Blog
Blog predstavuje platformu pre publikovanie autorských článkov z rôznych oblastí práva. Jej úloha je dvojaká - na jednej strane prispieť k zvýšeniu právneho povedomia o jednotlivých právnych inštitútoch v širšej verejnosti a to zrozumiteľným priblížením vybraných právnych otázok. Inokedy zase vytvoriť priestor pre fundovanú právnickú diskusiu o jednotlivých aplikačno-interpretačných problémoch právnej úpravy a zaujať k nim argumentačne podopreté stanoviská vrátane úvah v rovine de lege ferenda. Z hľadiska prehľadnosti je blog členený podľa odvetví právneho poriadku (napr. občianske právo, trestné právo a pod.), obsahuje aj tématické rubriky ako napríklad "Profesorským perom", "Paškviliár", "Na notársku nôtu" a iné.
Právnickým jazykom by to príslovie mohlo byť opísané napríklad takto: „Podnikateľove blízke osoby sú vylúčené z prijímania ním poskytovaných služieb.“.
V dnešnom príspevku sa pokúsime objasniť skutočnosť, prečo niektoré úrady zvyknú vyžadovať, aby tlačivá a žiadosti boli opatrené pečiatkou. Inšpiráciou tohto vedeckého bádania, ktorého sloboda je mimochodom zaručená čl. 43 Ústavy SR nám bude inštitút „judrlanstva“ (o ktorom sme písali TU), ktorý sa mohol pričiniť o vznik pečiatkového fenoménu.
Prijatím zákona č. 52/2018 Z. z. vstúpila od 1.11.2018 do účinnosti povinnosť pre právnické osoby zapísať do jednotlivých registrov, v ktorých sú evidované ich konečného užívateľa výhod (ďalej len „KÚV“). Táto povinnosť sa netýka len podnikateľských subjektov zapísaných v obchodnom registri, ale aj neziskového sektora (napr. nadácie, neinvestičné fondy a neziskové organizácie).
Dňa 1.júla 2018 vstúpila do účinnosti rozsiahla novela zákona o pozemkových spoločenstvách, ktorá sa snaží zmierniť a v niektorých prípadoch aj odstrániť najvypuklejšie aplikačné problémy jednotlivých inštitútov podľa doterajšej právnej úpravy.
Keď si budete chcieť založiť štát bude k tomu potrebných veľa skutkov, ale málo slov.
Kristián Csach patrí v generácii právnikov - tridsiatnikov medzi najvýraznejšie osobnosti. Debatovali sme s ním o súčasnom stave a budúcnosti právnického vzdelávania, právnej vedy či o výberových konaniach na súdoch.
Ktosi už zaviedol pojem juristútka, pridávame ďalší: judrlant (JUDrlant).
V civilnom procesnom práve (a nielen v ňom) platí pravidlo okamžitej aplikability procesnoprávnych noriem. Tento princíp je premietnutý v ustanovení § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), podľa ktorého „Ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti“. Z tohto pravidla existujú určité výnimky, pričom jednou z nich je textácia § 470 ods. 2 in fine CSP, ktorej interpretáciou sa budeme bližšie zaoberať vzhľadom na jej nejednotnú aplikáciu a významné procesné dopady.
Všetko nasvedčuje tomu, že nekonečnému príbehu rekodifikácie súkromného práva je koniec.
V prvej časti príspevku som poukázal na názory hovoriace v prospech, ako aj v neprospech možnosti účastníka správneho konania zaznamenať si priebeh ústneho pojednávania pred správnym orgánom zvukovým záznamovým zariadením.
Išiel by si ešte raz študovať právo?
Ukázalo sa, že ani samotní právnici nevedia aký je rozdiel medzi JUDr. a PhD..
Predstavte si nasledovnú situáciu: správny orgán vo vašej veci (napríklad vo veci prejednania priestupku) nariadi ústne pojednávanie, na ktoré vás ako účastníka konania predvolá. V určený termín sa dostavíte k správnemu orgánu. Priebeh pojednávania si chcete nahrať, preto vyberiete diktafón, vyložíte ho na stôl a zapnete ho. V tom vás iniciatívna pracovníčka správneho orgánu dôrazne upozorní, že z priebehu pojednávania nie je možné vyhotoviť zvukový záznam a že svoj diktafón môžete pekne vypnúť a odložiť ho odkiaľ ste ho vybrali. Ste v rozpakoch, neviete čo máte robiť. Má na to správny orgán právo? Skutočne je pravda, že z pojednávania pred správnym orgánom nie je možné vyhotoviť zvukový záznam?
Prominentný advokát zastupuje prominentných klientov, alebo obhajuje šľachetné záujmy.
Nadobudnutím účinnosti Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) došlo k viacerým koncepčným zmenám v právnej úprave dovolania ako mimoriadneho opravného prostriedku. Naďalej platí, že dovolaním možno napadnúť výlučne rozhodnutie odvolacieho súdu – reforma dovolania sa však dotkla toho, že pri vadách zmätočnosti došlo k limitácii rozhodnutí odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolania prípustné (došlo k zúženiu prípustného predmetu dovolania). Táto zmena priniesla aj odlišné pohľady na prípustnosť dovolaní proti rozhodnutiam o neodkladných opatreniach.
Dnešný textík by ste si nemali nechať ujsť, ak patríte aspoň do jednej z týchto kategórií:
O notáromate, alebo teda o tom, že raz všetky právnické profesie v dnešnej podobe zaniknú, sme už písali TU.
Človek má neraz nutkanie zaoberať sa tým, ako niektoré veci, vrátane tých právnických, fungujú vo vyspelejších kútoch sveta.
Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) so sebou priniesol viacero zaujímavých noviniek, medzi inými tiež inštitút zabezpečovacieho opatrenia. Ako to u nových inštitútov býva, žiadne z nich sa nezaobídu bez aplikačných problémov, ktoré sa, najmä v začiatkoch platnosti novej úpravy, vyskytujú v nemalom množstve.
