Obchodný podiel nie je súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa stane napr: podiel na zisku, ak zanikne účasť manžela - spoločníka v spoločnosti za trvania manželov, tak je to vyporiadací podiel a pri prevode obchodného podielu je to vyplatená cena obchodného podielu. Obchodný podiel predstavuje práva a povinnosti spoločníka obchodnej spoločnosti a tieto jeho práva sú obmedzené len zákonom a spoločenskou zmluvou. Všetky práva a povinnosti spoločníka sú upravené Obchodným zákonníkom ako lex speciális. Preto nikto iný ako spoločník, ani manžel spoločníka nemôže zasahovať do práv spoločníka previesť svoj obchodný podiel na tretiu osobu za podmienok stanovených § 115 Obchodného zákonníka a spoločenskou zmluvou spoločnosti, ktorej podiel je predmetom prevodu.
(rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 26. novembra 2009, sp.zn. 6 Obdo 30/2009)
zdroj: pixabay.com
Zhrnutie skutkového stavu:
Okresný súd vo Vranove nad Topľou rozsudkom z 24. marca 2009, č. k. 9 Cb 19/06-177 vyhovel žalobe a určil, že zmluva o prevode obchodného podielu, ktorou žalovaný 1/ previedol na žalovaných 2/ a 3/ časť svojho obchodného podielu v spoločnosti S., s.r.o., je neplatná. Žalovaným 1/ až 3/ uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni 12 566 Sk náhrady trov konania.
V odôvodnení rozsudku uviedol, že do BSM manželov patria aj iné majetkové práva. Podľa ustálenej judikatúry platí, že pri vyporiadaní BSM nie je možné ponechať stranou ani pohľadávky a ani dlhy, ktoré vznikli za trvania BSM. Spoločné majetkové práva, či pohľadávky alebo dlhy sa rovnako ako veci patriace do BSM, pokiaľ existovali v dobe vyporiadania, prikazovali tomu - ktorému účastníkovi. Na základe uvedeného potom súd ustálil, že spoločným atribútom všetkého toho, čo patrí do BSM, je ich majetková hodnota, ktorú možno vyjadriť v peniazoch a s ktorou možno disponovať a prevádzať ju na iné osoby. Ďalej uviedol, že obchodný podiel je majetkovým právom, oceniteľným v peniazoch, je hodnotou, ktorá je obchodovateľná. Takúto povahu má obchodný podiel od svojho vzniku, bez ohľadu na to, či nastane situácia podľa § 61 ods. 2 a 4 Obchodného zákonníka. Vzhľadom na uvedené uzavrel, že žalovaný 1/ previedol obchodný podiel na žalovaných 2/ a 3/ za trvania manželstva a získal ho z prostriedkov, ktoré získal v priebehu trvania manželstva, čiže tvorili súčasť BSM, preto žalobe v celom rozsahu vyhovel.
Na odvolanie žalovanej 2/ vec prejednal Krajský súd v Prešove ako súd odvolací. Krajský súd v Prešove rozsudkom z 24. marca 2009, č. k. 4 Cob 64/08-225 zmenil napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa tak, že žalobu zamietol. Žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť žalovanej 2/ 2 755,02 Eur náhrady trov konania. Žalovaným 1/ a 3/ náhradu trov konania nepriznal.
Rozhodol tak s odôvodnením, že pre obchodné záväzkové vzťahy platia ustanovenia Obchodného zákonníka. Poukázal na ustanovenia § 114 a § 115 Obchodného zákonníka, podľa ktorých nakladať s obchodným podielom môže spoločník len so súhlasom valného zhromaždenia, ak to spoločenská zmluva pripúšťa. Spoločník obchodnej spoločnosti je povinný splatiť vklad za podmienok a v lehote stanovenej zákonom, prípadne určený v spoločenskej zmluve, pričom zákon nevymedzuje, že tento vklad nemôže byť zaplatený z prostriedkov patriacich do BSM. Obchodný podiel je majetkovým právom patriacim výlučne spoločníkovi obchodnej spoločnosti, bez ohľadu na to, či vklad do spoločnosti bol zaplatený z prostriedkov patriacich do BSM. Obchodný podiel predstavuje práva a povinnosti spoločníka obchodnej spoločnosti a tieto práva sú obmedzené len zákonom alebo spoločenskou zmluvou. Všetky práva a povinnosti spoločníka sú prakticky upravené v Obchodnom zákonníku ako špeciálnym zákonom a spoločník obchodnej spoločnosti tak nie je obmedzený vo svojej činnosti a ani na nakladanie s obchodným podielom, povinnosťami vyplývajúcimi z Občianskeho zákonníka. Ak by aj bol splatený vklad obchodnej spoločnosti z prostriedkov patriacich do BSM, podľa ustanovení Obchodného zákonníka len spoločník obchodnej spoločnosti je oprávnený disponovať s obchodným podielom a v zmysle ustanovenia § 115 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka môže so súhlasom valného zhromaždenia previesť obchodný podiel na iného spoločníka alebo na inú osobu. To závisí buď od spoločenskej zmluvy alebo od súhlasu valného zhromaždenia. Preto pre disponovanie s obchodným podielom a platný prevod obchodného podielu nie je potrebný súhlas manžela podľa ustanovenia § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Obchodný podiel nepatrí do BSM, aj keď môže byť nadobudnutý za trvania manželstva a vklad spoločníka môže byť zaplatený z peňazí patriacich do BSM, pretože podľa ustanovení Obchodného zákonníka obchodný podiel predstavuje práva a povinnosti spoločníka a disponovanie s obchodným podielom spoločníka nie je obmedzené na súhlas manžela. Z toho dôvodu rozhodnutie súdu prvého stupňa zmenil a žalobu zamietol.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podala žalobkyňa dovolanie. Žiadala napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Dovolanie zdôvodnila tým, že obchodná spoločnosť, prevodu podielu v ktorej sa súdne konanie týka, bola založená žalovaným 1/ ako jediným zakladateľom v roku 1998. Manželstvo žalobkyňa so žalovaným 1/ uzavrela 1997. Peniaze použité ako peňažný vklad do základného imania spoločnosti S., s.r.o. patrili do BSM. Ako ďalší nesporný záver poukazuje na právny názor, že ak jeden z manželov za trvania manželstva nadobudne z prostriedkov patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov obchodný podiel v spoločnosti, stáva sa takto získaný majetok zo zákona súčasťou BSM.
Vzhľadom na uvedené je toho názoru, že odvolací súd nesprávne uzavrel, že pre disponovanie s obchodným podielom a pre prevod obchodného podielu nie je potrebný súhlas manžela spoločníka podľa § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka a tiež nesprávne zaujal názor, že obchodný podiel je majetkovým právom patriacim výlučne spoločníkovi obchodnej spoločnosti bez ohľadu na to, či vklad do spoločnosti bol zaplatený z prostriedkov patriacich do BSM. Ďalej uviedla, že odvolací súd skúmal súdený prípad iba z pohľadu Obchodného práva, pritom Obchodný zákonník neobsahuje úpravu majetkových práv manželov. Neobsahuje ani špeciálnu úpravu akokoľvek modifikujúcu právne vzťahy medzi manželmi, keď sú jeden alebo obaja manželia podnikateľmi. Vždy a v celom rozsahu sa podľa názoru dovolateľky musí aplikovať úprava daná Občianskym zákonníkom, a to v ustanoveniach § 143 a nasl. Platné právo pozná možnosť, ako vylúčiť reguláciu predpismi o fungovaní BSM pre vzťahy medzi manželmi podnikateľmi. Jedná sa o možnosť uvedenú v § 148a ods. 2 Občianskeho zákonníka, kedy na návrh manžela súd rozhodne o zrušení BSM za trvania manželstva. Takýto stav však nie je daný v súdenom prípade, pretože BSM žalobkyne a žalovaného 1/ stále trvá. Ďalej tvrdí, že jej práva boli poškodené z dôvodu porušenia ustanovenia § 145 Občianskeho zákonníka. Osud obchodnej spoločnosti bol podstatným spôsobom zmenený potom, ako došlo k predmetnému prevodu obchodného podielu. Spoločnosť F., s.r.o., čo je terajšie obchodné meno S., s.r.o., je v súčasnosti v likvidácii a likvidáciou je poverená žalovaná 2/, preto v tomto prípade nejde o akademický spor medzi účastníkmi konania, keďže došlo k zníženiu majetkových práv žalobkyne z dôvodu dispozičného právneho úkonu s majetkom v BSM, ku ktorému nedala žalobkyňa súhlas.
Žalovaná 2/ vo vyjadrení k dovolaniu žiadala dovolanie zamietnuť a priznať náhradu trov dovolacieho konania. Napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu považuje za vecne správne. Aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, na ktoré poukazuje dovolateľka, je zrejmé, že nie obchodný podiel, ale jeho hodnota je súčasťou BSM. Táto „hodnota“ sa zhmotní okamihom získania zisku, vyrovnávacieho podielu, likvidačného zostatku alebo ako súd v napadnutom rozhodnutí uviedol, pri rozdelení BSM. Ďalej uviedla, že hospodárske výsledky v spoločnosti po prevode časti obchodného podielu na žalovanú 2/ a žalovaného 3/ sa niekoľkonásobne zlepšili. Kým hospodársky výsledok spoločnosti za roky 2001 až 2003 bol len niekoľko málo tisíc Sk, tak v roku 2004 a 2005 to už bolo niekoľko stotisíc Sk, čím žalobkyňa a žalovaný 1/ získali do BSM oveľa väčšie zisky zo súčasného obchodného podielu ako pred predmetným prevodom.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods.1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie bolo podané účastníkom konania včas a že smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento mimoriadny opravný prostriedok prípustný, dovolanie žalobkyne prejednal a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že dovolanie nie je dôvodné.
Z odôvodnenia rozhodnutia:
Predmetom dovolacieho konania je určenie neplatnosti zmluvy o prevode časti obchodného podielu, lebo k tomuto prevodu nebol udelený súhlas manžela prevodcu.
Je potrebné prisvedčiť dovolateľke, že v zmysle ustanovenia § 143 Občianskeho zákonníka predmetom bezpodielového spoluvlastnícva manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva. V bezpodielovom vlastníctve manželov môžu byť hnuteľné a nehnuteľné veci, práva alebo iné majetkové hodnoty, bez kvantitatívneho a kvalitatívneho obmedzenia, okrem vecí, ktoré na základe osobitného zákona môžu byť iba vo vlastníctve štátu alebo určených právnických osôb.
Pokiaľ však ide o rozsah práv a povinností, ktorými disponuje za trvania manželstva manžel z titulu účasti v spoločnosti s ručením obmedzeným ako spoločník, je potrebné vychádzať z príslušných ustanovení Obchodného zákonníka. Spoločníkom spoločnosti je výhradne ten z manželov, ktorý uzavrel spoločenskú zmluvu, on je majiteľom obchodného podielu a nositeľom práv a povinností spoločníka. Obchodný podiel potom nie je súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa stane napr: podiel na zisku, ak zanikne účasť manžela - spoločníka v spoločnosti za trvania manželov, tak je to vyporiadací podiel a pri prevode obchodného podielu je to vyplatená cena obchodného podielu.
Je potrebné prisvedčiť odvolaciemu súdu, že obchodný podiel predstavuje práva a povinnosti spoločníka obchodnej spoločnosti a tieto jeho práva sú obmedzené len zákonom a spoločenskou zmluvou. Všetky práva a povinnosti spoločníka sú upravené Obchodným zákonníkom ako lex speciális. Preto nikto iný ako spoločník, ani manžel spoločníka nemôže zasahovať do práv spoločníka previesť svoj obchodný podiel na tretiu osobu za podmienok stanovených § 115 Obchodného zákonníka a spoločenskou zmluvou spoločnosti, ktorej podiel je predmetom prevodu.
Z uvedeného dôvodu dospel dovolací súd k záveru o neopodstatnenosti dovolacej námietky, že rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, preto podľa ustanovenia § 243b ods. 1 O.s.p. dovolanie žalobkyne zamietol.
Komentár:
V komentovanom súdnom rozhodnutí dospel dovolací súd k záveru, že obchodný podiel nadobudnutý úkonom jedného z manželov za trvania manželstva zo spoločných prostriedkov nie je súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len „BSM“) a preto sa na jeho prevod nevyžaduje súhlas druhého manžela podľa ustanovenia § 145 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“). Právny význam tejto otázky spočíva v tom, či ten z manželov, ktorý nebol účastný tohto úkonu môže alebo nemôže namietať tzv. relatívnu neplatnosť zmluvy o prevode obchodného podielu. To, či je obchodný podiel súčasťou BSM je tiež významné z toho hľadiska, či je tento podiel v prípade zániku BSM predmetom vyporiadania BSM.
Na ako prvý zásadný nedostatok komentovaného rozhodnutia je potrebné poukázať na skutočnosť, že dovolací súd (ktorý má dbať na jednotný výklad a používanie zákonov) sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s predchádzajúcou judikatúrou (R 27/2007 – rozsudok Najvyššieho súdu SR z 31.3.2006, sp.zn. 2 Cdo 168/2005; rozsudok Najvyššieho súdu SR z 25. júna 2008, sp.zn. 5 Obdo 11/2007 – TU), ktorá k tejto právnej otázke zaujala odlišné stanovisko. Dovolací súd svoj odklon od doterajšej súdnej praxe žiadnym relevantným spôsobom nezdôvodnil, čím došlo k porušeniu ústavného princípu predvídateľností rozhodnutí.
V súvislosti s nejednotným prístupom rozhodovacej činnosti súdov možno viac ako pozitívne hodnotiť výslovné zakotvenie princípu predvídateľností rozhodnutí, postup odchýlenia sa od právneho názoru v doterajších rozhodnutiach ako aj rozšírenie náležitostí odôvodnenia súdneho rozhodnutia o poukaz na ustálenú rozhodovaciu prax, príp. dôkladné odôvodnenie odklonu od tejto praxe (čl. 2, § 48 a § 220 ods. 2 a 3 CSP).
Okrem tohto technického nedostatku možno viesť polemiku aj so samotným právnym názorom, resp. argumentáciou komentovaného rozhodnutia.
Dovolací súd opiera svoju argumentáciu o skutočnosť, že spoločníkom (a teda aj majiteľom obchodného podielu) je ten z manželov, ktorý uzavrel spoločenskú zmluvu (príp. zakladateľskú listinu alebo zmluvu o prevode obchodného podielu – pozn. autora). Podľa nášho názoru však tento argument nemožno akceptovať, nakoľko pre určenie majetku tvoriaceho BSM nie je relevantné, ktorý z manželov uzavrel danú zmluvu, na základe ktorej sa majetok nadobúda, ale to, či k tomuto úkonu došlo počas trvania manželstva niektorým z manželov zo spoločných prostriedkov (§ 143 OZ).
Dovolací súd ďalej argumentuje tým, že práva a povinnosti vyplývajúce z obchodného podielu sa spravujú výlučne Obchodným zákonníkom ako lex specialis a spoločenskou zmluvou, preto nikto iný ako spoločník, ani manžel spoločníka nemôže zasahovať do práv spoločníka previesť svoj obchodný podiel na tretiu osobu. S týmto záverom nemožno súhlasiť, pretože Obchodný zákonník nijako nevylučuje obchodný podiel z BSM a teda žiadnym spôsobom nemodifikuje rozsah BSM tak ako je vymedzený v ustanovení § 143 OZ. Obchodný zákonník iba upravuje, kto môže vykonávať práva a povinnosti spoločníka – nevylučuje však, že obchodný podiel ako majetková hodnota patrí do BSM. V tejto súvislosti je potrebné rozlišovať dve zložky obchodného podielu (i) majetkovú (obchodný podiel ako majetková hodnota) a (ii) nemajetkovú (práva a povinnosti súvisiace s riadením, rozhodovaním a kontrolou obchodnej spoločnosti). Tento záver podporuje aj dikcia ustanovenia § 114 ods. 3 Obchodného zákonníka, podľa ktorého obchodný podiel môže patriť aj viacerým osobám, pričom práva z obchodného podielu môže vykonávať len jedna z týchto osôb (spoločný zástupca). Je pritom právne irelevantné, či účastníkom zmluvy, príp. v obchodnom registri sú zapísaní obaja manželia – ako bolo vyššie uvedené rozhodujúcou skutočnosťou je to, či k nadobudnutiu obchodného podielu došlo počas trvania manželstva zo spoločných prostriedkov, t.j. nie z oddeleného (výlučného) majetku jedného z manželov.
Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ nemajetkové práva spojené s obchodným podielom môže vykonávať len ten z manželov, ktoré je spoločníkom, príp. spoločným zástupcom, tak obchodný podiel ako majetková hodnota prináleží obom manželom, t.j. patrí do BSM, pretože je spôsobilým samostatným predmetom právnych vzťahov vzhľadom k tomu, že za podmienok uvedených v § 115 a nasl. Obchodného zákonníka, resp. v spoločenskej zmluve, môže spoločník s týmto obchodným podielom nakladať, t. j. môže ho previesť, založiť, obchodný podiel môže byť rozdelený a je takisto predmetom dedenia.
Zhrnúť to možno nasledovne: Len manžel – formálny spoločník má práva a povinnosti vyplývajúce pre neho z úpravy postavenia spoločníka obchodnej spoločnosti v Obchodnom zákonníku, či v inom právnom predpise alebo v spoločenskej zmluve (tzv. nemajetkové zložka obchodného podielu). Od tejto zložky je však oddelená majetková zložka obchodného podielu, ktorá je spoločná ako súčasť BSM. Preto je manžel (zapísaný ako spoločník v obchodnom registri) obmedzený v nakladaní s obchodným podielom, pokiaľ nejde o jeho obvyklú správu (§ 145 ods. 1 OZ), lebo rovnakou mierou ako patrí jemu, patrí i druhému manželovi (tzv. nezapísaný spoločník), ktorý sa nestal formálne zapísaným spoločníkom. Pokiaľ teda nejde o obvyklú správu s obchodným podielom, je pri nakladaní s obchodným podielom potrebný súhlas oboch manželov, inak je taký úkon pri nakladaní s obchodným podielom bez súhlasu druhého manžela neplatný, ak sa neplatnosti takého úkonu dovolá ten, kto je takým úkonom dotknutý. Takáto konštrukcia vyplýva aj zo systematického výkladu ustanovení § 61 a § 114 ods. 1 Obchodného zákonníka, ktoré spájajú v obchodnom podiely majetkový a nemajetkový aspekt.
Nakoľko obchodnoprávna úprava otázku obchodného podielu a BSM neupravuje, subsidiárne sa aplikujú na tieto vzťahy v súlade s ustanovením § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka predpisy občianskeho práva a to konkrétne ustanovenie § 143 OZ.
V súvislosti s právnou úpravou BSM sa dlhší čas vedie diskusia o rozsahu majetku, ktorý doň patrí. Ide najmä o otázku, či predmetom BSM môžu byť len veci, ako to vyplýva z jazykového výkladu § 143 OZ, alebo či je prípustný rozširujúci výklad, že do BSM patrí aj iný majetok.
Podľa ustanovenia § 143 OZ „v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva“ – predmetom vlastníctva (a teda aj BSM) môžu byť podľa textácie § 143 OZ v spojení s § 119 a 123 OZ iba veci v právnom slova zmysle, t.j. vlastnícke právo má vecnoprávnu povahu. V porovnaní s Ústavou SR, ktorá upravuje právo vlastniť majetok je vlastnícke právo v Občianskom zákonníku vymedzené v užšom zmysle, t.j. vzťahuje sa na predmety hmotnej povahy. Vzhľadom k tomu, že obchodný podiel nemá hmotnú povahu, nie je možné ho považovať za vec v právnom zmysle podľa vymedzenia ustanovenia § 118 OZ.
Pri vymedzení rozsahu a obsahu BSM však nemožno vychádzať iba z jazykového výkladu, ale pojem vec je potrebné chápať na účely BSM širšie a to vo význame pojmu majetok, prihliadnuc aj na potreby súčasnej doby, pre ktorú je do istej miery koncepčne takmer nezmenená úprava BSM z roku 1964 nevyhovujúca. Z hľadiska teleologického výkladu vychádzajúc z premisy, že cieľom právnej úpravy bezpodielového spoluvlastníctva manželov je upevniť spoločné rodinné a majetkové záujmy manželov a prispieť k posilneniu vzájomnej solidarity a princípu rovnoprávnosti (§ 18 ZR) je potrebné § 143 interpretovať extenzívne a pod pojmom vec na účely BSM chápať akýkoľvek majetok oceniteľný peniazmi.
Na základe výkladov právnej doktríny možno na účely súkromnoprávnych vzťahov pod pojem majetok zahrnúť hmotné substráty (veci), nehmotné statky (napr. predmety duševného vlastníctva), záväzky a pohľadávky majetkovej povahy a iné peniazmi oceniteľné hodnoty (najmä obchodné podiely, dematerializované cenné papiere, prírodné sily ovládateľné a slúžiace ľudským potrebám), ktoré majú majetkovú hodnotu a s ktorými je možné disponovať.
Na podporu tvrdenia, že predmet BSM je potrebné vykladať v širšom ponímaní a neobmedzovať iba na veci ako hmotné predmety možno aplikovať aj logický výklad. Dovodením výkladu do dôsledkov, že „do BSM patria iba veci“, by potom do BSM nebolo možné zahrnúť ani príjmy manželov, ktoré sú poukazované na účet jedného z manželov, nakoľko nejde o vec (peniaze ako hmotný substrát), ale iba o pohľadávku na vyplatenie sumy z účtu voči banke.
Ako ďalší prípad možno na ilustráciu uviesť zaknihované cenné papiere, ktoré ako virtuálny zápis v určitej evidencii tiež nie sú vecou v právnom zmysle, pretože im chýba hmotný substrát. Nie je však dôvod vylúčiť z BSM zaknihované cenné papiere, nakoľko z povahy cenného papiera vyplýva, že relevantné sú majetkové práva s ním spojené a nie jeho podoba. Preto ak do BSM bezpochyby patria listinné cenné papiere, tak tam musia logicky patriť aj cenné papiere zaknihované.
Ustanovenie § 143 OZ je potrebné vykladať tiež systematicky v spojení s § 149 ods. 4 in fine OZ, podľa ktorého sa vyporiadavajú aj ostatné majetkové práva. Bolo by nelogické tvrdiť, že obchodný podiel nepatrí do BSM, pričom na druhej strane zákon počíta s jeho vyporiadaním v rámci BSM. Rovnako pojem majetok používa aj ustanovenie § 150 OZ upravujúce pravidlá vyporiadania BSM. Názor, že majetkové práva, resp. iné majetkové hodnoty môžu byť v BSM, resp. že sa na nich tento režim vzťahuje analogicky (§ 853 OZ), možno podporiť aj terminológiou použitou v ustanoveniach Občianskeho zákonníka o BSM, kde sa niekedy používa pojem vec, inokedy širší pojem majetok.
Z § 143 OZ teda vyplýva, že v BSM konkrétnych manželov je taký objekt, ktorý kumulatívne spĺňa nasledovné podmienky: (i) ide o objekt, ktorý môže byť predmetom vlastníctva a (ii) ide o objekt, ktorý nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, pričom však k nadobudnutiu nemohlo dôjsť v dôsledku dedenia, darovania, reštitúcie a objekt neslúži osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov.
Pokiaľ ide o prvý predpoklad, je skutočne nesporné, že obchodný podiel v spoločnosti s ručením obmedzeným nie je ani hnuteľnou a ani nehnuteľnou vecou. Najvyšší súd SR vo svojom rozsudku sp. zn. 2Cdo/168/2005 (publikovaný pod č. R 27/2007) však vyjadril a odôvodnil názor, že „obchodný podiel v spoločnosti s ručením obmedzeným nadobudnutý jedným z manželov za trvania manželstva zo spoločných prostriedkov sa stáva súčasťou BSM“. Najvyšší súd pri odôvodnení tohto svojho záveru okrem iného poukázal na § 149 ods. 4 in fine OZ, ktorý sa v súvislosti s vyporiadním BSM výslovne zmieňuje, že predmetom vyporiadania sú okrem hnuteľných a nehnuteľných vecí aj „ostatné majetkové práva“. V tomto smere považujeme za vhodné uviesť aj to, že doslovný (gramatický) výklad slovného spojenia „predmetom vlastníctva“ použitého v § 143 OZ by viedol k tomu, že do BSM by nepatrili ani napr. prostriedky z platu, resp. zo mzdy, ktorú zamestnávateľ vyplatí zamestnancovi – jednému z manželov na účet v banke. Takýto zamestnanec a zároveň manžel nie je totiž vlastníkom peňazí, ale má pohľadávku voči banke. Preto je potrebné vykladať slovné spojenie „predmetom vlastníctva“ širšie ako tak, že ide iba o hnuteľné a nehnuteľné veci.
Na tento judikatúrny trend nadviazalo aj ďalšie rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 25. júna 2008, sp.zn. 5 Obdo 11/2007 – pozri TU.
Rovnako nemožno akceptovať argument, podľa ktorého sa na prevod obchodného podielu nevyžaduje súhlas druhého manžela z dôvodu, že podľa § 148a ods. 1 OZ na použitie majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov potrebuje podnikateľ pri začatí podnikania súhlas druhého manžela a na ďalšie právne úkony súvisiace s podnikaním už súhlas druhého manžela nepotrebuje. Nadobudnutie obchodného podielu v spoločnosti s ručením obmedzeným totiž nemožno stotožniť so začatím podnikania, ako ho má na mysli toto ustanovenie (tým je získanie oprávnenia na výkon podnikateľskej činnosti podľa osobitných predpisov).
Pri výklade pojmu podnikanie je potrebné vychádzať z legálnej definície obsiahnutej v ustanovení § 2 ods. 1 ods. 2 Obchodného zákonníka, podľa ktorej sa podnikaním rozumie sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku, pričom za podnikateľa sa považuje: (i) osoba zapísaná v obchodnom registri, (ii) osoba, ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia, (iii) osoba, ktorá podniká na základe iného než živnostenského oprávnenia podľa osobitných predpisov, (iv) fyzická osoba, ktorá vykonáva poľnohospodársku výrobu a je zapísaná do evidencie podľa osobitného predpisu.
Tento záver potvrdzuje aj súdna prax, podľa ktorej samotná majetková účasť určitej osoby ako spoločníka v obchodných spoločnostiach s ručením obmedzeným nie je vykonávaním jeho vlastnej podnikateľskej činnosti, ale je len určitou formou dispozície s vlastným majetkom, oprávňujúcou ho podieľať sa na výkone práv a povinností vyplývajúcich z jeho kapitálovej účasti v spoločnostiach. Vykonávaním, resp. prevádzkovaním podnikateľskej činnosti právnickou osobou treba rozumieť aktívnu činnosť samotnej právnickej osoby smerujúcu k dosiahnutiu zisku (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo 109/2003 zo dňa 26.novembra 2003 publikovaný pod č. R 47/2005; stanovisko trestného kolégia Najvyššieho súdu SR zo dňa 5.apríla 2002 publikované pod č. 36/2002, rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 8 Sža 7/2009 zo dňa 2. apríla 2009).
Činnosť spoločníka spoločnosti s ručením obmedzeným teda nespĺňa charakteristické znaky podnikania v zmysle ustanovenia § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka, nakoľko majetková účasť v obchodnej spoločnosti sama osebe nie je podnikaním, ale formou dispozície s vlastným majetkom. Každá osoba má právo rozhodnúť sa akým spôsobom bude disponovať so svojim majetkom vrátane možnosti vložiť tento majetok do základného imania spoločnosti s ručením obmedzeným.
Podnikateľom v zmysle Obchodného zákonníka je len spoločenskou zmluvou (zakladateľskou listinou) založená spoločnosť s ručením obmedzeným, t.j. nie jej spoločník. Z uvedenej legálnej definície a jej výkladu vyplýva, že účasť v spoločnosti s ručením obmedzeným nespadá pod žiadnu z vymenovaných zákonných kategórií podnikateľov.
K tejto problematike mal možnosť zaujať stanovisko aj Ústavný súd Slovenskej republiky, ktorý judikoval nasledovné (uznesenie Ústavného súdu SR z 18.8.2015, sp.zn. III. ÚS 399/2015 – pozri TU):
„Ústavný súd ďalej považuje za potrebné zdôrazniť, že nielen v judikatúre všeobecných súdov, ale ani v právnej teórii neexistuje jednoznačný právny názor na otázku, či je obchodný podiel (ako iná majetková hodnota) súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva manželov, a ani na otázku, či môže manžel, ktorý nie je spoločníkom v spoločnosti s ručením obmedzeným, napadnúť námietkou relatívnej neplatnosti prevod obchodného podielu druhého manžela – spoločníka, a to ani v právnej vede, ani v judikatúre.
V rámci právnej teórie existuje k tejto problematike pluralita názorov, keď zástancovia jedného názoru nepovažujú obchodný podiel jedného z manželov ex definitione za súčasť bezpodielového spoluvlastníctva manželov (napríklad Kubíčková, G. In Lazar, J. a kol. Občianske právo hmotné. 1. diel. 3. vydanie. Bratislava : Iura Edition, 2010. s. 522), zatiaľ čo druhá časť názorov bez ďalšieho s prihliadnutím najmä na českú právnu úpravu (ktorá však vykazuje oproti slovenskej podstatné odlišnosti) navrhuje zahrnutie obchodného podielu do tohto majetkového manželského režimu (napríklad Fekete, I. Občiansky zákonník. Veľký komentár. 1. diel. Bratislava : Eurokódex, 2011. s. 829). Medzi týmito názormi sa objavuje množstvo návrhov kompromisných riešení. Určitá časť spektra právnej vedy navrhuje analogickú aplikáciu pravidiel o bezpodielovom spoluvlastníctve manželov aj na obchodný podiel (napríklad Tomašovič, M. Aplikácia inštitútu bezpodielového spoluvlastníctva manželov na majetkové účasti v právnických osobách. In: Justičná revue. 67/2007. s. 805 ̶ 817), iní autori navrhovali v dôsledku nejasnej judikatúry rozlišovať medzi záverom, že obchodný podiel je súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva manželov, a záverom, že práva vyplývajúce z tohto obchodného podielu prislúchajú spoločníkovi samému (napríklad Valko, E. Aký je vzťah obchodného podielu k BSM? In: Bulletin ̶ . slovenskej advokácie. 3/2008, s. 68).
Nejednotný prístup vykazuje aj rozhodovacia činnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“), keď napríklad podľa rozsudku najvyššieho súdu sp. zn. 6 Obdo 30/2009 z 26. novembra 2009 nie je obchodný podiel súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva manželov, a ten z manželov, ktorý nie je spoločníkom, nemôže namietať relatívnu neplatnosť zmluvy o prevode obchodného podielu, avšak podľa rozsudku najvyššieho súdu sp. zn. 5 Obdo 11/2007 z 25. júna 2008 práve naopak, nedostatok súhlasu druhého z manželov s predajom obchodného podielu v spoločnosti s ručením obmedzeným je dôvodom na vyslovenie neplatnosti takejto zmluvy“.
Ako možno vidieť Ústavný súd SR sa nevyjadril k meritu veci, t.j. neskúmal, ktorý z uvedených dvoch názorov je správny, iba sa obmedzil sa prieskum ústavnej udržateľnosti argumentácie a odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, teda či bolo odôvodnenie dostatočné z hľadiska uvedenia dôvodov a nie z hľadiska správnosti týchto dôvodov. Na okraj sa žiada poznamenať, hoci to presahuje rámec tohto komentára, a to že Ústavný súd SR vzhľadom na existenciu nejednotnej judikatúry na úrovni najvyššej súdnej inštancie mal sťažnosti vyhovieť a nie ju odmietnuť, nakoľko podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ale aj Ústavného súdu SR „Rozhodovacia súdna prax, ktorá je v rozpore s princípom právnej istoty je považovaná za porušenie čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru a zároveň pozbavuje účastníka konania možnosti uplatňovať svoje práva súdnou cestou“ (napr. rozsudok ESĽP vo veci Beian proti Rumunsko zo dňa 06.12.2007, sťažnosť č. 30658/05; nález ÚS SR, sp.zn. III. ÚS 192/06 zo dňa 03.11.2006; nález ÚS SR, sp.zn. I. ÚS 28/09 zo dňa 09.07.2009).
Prikláňame sa k názoru, že ak obchodný podiel bol nadobudnutý počas trvania manželstva a z prostriedkov patriacich BSM, tak tento obchodný podiel je spoločnou majetkovou hodnotou oboch manželov, teda má byť považovaný za súčasť BSM. V dôsledku toho v súlade s § 145 OZ potrebuje ten z manželov, ktorý prevod obchodného podielu uskutočňuje súhlas na prevod tohto obchodného podielu od druhého manžela. V prípade, že súhlas na prevod obchodného podielu druhým manželom nebol udelený, je potrebné dospieť k záveru, že zmluva o prevode obchodného podielu je v zmysle § 40a OZ relatívne neplatným právnym úkonom.
Obchodný podiel ako taký je inou majetkovou hodnotou a môže byť predmetom občianskoprávnych vzťahov v zmysle ustanovenia § 118 ods. 1 OZ. S obchodným podielom je nepochybne spojená aj tzv. iná majetková hodnota, ktorá je spôsobilým predmetom bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Osobitnosť bezpodielového spoluvlastníctva manželov ako formy spoluvlastníctva spočíva aj v tom, že jeho predmetom môže byť aj majetok nehmotnej povahy a záväzky, ktoré nie sú vecami v zmysle ustanovenia § 119 OZ. Z ustanovenia § 143 OZ preto vyplýva, že ak čo i len jeden z manželov nadobudne za trvania manželstva obchodný podiel v spoločnosti s ručeným obmedzeným, stáva sa tento obchodný podiel súčasťou BSM. Prevod obchodného podielu v spoločnosti s ručeným obmedzeným nemožno spravidla považovať za obvyklú správu obchodného podielu, t.j. za bežnú vec, ktorú by bol oprávnený vybavovať ktorýkoľvek z manželov samostatne.
Možno len dúfať, že v rámci rekodifikácie súkromného práva (ak nie skôr) nebude otázka obchodného podielu a BSM opomenutá a dôjde k jej konečnému a jednoznačnému vyriešeniu. Legislatívna zmena súčasnej právnej úpravy je nevyhnutná!!!
Táto problematika bola predmetom viacerých odborných článkov, z ktorých vyberáme nasledovné:
- Škrinár, A.: Je potrebný súhlas druhého manžela pri prevode obchodného podielu?; Bulletin slovenskej advokácie, 20, 2014, č. 1-2, s. 31 – 38,
- Valko, E.: Aký je vzťah obchodného podielu k BSM?, Bulletin slovenskej advokácie, 14, 2008, č. 3, s. 6 – 9,
- Tomašovič, M.: Aplikácia inštitútu bezpodielového spoluvlastníctva manželov na majetkové účasti v právnických osobách, In: Justičná revue, 6-7/2007, s. 805 – 817,
- Majerčák, T.: Obchodný podiel a BSM, In: Právo a obchodovanie, Zborník príspevkov účastníkov z vedeckej konferencie doktorandov konanej 7.6.2007 v Košiciach, Košice 2008, UPJŠ Právnická fakulta, s. 149 – 158.
Celý text rozhodnutia TU.
Spracovanie a komentár k rozhodnutiu: Tomáš Čentík, 3. mája 2016
Ilustračné foto: pixabay.com
