Správny súdny poriadok
§ 191
(1) Správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak
a) bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu,
b) ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený,
c) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci,
d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov,
e) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci,
f) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu,
g) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.
(2) Vo výroku rozsudku podľa odseku 1 správny súd uvedie označenie orgánu verejnej správy, číslo jeho rozhodnutia alebo opatrenia a deň vydania, prípadne opis zrušeného výroku rozhodnutia alebo opatrenia, ak správny súd nezrušil celé rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy.
(3) Ak správny súd zrušuje napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie žalovaného, v závislosti od okolností môže na návrh žalobcu súčasne
a) zrušiť aj rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, ktoré mu predchádzalo,
b) zrušiť aj skôr vydané rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak postupoval podľa § 27 ods. 1.
(4) Ak správny súd zrušuje rozhodnutie alebo opatrenie, podľa okolností môže aj bez návrhu súčasne vysloviť, že vec sa vracia na ďalšie konanie žalovanému, prípadne orgánu verejnej správy podľa odseku 3. Ak správny súd zruší rozhodnutie alebo opatrenie, lehota na vydanie rozhodnutia alebo opatrenia v ďalšom konaní začne orgánu verejnej správy plynúť až po doručení všetkých administratívnych spisov pripojených k prejednávanej veci.
(5) Ak správny súd zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy vo veci, v ktorej sám vykonával dokazovanie, zahrnie orgán verejnej správy v ďalšom konaní tieto dôkazy medzi podklady na vydanie nového rozhodnutia alebo opatrenia.
(6) Právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu.
Dôvodová správa k zákonu č. 162/2015 Z.z.:
Správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie orgánu verejnej správy z dôvodov taxatívne vymedzených v odseku 1.
Pod písmenami a) a b) sú uvedené dôvody, pri ktorých sa v právnej teórii hovorí o ničotnosti. Aj keď táto znamená v podstate neexistenciu rozhodnutia alebo opatrenia a prihliada sa k nej ex offo, bol s ohľadom na právnu istotu ponechaný režim zrušovania ako doposiaľ (§ 250j ods. 3 OSP), avšak správny súd v týchto prípadoch nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby v zmysle § 134 ods. 2 písm. a) a b).
V písmene c) je uvedený v praxi jeden z najčastejších dôvodov zrušovania. O nesprávne právne posúdenie ide vtedy, ak orgán verejnej správy aplikoval nesprávny právny predpis alebo síce použil správny právny predpis, avšak tento chybne vyložil, v dôsledku čoho došiel k nesprávnym právnym záverom.
Dôvod upravený v písmene d) sa týka nepreskúmateľnosti, za ktoré sa považuje také rozhodnutie alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ktoré je buď nezrozumiteľné, teda nejasné, či protirečivé alebo nedostatočne odôvodnené, t.j. z jeho obsahu nie je zrejmé, aké úvahy viedli orgán verejnej správy pri vyhodnotení dokazovania, pri právnom posudzovaní veci atď.
Predpokladom zákonnosti rozhodnutia alebo opatrenia je aj zistenie skutkového stavu v rozsahu postačujúcom pre riadne posúdenie veci. Tento rozsah v zásade vyplýva z príslušných procesných právnych predpisov upravujúcich postup orgánov verejnej správy. Nedodržanie takéhoto postupu a teda nezistenie skutkového stavu v potrebnom rámci je dôvodom zrušenia rozhodnutia alebo opatrenia podľa písmena e).
Rozhodnutie alebo opatrenie orgánu verejnej správy je výsledkom príslušného administratívneho konania. Musí preto vychádzať zo skutkového stavu zisteného dokazovaním a vyplývajúceho z administratívnych spisov. Opak je dôvodom zrušenia rozhodnutia alebo opatrenia podľa písmena f).
Písmeno g) je v podstate prevzatím právnej úpravy § 250i ods. 3 OSP, čo znamená, že dôvodom pre zrušenie rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy nebude akékoľvek porušenie procesného predpisu, ale len také, ktoré je podstatné a mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.
Znenie odseku 2 vymedzuje náležitosti zrušujúceho rozsudku správneho súdu.
V odseku 3 sa upravuje oprávnenie správneho súdu v závislosti od okolností zrušiť aj rozhodnutie alebo opatrenie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, resp. skôr vydané rozhodnutie alebo opatrenie podľa § 27 ods. 1. Predpokladom takéhoto rozhodovania je však vždy príslušný návrh žalobcu.
Podľa okolností správny súd po zrušení napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia vráti vec na ďalšie konanie podľa odseku 4. V zásade sa vec bude vracať na ďalšie konanie žalovanému, ak však správny súd zrušil aj rozhodnutie alebo opatrenie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, vráti vec tomuto orgánu. Ak správny súd zrušil aj skôr vydané rozhodnutie alebo opatrenie podľa § 27 ods. 1, vráti vec na ďalšie konanie žalovanému a tiež aj tomu orgánu verejnej správy, ktorý skôr urobené rozhodnutie alebo opatrenie vydal. Vrátenie veci na ďalšie konanie bude vždy závislé od okolností konkrétneho prípadu. Takýto postup nebude namieste napr. pri zrušení rozhodnutia, ktoré bolo vydané neoprávneným orgánom. O vrátení veci na ďalšie konanie bude môcť správny súd rozhodnúť aj bez návrhu. Po vrátení veci na ďalšie konanie pritom začne orgánu verejnej správy lehota na vydanie rozhodnutia alebo opatrenia plynúť až vrátením všetkých administratívnych spisov zo strany správneho súdu orgánu verejnej správy.
Dokazovanie vykonané správnym súdom zahrnie orgán verejnej správy po vrátení veci v ďalšom konaní medzi podklady pre vydanie nového rozhodnutia alebo opatrenia. Týmto sa má zabrániť predlžovaniu administratívneho konania.
Povinnosťou správneho súdu je v zrušujúcom rozsudku inštruktívne uviesť, ako má orgán verejnej správy v ďalšom konaní ďalej postupovať (§ 139 ods. 2). Orgán verejnej správy je takýmto právnym názorom v konkrétnej veci viazaný (odsek 6, § 5 ods. 10). Táto viazanosť však nie je absolútna a v zásade platí do nezmenenia sa rozhodnej skutkovej a právnej situácie. Pokiaľ by však orgán verejnej správy právny názor správneho súdu bezdôvodne odignoroval, mohol by správny súd vyvodiť voči orgánu verejnej správy sankčnú zodpovednosť a to i bez návrhu. Takto by však mohol správny súd postupovať až pri následne podanej správnej žalobe.
