ULPIANUS - interaktívne právnicke komentáre

​Sťažovateľka a ďalšie štyri osoby boli ako žalovaní v občianskoprávnom konaní zastúpení právnou zástupkyňou A. Prvostupňový súd vyhovel žalobcovi a prikázal v januári 2005 žalovaným zaplatiť určitú sumu peňazí. Žalovaní sa odvolali a druhostupňový súd v novembri 2005 tento rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietol. Žalobca podal dovolanie, na ktoré A. reagovala zaslaním vyjadrenia. V tomto vyjadrení vyslovene uviedla, že zastupuje všetkých žalovaných, vrátane sťažovateľky. V následnom konaní bol na základe dovolania zrušený rozsudok odvolacieho súdu. Odvolací súd však opätovne žalobu zamietol. Žalobca podal znova dovolanie. Najvyšší súd v marci 2012 vyhovel žalobcovmu druhému dovolaniu, zrušil rozsudok odvolacieho súdu a potvrdil prvostupňový rozsudok z januára 2015, ktorým žalobe vyhovel, a zaviazal žalovaných na zaplatenie sumy. V rozsudku sa zároveň uvádza, že všetci žalovaní boli zastúpení A. Sťažovateľka sa následne obrátila na ústavný súd namietajúc, že nebola zastúpená A. od novembra 2005, a že o tejto skutočnosti upovedomila súd, ktorý ju ale nezobral na vedomie. Z tohto dôvodu nebola v konaní riadne zastúpená a bolo porušené jej právo na spravodlivé súdne konanie. Ústavný súd jej ústavnú sťažnosť, podanú podľa článku 127 ústavy, odmietol z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti. Uviedol, že sťažovateľka mala vedomosť, že v rozsudku z novembra 2005 je v záhlaví uvedené, že A. zastupuje všetkých žalovaných. Mohla teda žiadať nápravu a podať proti rozsudku z novembra 2005 dovolanie podľa § 237 písm. f) Občianskeho súdneho poriadku. Nakoľko tak neurobila, pravdepodobne preto, že rozsudok bol v jej prospech a vzhľadom na to, že od tohto momentu neprejavovala o vec záujem, bola podľa ústavného súdu priamo zodpovedná za nedostatočné právne zastúpenie v následnom konaní.