp. aké podania je súd povinný doručovať účastníkom konania (v ďalšom texte bude používaná popri pojme účastník aj terminológia nového Civilného sporového poriadku, ktorý nahrádza pojem účastník pojmom strana), aby účastníkovi konania nebola odňatá možnosť konať pred súdom a porušené jeho právo na spravodlivý súdny proces.
Podmienky prijateľnosti sťažností podaných na Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) upravuje článok 35 Európskeho dohovoru o ľudských právach (Dohovor). V praxi však drvivá väčšina sťažností podmienky prijateľnosti nespĺňa. Napríklad, v roku 2014 sa len 3 % rozhodnutých prípadov skončili rozsudkom v merite veci (zvyšné sťažnosti boli vyhlásené za neprijateľné alebo boli vyčiarknuté zo zoznamu sťažností napríklad z dôvodu, že sťažovateľ netrval na pokračovaní v konaní alebo uzatvoril zmier s vládou). Minulý rok ESĽP rozhodol o 368 sťažnostiach podaných proti Slovenskej republike, ale rozsudok v merite veci prijal len v 14 prípadoch.
Kde bolo, tam bolo, bola raz jedna čarujúca zmluva, ktorá vyčarovala nehnuteľnosti (aká pekná predstava, že). Alebo inak. Ako sme čarovali, tak sme čarovali, ale čarovnú zmluvu sme zo žiadneho právneho predpisu nevyčarovali. Ak neviete o čom hovoríme, tak my Vám to s radosťou prezradíme. Do našej redakcie bol doručený dokument s názvom Čarujúca smluva, predmetom ktorej sú vyčarované nehnuteľnosti.
Procesné pravidlá rozvodu sú vo významnej miere determinované hmotnoprávnou úpravou, mohol zákonodarca napriek tomu uvedené konanie inovovať?
