Ministerstvo spravodlivosti SR pripravilo návrh zákona o upomínacom konaní. Jeho autori v dôvodovej správe uvádzajú, že „Návrh zákona sa predkladá z dôvodu potreby urýchlenia konania o veľkom množstve podávaných návrhov na vydanie platobných rozkazov zameraných na uspokojovanie peňažných pohľadávok žalobcov.“ Zároveň sa však zdôrazňuje: „Predložený návrh zákona nezavádza do právneho poriadku Slovenskej republiky výlučné elektronické konanie, v ktorom sa rozhoduje o vydaní platobného rozkazu, ale vytvára elektronickú alternatívu k už existujúcemu režimu platobného rozkazu, ktorý je upravený v osobitných ustanoveniach Civilného sporového poriadku.“
Určite nie je celkom šťastné, že rekodifikácia civilného procesu ešte len vhupla do účinnosti a už sa pripravuje zmena a to v podobe samostatného zákona (navrhovaná účinnosť je 1. január 2017). Pravda, hovoriť hneď o dekodifikácii by boli prisilné slová, vôbec však nevyzerá dobre, že nový inštitút (upomínacie konanie) je sústredný do osobitnej normy, aj keď ide vo svojej podstate len o „technický predpis“. Z hľadiska „právnej estetiky“, ale aj praktického pracovania so zákonom, by bolo vhodnejšie, ak by bol na správnych miestach novelizovaný Civilný sporový poriadok.
Úplnou novotou, ktorú zákon bude chcieť zaviesť, je koncentrácia ním upravenej agendy na jeden súd a to konkrétne na Okresný súd Banská Bystrica. Predpokladáme, že tomuto kroku predchádzala hlbšia analýza, čo takéto riešenie môže priniesť (zníženie nákladov) a zistené čísla ho odobrili. Veď čas ukáže.
Rozhodne pozitívne vnímame elektronizáciu upomínacieho konania – celá komunikácia so súdom by zo strany žalobcu mala prebiehať elektronicky a všetky podania sa budú uskutočňovať cez sieť (zároveň budú údaje automaticky spracované informačným systémom na súde a teda pracovníci súdu by mali mať ušetrenú prácu). Ak sa toto podarí nastaviť dobre, skutočne to môže priniesť len zrýchlenie a vyššiu efektívnosť vymáhania peňažných pohľadávok.
Zákon ako taký má 16 paragrafov, kozmeticky sa ním novelizuje CSP (vypúšťa sa § 265 odsek 2) a pridáva sa jedna položka do sadzobníka zákona o súdnych poplatkoch.
Celý návrh zákona si môžete prečítať TU – na účely tohto článočku dávame do pozornosti nasledovné nové prvky:
- návrh na začatie konania sa môže podať výlučne elektronickými prostriedkami do elektronickej schránky súdu prostredníctvom na to určeného elektronického formulára – návrh bude z obsahového hľadiska jednoduchší ako žaloba. Veľmi zaujímavou novinkou bude, že ak sú obidve strany konania účtovnými jednotkami, postačí pripojiť faktúru alebo inú výzvu podobnej povahy, ktorou sa požadovalo splnenie uplatňovaného nároku od žalovaného a vyhlásiť, že uplatňovaný nárok žalobca eviduje vo svojom účtovníctve. Podobne, ak je žalobca platiteľom dane z pridanej hodnoty, v návrhu môže vyhlásiť, že údaje o uplatňovanom nároku voči žalovanému uviedol v kontrolnom výkaze. Upravujú sa tiež prípady, kedy návrh nie je prípustný (spotrebiteľská zmluva, platobný rozkaz sa doručuje do cudziny a iné);
- žalobca môže v návrhu vyhlásiť, že úroky z omeškania súvisiace s uplatňovaným nárokom bude považovať za odpustené, ak mu žalovaný zaplatí istinu a nahradí trovy konania v lehote na podanie odporu - čo by mohlo žalovaného motivovať k tomu, aby odpor nakoniec nepodal;
- súd vyzýva na odstránenie prípadných vád návrhu s lehotou 5 pracovných dní od doručenia výzvy – vady sa odstraňujú tiež len elektronicky;
- lehota na vydanie platobného rozkazu má byť „spravidla do 10 pracovných dní od podania návrhu“, ak sú splnené procesné podmienky, súdu prišla informácia o zaplatení súdneho poplatku a nie sú dôvody na odmietnutie návrhu;
- platobný rozkaz sa stranám doručuje ako elektronický úradný dokument podľa osobitného predpisu - ak žalovanému nie je možné takto doručovať, platobný rozkaz sa doručuje na adresu žalovaného uvedenú žalobcom do vlastných rúk bez možnosti náhradného doručenia;
- proti platobnému rozkazu môže žalovaný podať odpor, ktorý musí byť vecne odôvodnený a ktorý sa podáva na predpísanom tlačive. Ak sú obidve strany konania účtovnými jednotkami, žalovaný musí v podanom odpore uviesť, či mu bola doručená faktúra ohľadom uplatňovaného nároku a akým spôsobom s ňou naložil a či voči nemu uplatňovaný nárok eviduje alebo evidoval vo svojom účtovníctve, a ak ho neeviduje, z akých dôvodov. Ak je žalobca platiteľom dane z pridanej hodnoty a v návrhu urobil vyhlásenie, žalovaný, ktorý uviedol faktúru, na ktorú sa uplatňovaný nárok žalobcu vzťahuje, vo svojom kontrolnom výkaze, musí k podanému odporu pripojiť potvrdenie notára o tom, že v prospech žalobcu zložil žalovanú sumu vrátane trov konania do notárskej úschovy (možno nahradiť bankovou zárukou alebo neodvolateľným akreditívom). Zdôrazňujeme, že ak nie sú splnené tieto podmienky (predpísané tlačivo, neexistencia vecného odôvodnenia, či v prípadoch, ak žalovaný faktúru uviedol v kontrolnom výkaze a nesplnil vyššie uvedené podmienky) je to dôvod na odmietnutie odporu;
- žalovaný môže v lehote na podanie odporu žiadať, aby mu bolo povolené plnenie priznaného nároku v splátkach (musia však byť splnené viaceré podmienky – napríklad žalovaný musí byť fyzickou osobou, čiastka je vyššia ako minimálna mzda a zároveň nepresahuje 2000 eur, mesačná splátka je aspoň 50 eur mesačne a bude zaplatená najviac v desiatich rovnomerných splátkach a ďalšie);
- ak odpor nie je odmietnutý, žalobca má možnosť do 15 dní od doručenia výzvy súdu navrhnúť pokračovanie v konaní vo veci samej s tým, že musí doplniť náležitosti žaloby, vyjadriť sa k návrhu a zaplatiť súdny poplatok za návrh na pokračovanie vo veci samej - konanie už potom pokračuje na príslušnom súde;
- v konaniach koná a rozhoduje vyšší súdny úradník – proti jeho rozhodnutiam je v prípadoch upravených návrhom zákona prípustná sťažnosť, o ktorej koná a rozhoduje sudca.
Navrhované zmeny (osobitný postup pri vymáhaní faktúry evidovanej v kontrolnom výkaze, povolenie splátok, možnosť odpustenia úrokov pri nepodaní odporu) majú potenciál byť veľmi prínosnými, uvidíme aká bude výsledná podoba zákona a ako sa ho potom ujme prax.
Šaňo Bröstl ml.
Ilustračné foto: pixabay.com