Správny súdny poriadok
§ 39
(1) Za procesného opatrovníka správny súd ustanoví blízku osobu alebo inú osobu z rodinného prostredia účastníka konania, ktorá je spôsobilá na právne úkony v plnom rozsahu, u ktorej je predpoklad, že bude konať v súlade so záujmami účastníka konania a s ustanovením súhlasí.
(2) Ak takejto osoby niet, správny súd za procesného opatrovníka ustanoví obec, v ktorej mal účastník konania poslednú adresu trvalého pobytu.
(3) V prípade bezprostredného nebezpečenstva z omeškania, alebo ak osôb podľa predchádzajúcich odsekov niet, správny súd môže ustanoviť za procesného opatrovníka súdneho úradníka.
Dôvodová správa k zákonu č. 162/2015 Z.z.:
Navrhované ustanovenie má inštruktívnu povahu a záväzným spôsobom stanovuje poradie osôb, ktoré môže správny súd ustanoviť za procesného opatrovníka. Na prvom mieste to je príbuzný v priamom, či pobočnom rade bez ohľadu na stupeň príbuzenstva – dôležitým je predpoklad, že bude fyzickú osobu s nedostatkom procesnej spôsobilosti zastupovať svedomito, teda bude dôsledne hájiť jej záujmy. Iba v prípade, ak správny súd takúto osobu nezistí, ustanoví za opatrovníka súdneho úradníka. Ustanovenie súdneho úradníka procesným opatrovníkom sa výnimočne pripúšťa ako „ultima ratio“, a to v prípade nebezpečenstva z omeškania, teda ak by zisťovaním osoby príbuznej alebo blízkej mohli byť ohrozené alebo poškodené práva, resp. právom chránené záujmy fyzickej osoby s nedostatkom procesnej spôsobilosti (zastúpeného).
