Parlament 27. novembra 2014 schválil vládny návrh novely Občianskeho súdneho poriadku, Trestného poriadku a zákona o konaní pred Ústavným súdom SR.
Novela reaguje na Protokol č. 16 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (podpísaný Slovenskou republikou dňa 2. októbra 2013, ktorý zatiaľ nie je v platnosti, nakoľko nebol ratifikovaný potrebným počtom krajín), ktorým sa rozširuje právomoc Európskeho súdu pre ľudské práva o vydávanie poradných stanovísk. V Občianskom súdnom poriadku sa upravujú aj niektoré ďalšie inštitúty – podľa dôvodovej správy novela prináša riešenie vybraných aplikačných problémov.
Obligatórne sa zavádza zaznamenávanie pojednávania využitím technického zariadenia určeného na zaznamenávanie zvuku (záznam sa musí uchovať na nosiči dát, ktorý je súčasťou súdneho spisu alebo iným vhodným spôsobom) – účastníkovi samozrejme bude patriť právo požadovať vyhotovenie kópie zvukového záznamu z pojednávania za úhradu vecných nákladov.
Upravuje sa tiež vstup spotrebiteľských združení do konaní ako vedľajších účastníkov – po novom bude musieť byť súčasťou podnetu aj súhlas účastníka, popri ktorom sa zúčastňuje na konaní, inak súd na podnet neprihliada. Ide o odpoveď zákonodarcu na rozmáhajúcu sa účasť, nezriedka aj pochybných, spotrebiteľských združení na súdnych konaniach - podľa dôvodovej správy zmena vychádza z existujúcej judikatúry Najvyššieho súdu SR (R 62/2014), podľa ktorej vedľajší účastník nemôže vstúpiť do konania proti vôli toho, popri kom chce v konaní vystupovať, resp. že ani účasť takéhoto vedľajšieho účastníka nesmie byť navrhovateľovi alebo odporcovi nanútená, ak si ju sám neželá.
Obmedzuje sa resp. špecifikuje tiež oprávnenie vedľajšieho účastníka pri uplatňovaní odporu a opravných prostriedkov – vedľajší účastník môže podať odpor proti platobnému rozkazu len v prípadoch, kedy môže podať odvolanie (§ 201 druhá veta OSP), teda ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania medzi vedľajším účastníkom a účastníkom, na strane ktorého vystupuje. Ak bude chcieť vedľajší účastník podať odvolanie alebo dovolanie v konaniach, na ktoré sa ustanovenie § 201 druhá veta OSP nevzťahuje, môže tak urobiť len so súhlasom účastníka, popri ktorom sa zúčastňuje na konaní.
V nadväznosti na vyššie uvedený Protokol č. 16 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd sa v ustanovení § 109 OSP ustanovuje ďalší prípad prerušenia konania - Najvyšší súd Slovenskej republiky konanie preruší, ak rozhodol, že požiada Európsky súd pre ľudské práva o vydanie poradného stanoviska k zásadným otázkam týkajúcim sa výkladu alebo uplatňovania práv a slobôd uvedených v Dohovore o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Zároveň však platí, že pri tomto prípade prerušenia konania môže Najvyšší súd Slovenskej republiky v konaní pokračovať aj vtedy, ak Európsky súd pre ľudské práva poradné stanovisko nevydal a sú pre pokračovanie v konaní závažné dôvody. Ešte doplňme, že poradné stanoviská ESĽP nebudú záväzné.
Viaceré novoty sa dotknú inštitútu dovolania:
- výslovne sa vylučuje dovolanie podľa § 237 Občianskeho súdneho poriadku (dôvody zmätočnosti) v exekučných veciach,
- pripúšťa sa dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu alebo ide o uznesenie o priznaní (nepriznaní) účinkov cudziemu rozhodnutiu na území Slovenskej republiky,
- rozširuje sa okruh uznesení, proti ktorým nie je dovolanie prípustné a to o uznesenie o súdnych poplatkoch, oslobodení od súdnych poplatkoch, prerušení alebo neprerušení konania,
- obmedzenie prípustnosti dovolania pre prípady tzv. bagateľných sporov sa rozširuje aj na prípady, kedy bolo rozhodnuté uznesením – rovnaké obmedzenie už platí pri rozsudkoch (ustanovenie § 238 odsek 5 OSP).
- generálne sa pre dovolanie ustanovuje, že ak dovolací súd rozhoduje o dovolaní v obdobnej veci, aká už bola v počte väčšom ako päť predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho dovolania podaného tým istým dovolateľom, môže dovolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázať už len na svoje skoršie rozhodnutia a, ak sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením týchto skorších rozhodnutí, skonštatovať to a ďalšie dôvody už neuvádzať. Dôvodová správa túto zmenu odôvodňuje potrebou zrýchlenia rozhodovania v dovolacom konaní v prípadoch, v ktorých niektorí dovolatelia – v počte neraz prevyšujúcom stovky vecí – podávajú dovolania v skutkovo a právne takmer identických právnych veciach, v ktorých volia tú istú argumentáciu a domáhajú sa toho istého.
Trestný poriadok je novelou dotknutý v ustanovení § 61a, kde sa zavádza obligatórne vyhotovenie zvukového záznamu hlavného pojednávania, verejného zasadnutia a neverejného zasadnutia.
Rozširuje sa možnosť prerušenia trestného stíhania na prípady, ak bude požiadaný Európsky súd pre ľudské práva o vydanie poradného stanoviska k zásadným otázkam týkajúcim sa výkladu alebo uplatňovania práv a slobôd uvedených v Dohovore o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
Obdobne sa mení aj procesný predpis pre konanie pred Ústavným súdom SR – ústavný súd konanie preruší, ak vo veciach prerokúvaných podľa čl. 127 a 129 Ústavy SR rozhodol, že požiada Európsky súd pre ľudské práva o vydanie poradného stanoviska k zásadným otázkam týkajúcim sa výkladu alebo uplatňovania práv a slobôd uvedených v Dohovore o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Ak je konanie podľa prerušené, môže Ústavný súd v konaní pokračovať aj vtedy, ak Európsky súd pre ľudské práva poradné stanovisko nevydal.
Novela nadobúda účinnosť 1. januára 2015 okrem ustanovení týkajúcich sa prerušenia konania kvôli poradnému stanovisku ESĽP, ktoré nadobúdajú účinnosť dňom nadobudnutia platnosti Protokolu č. 16 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
Schválené znenie novely, vrátane sprievodných materiálov môžete nájsť TU.
Šaňo Bröstl ml.
