Správny súdny poriadok
§ 18
Postúpenie veci
(1) Ak správny súd zistí, že vec nepatrí do právomoci súdov, konanie zastaví; ak možno zistiť iný orgán, do ktorého právomoci vec patrí, správny súd mu vec po zastavení konania uznesením postúpi.
(2) Ak správny súd zistí, že nie je vecne, miestne alebo kauzálne príslušný, postúpi vec uznesením príslušnému správnemu súdu. Nižší správny súd je postúpením veci vyšším správnym súdom viazaný.
(3) Ak správny súd, ktorému bola vec postúpená správnym súdom tej istej inštancie, nesúhlasí so svojou miestnou príslušnosťou alebo kauzálnou príslušnosťou, predloží vec na rozhodnutie najvyššiemu súdu. Rozhodnutím najvyššieho súdu sú nižšie správne súdy viazané.
(4) Ak súd postúpi vec správnemu súdu, ktorý s tým nesúhlasí z dôvodu, že nejde o vec patriacu do správneho súdnictva, správny súd ju predloží na rozhodnutie kompetenčnému senátu najvyššieho súdu, ktorého rozhodnutím sú súdy viazané.
(5) Právne účinky spojené s podaním žaloby alebo iného podania zostávajú pri postúpení veci zachované.
Dôvodová správa k zákonu č. 162/2015 Z.z.:
V odseku 1 ide v podstate o prevzatie režimu podľa doterajšieho § 104 ods. 1 OSP so špecifikami pre správne súdnictvo. Nedostatok právomoci ako tzv. neodstrániteľnú prekážku konania, ktorej procesným následkom môže byť výlučne zastavenie konania.
Ak správny súd indikuje iný orgán ochrany práva, do právomoci ktorého prejednanie a rozhodnutie takejto veci patrí, je povinný mu po zastavení konania na súde túto vec postúpiť. Pojem „orgán SR“ je zdôraznený kvôli kolíznym normám, ak ide o vzťah s cudzím medzinárodným prvkom.
V prípade, ak správny súd dospeje k názoru, že vec do právomoci súdu nepatrí a nedokáže s dostatočnou dávkou určitosti indikovať iný orgán ochrany práva, do ktorého právomoci vec patrí, a ak vec nepatrí do správneho súdnictva, správny súd bude postupovať podľa odseku 2. V takom prípade v zmysle princípu zákazu odopretia spravodlivosti musí vec prejednať a rozhodnúť súd v civilnom konaní (čl. 4 CSP).
V odseku 2 je riešené postúpenie veci pri nedostatku príslušnosti. Postúpenie veci aj najvyšším súdom bude naďalej uskutočnené formou uznesenia (doterajší § 250d ods. 2 OSP), nakoľko sa jedná aj o určenie zákonného sudcu, a to nielen správneho súdu, ale i súdu civilného, ktoré by sa malo udiať jednoznačným procesným spôsobom a odôvodneným rozhodnutím a tento postup je v praxi správnych súdov zaužívaný bez problémov. Veta druhá zvýrazňuje viazanosť nižšieho správneho súdu postúpením veci vyšším správnym súdom a neumožňuje správnemu súdu nižšieho stupňa predkladať vec správnemu súdu vyššieho stupňa z dôvodu, že s postúpením veci nesúhlasí.
Postúpenie podľa odseku 3 sa týka len nesúhlasu s postúpením veci medzi správnymi súdmi tej istej inštancie. Pre jednoznačnosť doplnil predkladateľ aj kauzálnu príslušnosť.
Podľa odseku 4 pôjde o postupovanie v prípade kompetenčných konfliktov medzi súdmi navzájom v prípadoch, kedy správny súd nesúhlasí s postúpením veci civilným súdom.
Navrhovaná úprava korešponduje s ustanovením § 11 CSP.
V odseku 5 je riešené zachovanie právnych účinkov podanej žaloby alebo iného podania.
