Správny súdny poriadok
§ 101
Uspokojenie žalobcu
(1) Žalovaný orgán verejnej správy môže podať správnemu súdu návrh na uspokojenie žalobcu vydaním nového rozhodnutia, opatrenia alebo vykonaním iného úkonu, ak sa tým nezasiahne do práv, právom chránených záujmov alebo povinností tretích osôb a správny súd vo veci ešte nerozhodol.
(2) Správny súd uznesením rozhodne o vydaní alebo nevydaní súhlasu s postupom podľa odseku 1. V uznesení o vydaní súhlasu správny súd súčasne určí lehotu, v ktorej je potrebné vydať nové rozhodnutie, opatrenie alebo vykonať iný úkon a oznámiť ho správnemu súdu. Márnym uplynutím tejto lehoty stráca uznesenie o vydaní súhlasu svoje účinky a správny súd pokračuje v konaní.
(3) Ak orgán verejnej správy v lehote podľa odseku 2 doručí správnemu súdu rozhodnutie, opatrenie alebo oznámenie o vykonaní iného úkonu podľa odseku 1, zašle ho predseda senátu žalobcovi spolu s výzvou, aby sa v určenej lehote vyjadril, či bol orgánom verejnej správy uspokojený. Zmeškanie lehoty nemožno žalobcovi odpustiť.
(4) Správny súd konanie uznesením zastaví, ak
a) žalobca oznámil, že je uspokojený,
b) žalobca sa v lehote podľa odseku 3 nevyjadril a zo všetkých okolností prípadu je zrejmé, že k jeho uspokojeniu došlo.
(5) Na vydanie rozhodnutia orgánu verejnej správy, opatrenia orgánu verejnej správy alebo iného úkonu orgánu verejnej správy podľa odseku 1 sa primerane použijú ustanovenia toho osobitného predpisu, podľa ktorého bolo vydané rozhodnutie orgánu verejnej správy, opatrenie orgánu verejnej správy alebo iný úkon orgánu verejnej správy, ktorého preskúmania zákonnosti sa žalobca domáhal.
(6) Rozhodnutie, opatrenie alebo iný úkon podľa odseku 1 nadobúda právoplatnosť alebo obdobné právne účinky dňom právoplatnosti rozhodnutia správneho súdu o zastavení konania podľa odseku 4. Tým istým dňom zanikajú právne účinky napadnutého rozhodnutia, opatrenia alebo iného úkonu orgánu verejnej správy.
Dôvodová správa k zákonu č. 162/2015 Z.z.:
Týmto ustanovením sa zakladá nová právomoc orgánov verejnej správy odstrániť zistenú nezákonnosť mimo svojho normatívne upraveného inštančného postupu. Inštitút uspokojenia žalobcu je prejavom aplikácie princípu hospodárnosti nadväzujúcej na efektivitu a subsidiaritu súdnej ochrany.
Podľa odseku 1 a 2 predpokladom pre uspokojenie žalobcu bude
- skutočnosť, že správny súd ešte nerozhodol, t.j. nevydal rozhodnutie vo veci samej,
- návrh orgánu verejnej správy na uspokojenie žalobcu,
- skutočnosť, že uspokojením nebudú dotknuté práva alebo povinnosti inej osoby ako žalobcu,
- súhlas správneho súdu.
Správny súd môže uznesením vydať súhlas s uspokojením alebo môže rozhodnúť o nevydaní takéhoto súhlasu. V uznesení o vydaní súhlasu správny súd vždy stanoví prekluzívnu lehotu, v rámci ktorej musí žalovaný nielen uspokojenie vykonať ale toto i oznámiť správnemu súdu. Ak uspokojenie spočíva vo vydaní nového rozhodnutia alebo opatrenia, musí orgán verejnej správy v danej lehote toto rozhodnutie alebo opatrenie súčasne doručiť aj správnemu súdu. Ak uspokojenie spočíva vo vykonaní iného úkonu, musí orgán verejnej správy okrem jeho faktického vykonania podať o tomto postupe správnemu súdu oznámenie. Pokiaľ nedôjde k danému uspokojeniu a jeho súčasnému oznámeniu správnemu súdu, zo zákona zanikajú účinky uznesenia o vydaní súhlasu s takýmto postupom.
V zmysle odseku 3 nové uspokojujúce rozhodnutie, opatrenie, resp. iný úkon bude oznamovať žalobcovi až správny súd, aby sa predišlo nejasnostiam s preukazovaním doručenia medzi žalobcom a žalovaným. Správny súd súčasne vyzve žalobcu k vyjadreniu sa k uspokojeniu.
Ak žalobca s uspokojením súhlasí, resp. sa nevyjadrí a z okolností prípadu je zrejmé, že k jeho uspokojeniu došlo, správny súd konanie uznesením v zmysle odseku 4 zastaví [§ 99 písm. h)].
V odseku 5 je stanovenie procesnej úpravy pre vydanie uspokojujúceho rozhodnutia, opatrenia, resp. iného úkonu. Analogicky sa tu použije pôvodný administratívny procesný predpis, podľa ktorého bolo vydané žalobou namietané rozhodnutie, opatrenie atď. Osobitný režim sa stanovuje pre právoplatnosť nového uspokojujúceho rozhodnutia, opatrenia a iného zásahu, ktorá nastáva až právoplatnosťou uznesenia správneho súdu o zastavení konania.
Znenie odseku 6 ustanovuje, že až v dôsledku zastavenia konania správnym súdom nadobúda nové (uspokojujúce) rozhodnutie právoplatnosť, resp. nové opatrenie prípadne iný úkon právoplatnosti podobné (obdobné) právne účinky.
