Správny súdny poriadok
Náhrada trov konania
§ 167
(1) Správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech.
(2) Správny súd prizná žalobcovi úplnú náhradu trov konania, ak bolo rozhodnutie orgánu verejnej správy zrušené z dôvodu podľa § 191 ods. 1 písm. a) alebo písm. b).
(3) Správny súd môže tiež rozhodnúť, že náhradu trov konania celkom alebo sčasti neprizná, ak
a) existujú dôvody hodné osobitného zreteľa,
b) bolo rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy zrušené z dôvodu podľa § 206 ods. 5.
Dôvodová správa k zákonu č. 162/2015 Z.z.:
Náhrada trov konania v správnom súdnictve bola podľa doterajšej právnej úpravy založená takmer výlučne na práve na náhradu trov konania iba úspešného žalobcu (§ 250k OSP) a osobitne upravená bola náhrada trov pre prípad späťvzatia žaloby, keď správny súd rozhodoval o náhrade trov žalovaného orgánu verejnej správy (§ 250h odsek 2 veta za bodkočiarkou OSP). Zúžený výklad ustanovení o náhrade trov konania s rozširovaním sa pôsobnosti správneho súdnictva spôsoboval v praxi súdov mnohé interpretačné a aplikačné problémy. Nemožnosť priznania náhrady trov konania úspešnému žalovanému tiež mohla byť chápaná ako narušenie princípu rovnosti účastníkov konania.
K odseku 1
Predkladateľ čiastočne preberá doterajšiu právnu úpravu § 250k OSP, najmä odsek 1, a to, že právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania má iba úspešný žalobca. V tomto ustanovení sa teda premieta zásada úspechu v konaní, ako základné kritérium priznania náhrady trov konania.
Pri čiastočnom úspechu žalobcu sa náhrada trov pomerne rozdelí, prípadne správny súd vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo (§ 249 ods. 2 CSP).
K odseku 2
V tomto odseku je v podstate prevzaté doterajšie ustanovenie § 250k ods. 1 druhá veta OSP a bude prichádzať do úvahy v prípade zrušenia rozhodnutia orgánu verejnej správy z dôvodu, že bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu alebo, že ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený [§ 191 ods. 1, písm. a) alebo písm. b)]. V tomto prípade správny súd prizná úspešnému žalobcovi úplnú náhradu trov konania vynaložených v súvislosti s uplatňovaním práva.
Bude tomu tak v dôsledku skutočnosti, že správny súd v týchto prípadoch nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby [§ 134 ods. 2 písm. a) a b)] a žalobca tieto dôvody zrušenia rozhodnutia nemusel predvídať.
K odseku 3
V písmene a) je vyjadrené nepriznanie práva na náhradu trov z dôvodov hodných osobitného zreteľa (doterajší § 250k ods. 1 veta tretia OSP). Uplatnenie tejto konštrukcie prichádza do úvahy len výnimočne, osobitné kritérium dôvodov hodných osobitného zreteľa sa má vykladať prísne reštriktívne.
Dôvody hodné osobitného zreteľa na nepriznanie práva na náhradu trov úspešnému žalobcovi musia existovať najmä v okolnostiach prípadu, ktoré môžu mať inú kvalitu ako v sporovom konaní. Dôvody hodné osobitného zreteľa musí správny súd vždy náležite odôvodniť.
V odseku 3 písmeno b) bol pri rozhodovaní o náhrade trov konania zohľadnený osobitný zrušovací dôvod v konaní o správnej žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia (§ 206 ods. 5), V takomto prípade správny súd nemusí žalobcovi priznať náhradu trov konania napriek tomu, že bol v konaní úspešný, nakoľko zrušenie rozhodnutia alebo opatrenia záviselo od objektívnej podstatnej zmeny okolností veci.
