Správny súdny poriadok
§ 74
Doručovanie do cudziny
(1) Doručovanie do cudziny vykoná správny súd podľa medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná. Ak písomnosť podľa medzinárodnej zmluvy možno zaslať priamo prostredníctvom poštovej služby, správny súd je povinný zaslať ju doporučene s doručenkou; inak sa doručenie na žiadosť predsedu senátu uskutoční prostredníctvom orgánov cudzieho štátu uvedených v medzinárodnej zmluve.
(2) Ak doručenie podľa odseku 1 nie je možné, doručenie vykoná na žiadosť správneho súdu zastupiteľský úrad, ak tomu nebránia predpisy štátu, kde sa má doručenie vykonať; inak sa doručenie uskutoční prostredníctvom príslušných orgánov cudzieho štátu, ktorým sa žiadosť zašle cez Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky. Podľa tohto odseku sa postupuje, ak medzinárodná zmluva neobsahuje ustanovenie týkajúce sa právnej pomoci medzi štátmi alebo takýto spôsob odôvodňujú osobitné dôvody.
(3) Občanovi Slovenskej republiky možno písomnosť do cudziny doručiť vždy prostredníctvom príslušného zastupiteľského úradu. To platí aj vtedy, ak požíva v štáte doručenia diplomatické výsady a imunity.
(4) Na potvrdenie o doručení podľa odseku 1 druhej vety pred bodkočiarkou postačuje doklad o doručení podľa medzinárodnej zmluvy. Na potvrdenie o doručení podľa odseku 1 druhej vety za bodkočiarkou a odsekov 2 a 3 je potrebné potvrdenie dožiadaného orgánu.
Dôvodová správa k zákonu č. 162/2015 Z.z.:
Doručovanie do cudziny bolo potrebné upraviť v SSP osobitne. Na doručovanie do cudziny v správnom súdnictve nemožno použiť nástroje „civilného" práva (haagske dohovory, nariadenia Európskej únie o doručovaní či dvojstranné zmluvy týkajúce sa právnej pomoci v civilných veciach), pretože tie sa vzťahujú len na súkromnoprávne vzťahy (na rozdiel od doterajšieho OSP). Napriek tomu, že správne súdnictvo je vnútroštátne kvalifikované ako „civilné", resp. konanie vo všeobecnom súdnictve, nejedná sa o doručovanie v civilných veciach. Odkazy na dohovor a nariadenie o doručovaní vzhľadom na samostatnú úpravu správneho súdnictva nemožno použiť.
Pre doručovanie do cudziny v správnom súdnictve prichádzajú do úvahy v podstate dve možnosti doručovania:
- doručovanie poštou, ktoré je problematické z hľadiska zásahu do suverenity cudzieho štátu (v rámci haagskeho dohovoru o doručovaní skoro každý štát, okrem štátov common law, uplatnil výhradu voči poštovému doručovaniu);
- cez zastupiteľské úrady Slovenskej republiky podľa čl. 5 písm. j) Konzulárneho dohovoru (konzulárne funkcie spočívajú ...v doručovaní súdnych...dokumentov .....pre súdy vysielajúceho štátu v súlade s platnými dohodami, alebo pokiaľ takéto dohody neexistujú, iným spôsobom, ktorý je v súlade so zákonmi a predpismi prijímajúceho štátu).
Z hľadiska medzinárodného práva verejného je druhá možnosť právne vhodnejšia.
Napr. v Nemecku a aj v Rakúsku je v osobitnom zákone upravené doručovanie v správnych veciach (pre správne orgány) a v OSP (ZPO) doručovanie do cudziny, ktoré sa vzťahuje tak na civilné, ako aj na správne súdnictvo.
Ak správny súd požiada o sprostredkovanie doručenia Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky, doručenie sa orgánom cudzieho štátu vykoná vždy prostredníctvom zastupiteľských úradov.
Slovenská republika však nie je zatiaľ viazaná Dohovormi Rady Európy (Dohovor Rady Európy č. 94 o doručovaní dokumentov v správnych veciach do zahraničia a Dohovor Rady Európy č. 100 o získavaní informácií a dôkazov v správnych veciach zo zahraničia).
Slovenská republika ratifikovala Dohovor o vzájomnej administratívnej pomoci v daňových záležitostiach (oznámenie č. 461/2013 Z. z.), ktorý v čl. 17 upravuje doručovanie (aj súdnych) písomností v daňových veciach. Odsek 3 tohto článku umožňuje aj priame doručovanie poštou do cudziny. Inak sa doručuje cez Ministerstvo financií Slovenskej republiky (určené ako príslušný orgán na účely čl. 24 dohovoru).
