V tieni mediálne viac prezentovaných zmien zavádzaných nedávno schválenou novelou Obchodného zákonníka ostala jedna veľmi zásadná inovácia: zodpovednosť ovládajúcej osoby za úpadok ovládanej osoby.
Autori novely v dôvodovej správe uvádzajú, že aj spoločníci (nielen štatutárne orgány) musia dodržiavať korporačnú lojalitu, nesmú svoju účasť v obchodnej spoločnosti zneužívať a zodpovedajú za škodu spôsobenú ich správaním, a to najmä v režime všeobecnej zodpovednosti za škodu (najmä zodpovednosť za škodu spôsobená úmyselným konaním proti dobrým mravom podľa Občianskeho zákonníka). Nová právna úprava precizuje podmienky zodpovednosti za škodu, ak určité obzvlášť škodlivé správanie sa ovládajúcej osoby (ako kvalifikovaného spoločníka) spôsobí škodu veriteľovi ovládanej obchodnej spoločnosti.
Vnímam to tak, že teoreticky bolo možné takúto zodpovednosť (v obzvlášť extrémnych prípadoch) vyvodiť aj bez výslovnej úpravy zo všeobecných pravidiel zodpovednosti za škodu – tým, že zákonodarca túto zodpovednosť za škodu (zakotvená bude v štyroch odsekoch nového § 66aa) výslovne definoval, ušetril orgány aplikujúce právo od zložitej diskusie, či je možné takúto zodpovednosť vyvodiť podľa všeobecných pravidiel zodpovednosti za škodu, čo je jej obsahom a aké sú jej predpoklady.
Z dôvodovej správy ďalej vyplýva, že slovenský zákonodarca sa inšpiroval aj nemeckou judikatúrou k zničujúcim zásahom spoločníka do obchodnej spoločnosti (podľa ktorej spoločník zodpovedá osobne za záväzky spoločnosti, ak neberie ohľad na účelové určenie majetku spoločnosti a priamo alebo skryto jej odoberá majetkové hodnoty, ktoré potrebuje na splnenie svojich záväzkov a tým spôsobí jej úpadok), ako aj českou právnou úpravou (ktorá je formulovaná prísnejšie ako ručenie akejkoľvek vplyvnej osoby za dlhy ovplyvnenej osoby).
Základným predpokladom vzniku tejto zodpovednosti je existencia vzťahu ovládanej a ovládajúcej osoby podľa § 68a Obchodného zákonníka. Z hľadiska praktického dosahu tejto novely je nutné si uvedomiť, že zodpovednou takto nebude len napríklad materská právnická osoba za úpadok dcérskej spoločnosti, ale rovnako aj fyzická osoba za úpadok ňou ovládanou obchodnou spoločnosťou. V praxi tak budú môcť byť postihnutí aj samotní spoločníci (a nielen štatutárne orgány), od čoho si možno sľubovať určitý tlak na nepoctivých spoločníkov, ktorí sa skrývali za štatutárne orgány.
Zodpovednosť môže nastúpiť výlučne za úpadok ovládanej osoby – novelizovaný Obchodný zákonník formuluje predpoklad, že ovládaná osoba je v úpadku aj vtedy, ak konkurz na majetok ovládanej osoby nemohol byť pre nedostatok majetku vyhlásený alebo bol z takéhoto dôvodu zrušený alebo ak exekúcia alebo obdobné vykonávacie konanie vedené voči ovládanej osobe bolo z takéhoto dôvodu ukončené.
Zodpovednosť môže vzniknúť „ak ovládajúce osoba svojím konaním podstatne prispela k úpadku ovládanej osoby“ – to znamená, že konanie ovládajúcej osoby nemusí byť jediným faktorom, ktorý spôsobí úpadok ovládanej osoby, musí však k nemu prispieť podstatnou mierou.
Je asi nemožné odhadnúť, ako sa tento inštitút v praxi ujme (stále sa neviem zbaviť dojmu, že vôbec nie je riadne využívaná zodpovednosť štatutárnych orgánov), v prípadných súdnych sporoch bude z pohľadu dokazovania, okrem podstatnej miery prispenia k úpadku, potrebné preukázať a definovať samotné nepoctivé konanie ovládajúcej osoby. Platí pritom, že ovládajúca osoba sa zodpovednosti zbaví ak preukáže, že postupovala informovane a v dobrej viere, že koná v prospech ovládanej osoby.
Dôvodová správa ako príklad na formu konania uvádza pokyn daný valným zhromaždením členom štatutárneho orgánu; právna klasifikácia tohto pokynu či konania je nepodstatná a môže ísť aj o zakázaný či nezáväzný pokyn, ak je tento uskutočnený. Na druhej strane, autori zákona zdôrazňujú, že na zodpovednosť podľa navrhovanej právnej úpravy nepostačuje nesprávne podnikateľské rozhodnutie (v rámci podnikateľského rizika), ale potrebný je cielený zásah ovládajúceho spoločníka do majetku obchodnej spoločnosti. Ako (zjemňujúce) výkladové pravidlo sa v legislatívnych podkladoch uvádza, že ovládajúca osoba je vždy len spoločníkom, a preto je potrebné posudzovať požiadavky na jej správanie ako požiadavky kladené na spoločníka, nie ako sprísnené požiadavky vyžadované od člena štatutárneho orgánu.
Právo uplatniť si nárok zo zodpovednosti patrí výlučne veriteľovi ovládanej osoby, ako určitá rezerva pred premlčaním je upravené jeho osobitné plynutie – platí, že nárok veriteľa sa premlčí najskôr uplynutím jedného roka od
a) zastavenia konkurzného konania vedeného voči ovládanej osobe pre nedostatok majetku,
b) zrušenia konkurzu vyhláseného na majetok ovládanej osoby pre nedostatok majetku alebo
c) ukončenia exekúcie alebo obdobného vykonávacieho konania vedeného voči ovládanej osobe pre nedostatok majetku.
Zákon pozíciu veriteľom zjednodušuje aj predpokladom výšky škody: ak sa nepreukáže iná výška škody platí, že veriteľovi vznikla škoda v rozsahu, v akom jeho pohľadávka nebola uspokojená po zastavení konkurzného konania vedeného voči ovládanej osobe pre nedostatok majetku, zrušení konkurzu vyhláseného na majetok ovládanej osoby pre nedostatok majetku, ukončení exekúcie alebo obdobného vykonávacieho konania vedeného voči ovládanej osobe pre nedostatok majetku alebo zániku ovládanej osoby bez právneho nástupcu.
Novela v tejto časti nadobudne účinnost 1. januára 2018.
Celú novelu Obchodného zákonníka a súvisiacich predpisov nájdete TU.
Šaňo Bröstl ml.
Ilustračné foto: pixabay.com
Pozri tiež:
Novela Obchodného zákonníka (1.): Zlúčenie (splynutie, rozdelenie) obchodných spoločností
