Správny súdny poriadok
§ 5
Základné princípy konania
(1) Konanie pred správnym súdom sa okrem princípov, na ktorých spočíva Civilný sporový poriadok a ktoré sa na konanie pred správnym súdom použijú primerane, riadi aj princípmi uvedenými v odsekoch 2 až 12.
(2) Konanie pred správnym súdom je jednou zo záruk ochrany základných ľudských práv a slobôd a ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov administratívneho konania.
(3) Pri rozhodovaní správny súd dbá na ochranu zákonnosti a verejného záujmu.
(4) Správny súd postupuje a rozhoduje v súlade s platnými a účinnými právnymi predpismi so zohľadnením ich právnej sily a v súlade so základnými princípmi tohto zákona.
(5) Konanie pred správnym súdom možno začať len na základe návrhu.
(6) Správny súd prejednáva veci verejne. Z pojednávania môže byť verejnosť vylúčená len v prípadoch ustanovených týmto zákonom. Rozsudok musí byť vždy vyhlásený verejne.
(7) Správny súd sám určuje poradie jednotlivých procesných úkonov tak, aby konanie pred ním bolo rýchle a hospodárne.
(8) Konanie pred správnym súdom je ústne, ak tak ustanovuje tento zákon. Dokazovanie priamo vykonáva a dôkazy hodnotí správny súd podľa svojej úvahy.
(9) V konaní pred správnym súdom majú účastníci konania rovné postavenie. Účastníci konania sú povinní preukázať svoje tvrdenia a vykonať úkony v lehote určenej správnym súdom.
(10) Orgány verejnej správy sú rozhodnutiami správnych súdov v konkrétnej veci viazané.
(11) Konanie pred správnym súdom funkčne súvisí s výkonom dozoru prokurátora nad zachovávaním zákonnosti orgánmi verejnej správy podľa osobitného predpisu.
(12) Správny súd výnimočne neposkytne ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby, ak nimi podaný návrh sleduje zjavné zneužitie práva.
Dôvodová správa k zákonu č. 162/2015 Z.z.:
Podľa odseku 1 sa na konanie pred správnym súdom budú primerane aplikovať princípy, na ktorých spočíva Civilný sporový poriadok (ďalej aj ako „CSP“), ako aj princípy vyjadrené v odsekoch 2 až 10.
V odseku 2 je vymedzený princíp ochrany práv. Pokiaľ je totiž rozhodovanie orgánov verejnej správy spojené s vrchnostenským charakterom, musí v právnom štáte existovať orgán nezávislý od orgánu verejnej správy, ktorý je oprávnený poskytnúť ochranu tým účastníkom administratívneho konania, ktorých verejné subjektívne práva boli v tomto konaní poškodené alebo dotknuté. V právnom poriadku Slovenskej republiky plní túto nezastupiteľnú úlohu správne súdnictvo.
Odsek 3 zdôrazňuje ďalšiu funkciu správneho súdnictva, ktoré okrem ochrany poskytovanej podľa odseku 2 súčasne zabezpečuje aj ochranu zákonnosti a verejného záujmu, a to najmä vo vzťahu k žalobnej legitimácii prokuratúry.
Dispozičný princíp obsiahnutý v odseku 4 sa uplatňuje bezvýhradne a konanie pred správnym súdom možno začať len na základe návrhu – žaloby, ktorou plne disponuje žalobca.
Odsek 5 upravuje princíp jednotnosti konania a hospodárnosti, ktoré umožňujú správnemu súdu, aby poradie jednotlivých procesných úkonov bolo určované ním a nie zákonom, a to najmä s prihliadnutím na potrebu rýchlosti a hospodárnosti konania.
Princíp ústnosti, princíp priamosti a voľného hodnotenia dôkazov sú vyjadrené v odseku 6. Princíp ústnosti znamená zabezpečenie práva na vypočutie pred správnym súdom. Princíp priamosti má pomáhať správnemu súdu pri zisťovaní skutkového stavu, najmä pri peňažnej a sankčnej moderácii a plnej jurisdikcii, avšak neuplatňuje sa bezvýhradne a môže byť obmedzený uplatnením princípu hospodárnosti. Princíp voľného hodnotenia dôkazov znamená, že žiadny dôkaz v správnom súdnictve nemôže mať odlišnú právnu silu ako iný dôkaz a správny súd hodnotí každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti podľa svojho uváženia.
Znenie odseku 7 sa týka princípu rovnosti účastníkov konania, princípu prejednacieho, ktorého cieľom je uložiť účastníkovi dôkazné bremeno vo vzťahu k jeho tvrdeniam a princípu koncentračného, podstatou ktorého je povinnosť uplatniť určité procesné úkony v zákonom stanovenom čase, resp. štádiu konania.
Princíp viazanosti orgánu verejnej správy právnym názorom správneho súdu je vyjadrený v odseku 8. Tento princíp sa vždy týka konkrétnej veci a je prejavom záujmu materiálneho právneho štátu na dodržiavaní zákonnosti orgánmi verejnej správy a vynútiteľnosti tohto stavu zo strany správneho súdnictva.
V odseku 9 je upravený princíp funkčnej súvislosti, t.j. nadväznosti správneho súdnictva a dozoru prokuratúry nad zachovávaním zákonnosti orgánmi verejnej správy (netrestný dozor prokuratúry). Zabezpečovanie zákonnosti v postupe a rozhodovaní orgánov verejnej správy je v právnom poriadku Slovenskej republiky na základe historického vývoja delené medzi správne súdnictvo a netrestný dozor prokuratúry. Tieto dva systémy nie sú konkurenčné, ale navzájom súvisia, sú právne previazané, vzájomne sa doplňujú a nadväzujú na seba. Netrestný dozor prokuratúry má slúžiť ako určitý právny filter, prostredníctvom ktorého sa môže odstrániť nezákonnosť ešte predtým, ako by bola predmetom rozhodovania pred správnym súdom. Pokiaľ sa však orgány verejnej správy s názorom prokurátora nestotožnia, má tento možnosť preniesť rozhodovanie o zákonnosti na správny súd. Účelom nadväznosti správneho súdnictva a netrestného dozoru prokuratúry je preto najmä odťaženie správneho súdnictva, ďalej zabezpečovanie zákonnosti vo veciach, v ktorých protiprávny stav vyhovuje všetkým účastníkom i orgánu verejnej správy, a teda absentuje ten, kto by sa so žalobou obrátil na správny súd a tiež aj zjednocovanie judikatúry správnych súdov a „vymáhanie jej akceptácie“ zo strany orgánov verejnej správy. Tento princíp je súčasne zvýraznením doposiaľ opomínanej a pritom nezastupiteľnej funkcie správneho súdnictva spočívajúcej v odstraňovaní korupcie premietnutej do nezákonného rozhodovania a postupov orgánov verejnej správy.
Odsek 10 ustanovuje princíp zákazu zjavného zneužitia práv. Základnou úlohou správneho súdnictva je totiž poskytovanie ochrany právam alebo právom chráneným záujmom fyzických osôb a právnických osôb a nie participovanie na takých postupoch, ktoré majú povahu šikany, či zneužívania práva na súdnu ochranu na úkor iných účastníkov právnych vzťahov, či orgánov verejnej správy. Za šikanózny možno pritom vo všeobecnosti považovať taký výkon práva, ktorý je spojený som zámerom spôsobiť inému neprimeranú ujmu.
