Vláda schválila novelu Obchodného zákonníka predloženú podpredsedníčkou vlády a ministerkou spravodlivosti L. Žitňanskou. Úprava rieši nepoctivé fúzie obchodných spoločností, kladie vyššiu zodpovednosť na štatutárov a spoločníkov firiem a zavádza účinné nástroje proti tzv. „bielym koňom“. Po už presadených zmenách, ktoré bránia špekulatívnym reštrukturalizáciám a po spustení lacnejšieho a rýchlejšieho elektronického upomínacieho konania je aj táto novela ďalším významným krokom k zlepšovaniu podnikateľského prostredia. Prináša opatrenia v prospech všetkých poctivých podnikateľov.
Fúzie obchodných spoločností
Novela prináša opatrenia zamerané na nepoctivé fúzie obchodných spoločností. Reagujeme tak na účelové zlučovanie firiem, ktoré sa v poslednej dobe stalo populárnym a jednoduchým spôsobom zbavenia sa spoločnosti bez toho, aby prebehol konkurz alebo riadna likvidácia spoločnosti. Mnohokrát sa tak deje na úkor práv veriteľov, ktorí zostávajú s neuspokojenými pohľadávkami.
Spoločnosti sa budú môcť zlučovať aj naďalej, ale iba v prípade, ak sa týmto nedostanú do úpadku. Ak bude mať firma záujem kúpiť inú firmu v problémoch, môže tak urobiť, ale musí mať stanovisko audítora, že vo výsledku po zlúčení, splynutí alebo rozdelení firmy, niektorý z jej právnych nástupcov nebude v úpadku. Audítor sa v prípade účelovej zmeny či manipulácie s údajmi vystaví nielen reputačnému riziku, ale aj možnému postihu v podobe straty licencie.
Spoločnosti v likvidácii alebo v konkurze sa nebudú môcť zlučovať vôbec.
Zodpovednosť štatutárov a spoločníkov
K zodpovednosti štatutárov už dnes patrí, že ak je firma v úpadku t.j. dostane sa do stavu, že nemá dosť majetku na uspokojenie všetkých veriteľov, musí štatutár podať v mene firmy návrh na vyhlásenie konkurzu. Prax však ukazuje, že štatutári túto povinnosť neplnia. Preto sa posilňuje zodpovednosť štatutárov za porušenie tejto povinnosti – budú osobne zodpovedať za škodu, ktorú tým spôsobia veriteľom a rozhodnutie súdu o náhrade škody môže znamenať diskvalifikáciu štatutára. Diskvalifikácia bude hroziť štatutárovi aj v prípade odopierania súčinnosti exekútorovi alebo správcovi konkurznej podstaty. Diskvalifikovaný štatutár nebude môcť byť štatutárom v žiadnej obchodnej spoločnosti alebo družstve po dobu 3 rokov. A navyše nepodanie návrhu na vyhlásenie konkurzu včas bude aj trestným činom.
Po novom sa štatutár úplne nezbaví svojich povinností so zánikom funkcie. Novela má ambíciu obmedziť priestor pre to, aby firma zostala bez štatutára. Buď bude v lehote ustanovený nový štatutár, alebo posledný štatutár bude povinný podať návrh na jej zrušenie. Zároveň každý štatutár bude aj po zániku funkcie povinný poskytovať súčinnosť napr. správcovi dane, exekútorovi alebo správcovi konkurznej podstaty. Samozrejme v miere, v ktorej to možno od neho spravodlivo požadovať.
Nové pravidlá sa dotknú aj spoločníkov, ktorí ovládajú firmu. Ak spoločník urobí úkon, ktorý firmu výrazne poškodí a spôsobí jej úpadok, ponesie zodpovednosť za škodu. Touto úpravou reagujeme na situácie, keď napr. spoločníci pri zhoršujúcej sa situácii v spoločnosti z nej ešte „narýchlo“ umelo vyvádzajú kapitál alebo uskutočňujú úkony, ktoré zo dňa na deň zdravú firmu fakticky zničia.
V novele sa taktiež pevne zakotvuje inštitút tzv. faktického (tieňového) štatutára. V praxi nie je až tak výnimočné, že podnikateľ má vo svojej firme ako štatutára nasadeného niekoho len formálne. Navrhovaná právna úprava stanovuje, že aj osoba, ktorá má „firmu napísanú na niekoho iného“ má rovnaké povinnosti a zodpovednosť ako táto formálne nasadená osoba.
Biele kone
Jedným z opatrení proti tzv. „bielym koňom“ je zavedenie nového trestného činu nekalej likvidácie. Ak sa niekto stane „bielym koňom“, môže byť trestne stíhaný. Rovnako sa to vzťahuje aj na tých, ktorí prevádzajú svoju účasť v podniku na „bieleho koňa“, alebo ktorí tieto úkony sprostredkúvajú. Trestná sadzba v prípade týchto tzv. „bielych koní“ sa v kvalifikovaných skutkových podstatách môže vyšplhať až na 15 rokov.
Na menovanie do funkcie štatutára bude potrebné mať podpisový vzor úradne overený pred notárom alebo matrikou. Reaguje sa tak na situácie, že určitá osoba uznala cudzí podpis za vlastný, čo potom zjednodušovalo niektoré typy podvodných činností.
Lehoty splatnosti faktúr voči subdodávateľom pri verejných zákazkách
Novela zavádza pravidlo, že osoby, ktoré sú zapísané v registri partnerov verejného sektora a uzatvárajú so subdodávateľmi zmluvy na dodanie tovaru alebo služieb pre verejnú zákazku, musia plniť subdodávateľom faktúry v rovnako prísnych lehotách, v akých ich plní verejný sektor im, t. j. v lehote 30 dní. Nie je spravodlivé, ak firma, ktorá vyhrá verejnú zákazku, má faktúry od verejného sektora zaplatené v relatívne krátkych lehotách, avšak svojim subdodávateľom ich posiela v oveľa dlhších.
Z ďalších opatrení možno spomenúť zmeny pri výmaze z Obchodného registra. Súd pri výmaze firmy bude skúmať, či firma nie je dlžníkom Sociálnej poisťovne.
Zmeny sa dotknú aj možnosti založiť spoločnosť s ručením obmedzeným. Založiť s.r.o-čku dnes nemôže ten, kto je vedený v zozname daňových dlžníkov. Toto obmedzenie sa rozšíri aj na tých, ktorí sú zapísaní v zozname dlžníkov Sociálnej poisťovne. Na druhej strane už nebude potrebné pri zakladaní spol. s r.o. vždy predkladať potvrdenie správcu dane o tom, že zakladateľ nemá podlžnosti voči Daňovému úradu. Toto potvrdenie bude po novom potrebovať iba ten, kto je vedený v zozname daňových dlžníkov a toto potvrdenie vie eliminovať údaje zapísané v zozname dlžníkov.
Navrhovaná účinnosť novely je 1. január 2018.
Zdroj: MS SR
ilustračné foto: pixabay.com
