Správny súdny poriadok
§ 23
(1) Na krajskom súde vo veciach správneho súdnictva konajú a rozhodujú sudcovia správneho kolégia v trojčlenných senátoch zložených z predsedu a dvoch sudcov.
(2) Sudca na krajskom súde koná a rozhoduje o
a) správnych žalobách vo veciach správneho trestania podaných proti rozhodnutiu alebo opatreniu o priestupku,
b) správnych žalobách v sociálnych veciach,
c) správnych žalobách vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia,
d) žalobách proti nečinnosti orgánu verejnej správy,
e) žalobách proti inému zásahu orgánu verejnej správy.
(3) Vo veciach, o ktorých rozhodol veľký senát najvyššieho súdu, ako aj v už rozhodnutých hromadných veciach, môže senát krajského súdu uznesením preniesť rozhodovanie na sudcu.
Dôvodová správa k zákonu č. 162/2015 Z.z.:
Krajský súd v správnom súdnictve zásadne rozhoduje v senáte, tak ako tomu bolo podľa doterajšej právnej úpravy.
Predkladateľ vychádza z názoru, že konanie v správnom súdnictve sa značne líši od súdnictva všeobecného. V správnom súdnictve sa riešia spory verejného práva (výnimočne aj veci so súkromnoprávnym prvkom). Správny súd nie je súdom skutkovým, ale súdom preskúmavajúcim zákonnosť rozhodnutí a postupu orgánov verejnej správy, a to najmä ústredných orgánov štátnej správy - ministerstiev a ostatných orgánov s celoslovenskou pôsobnosťou. V správnom súdnictve je potrebné zohľadňovať verejný záujem, včítane fiškálneho záujmu. Preto je veľmi dôležitá jednotnosť rozhodovania, ktorú je možné viac dosiahnuť senátnym rozhodovaním ako rozhodovaním jediným sudcom.
Navyše dlhoročná súdna prax ukazuje, že v senátnych veciach je aj viac zabezpečená rýchlosť konania v dôsledku lepšej organizácie práce, ktorú garantuje riadiaci predseda senátu. Taktiež vzhľadom na súčasnú personálnu politiku, keď správne súdnictvo je stále na okraji záujmu zo strany väčšiny súdnych funkcionárov a do správneho súdnictva prichádzajú sudcovia z okresných súdov bez akýchkoľvek skúseností v tejto oblasti, je nesporné, že sa s problematikou správneho súdnictva zoznámia skôr a lepšie ako členovia senátu než ako bezradní sudcovia. Najmä pri preskúmavaní rozhodnutí ministerstiev a iných ústredných orgánov štátnej správy sa vyžaduje špecializácia, ktorú je tiež jednoduchšie zabezpečiť v rámci senátu a taktiež vo vzťahu k týmto orgánom má senátne rozhodovanie väčšiu vážnosť.
V správnom súdnictve súdy zabezpečujú kontrolu zákonnosti rozhodovania orgánov verejnej správy, čo nie je možné spodobniť s rozhodovaním vo všeobecnom súdnictve.
Aj keď sa na prvý pohľad javí, že krajský súd rozhoduje ako súd prvého stupňa nie je tomu celkom tak, pretože, ako je už uvedené vyššie, nezisťuje skutkový stav veci, ktorý bol už zistený konajúcim správnym orgánom, ale preskúmava zákonnosť.
Sudca bude rozhodovať len v zákonom taxatívne vymedzených veciach stanovených v odseku 2.
Zjednodušil sa tiež doterajší pojmový aparát (sudca, predseda senátu konajúci ako jediný sudca a pod.).
Jednotlivými úkonmi môže byť poverený aj súdny úradník, v osobitných prípadoch aj predseda súdu.
V odseku 3 predkladateľ z dôvodu procesnej ekonómie zakotvuje možnosť senátu krajského súdu uznesením preniesť rozhodovanie na sudcu vo veciach, o ktorých rozhodol veľký senát najvyššieho súdu, ako aj v už rozhodnutých hromadných veciach. Pod hromadnými vecami sa tu rozumejú veci toho istého subjektu podané hromadným podaním (§ 122 CSP).
