Správny súdny poriadok
§ 27
(1) Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy správny súd na návrh žalobcu posúdi i zákonnosť skôr vydaného rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, z ktorého preskúmavané rozhodnutie alebo opatrenie vychádza, ak bolo preň skôr vydané rozhodnutie alebo opatrenie záväzné a ak skôr vydané rozhodnutie alebo opatrenie nebolo samostatne možné preskúmať správnym súdom podľa § 6 ods. 2. Ak orgán verejnej správy, ktorý vydal skoršie rozhodnutie alebo opatrenie, nie je v konaní pred správnym súdom žalovaným, má postavenie účastníka konania podľa § 32 ods. 3 písm. c).
(2) Pri rozhodnutí, opatrení alebo inom zásahu, ktoré orgán verejnej správy vydal alebo vykonal na základe zákonom povolenej správnej úvahy, správny súd preskúmava iba, či také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah nevybočili z medzí a hľadísk ustanovených zákonom; tým nie sú dotknuté ustanovenia § 192, 198 a § 230 ods. 1 písm. b) a ods. 2 písm. a).
(3) Správny súd neposudzuje účelnosť, hospodárnosť a vhodnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy, opatrenia orgánu verejnej správy alebo iného zásahu orgánu verejnej správy; tým nie sú dotknuté ustanovenia § 192, 198 a § 230 ods. 1 písm. b) a ods. 2 písm. a)
Dôvodová správa k zákonu č. 162/2015 Z.z.:
Znenie odseku 1 upravuje režim prieskumu zákonnosti skôr vydaného rozhodnutia alebo opatrenia. Predpokladom ich preskúmania podľa tohto ustanovenia sú dve podmienky, a to záväznosť skôr vydaného rozhodnutia alebo opatrenia pre následne vydané rozhodnutie alebo opatrenie a nemožnosť samostatného preskúmania skôr vydaného rozhodnutia alebo opatrenia. Ak skôr vydané rozhodnutie alebo opatrenie vydal iný orgán verejnej správy, ako ten, ktorý vydal rozhodnutie alebo opatrenie napadnuté správnou žalobou (žalovaný), prináleží mu v konaní pred správnym súdom postavenie účastníka konania podľa § 32 ods. 3 písm. c), aby mal možnosť sa vyjadriť k prípadnému zrušeniu jeho skôr vydaného rozhodnutia alebo opatrenia postupom podľa § 191 ods. 3 písm. b).
V odseku 2 je stanovené, že pri správnej úvahe správny súd preskúmava len, či táto nevybočila z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Výnimkou je peňažná moderácia (§ 192), sankčná moderácia (§ 198) a plná jurisdikcia [§ 230 ods. 1 písm. b), ods. 2 písm. a)].
Príkladom rozhodovania orgánov verejnej správy založenom na správnej úvahe sú konania o právach, na ktorých poskytnutie nie je právny nárok. Typicky ide o konania o poskytnutí štátnej pomoci podľa zákona č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci (§ 18 ods. 1).
Správny súd zároveň podľa odseku 3 nepreskúmava tie kategórie rozhodnutí, opatrení a iných zásahov, ktoré nemajú vplyv na ich zákonnosť, t.j. účelnosť, hospodárnosť a vhodnosť.
