Neexistencia žiadneho rozhodnutia alebo existencia právoplatného rozhodnutia nadriadeného súdu o tom, že sudca je alebo nie je vylúčený z prejednávania a rozhodovania vecí, nebráni dovolaciemu súdu pri skúmaní podmienok prípustnosti dovolania v zmysle ustanovenia § 237 ods. 1 písm. g/ O.s.p. (§ 420 písm. e) CSP), posúdiť túto otázku samostatne.
(uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 3Cdo/104/2018 z 17. januára 2019)
zdroj: pixabay.com
Z odôvodnenia:
6. Na odvolanie žalobcov 1/ a 2/ Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom zo 17. marca 2015 sp.zn. 14 Co 998/2013 napadnutý rozsudok potvrdil podľa ustanovenia § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny. 6.1. Za neopodstatnenú označil odvolací súd argumentáciu odvolateľov, že daný spor rozhodoval sudca, ktorý mal byť vylúčený z prejednania a rozhodovania. Poukázal na to, že žalobcovia 1/ a 2/ vzniesli 14. decembra 2011 námietku zaujatosti sudcu, ktorý spor prejednával, jej obsahom boli ale len okolnosti týkajúce sa postupu sudcu v konaní. So zreteľom na to nadriadený súd vrátil spis bez rozhodnutia o námietke zaujatosti, pričom v podaní zo 4. januára 2012 vysvetlil, prečo sa na námietku takéhoto obsahu neprihliada, resp. prečo nemal byť spis ani predložený nadriadenému súdu (§ 14 ods. 3 O.s.p. a § 15a ods. 5 O.s.p.).
7.2. V ďalšom dovolatelia poukázali na to, že vzniesli námietku zaujatosti voči sudcovi súdu prvej inštancie, ktorý prejednával spor, avšak odvolací súd sa ňou bez zákonného podkladu a odôvodnenia nezaoberal. Z toho vyvodzovali, že prípustnosť ich dovolania vyplýva aj z § 237 ods. 1 písm. g/ O.s.p.
II.
22. Žalobcovia ďalej tvrdia, že ich dovolanie je prípustné tiež podľa § 237 ods. 1 písm. g/ O.s.p., lebo ich spor so žalovaným na súde prvej inštancie prejednával a rozhodol vylúčený sudca. V súvislosti s posúdením opodstatnenosti tejto námietky dovolací súd uvádza, že v zmysle judikátu R 59/1997 neexistencia žiadneho rozhodnutia alebo existencia právoplatného rozhodnutia nadriadeného súdu o tom, že sudca je alebo nie je vylúčený z prejednávania a rozhodovania vecí, nebráni dovolaciemu súdu pri skúmaní podmienok prípustnosti dovolania v zmysle ustanovenia § 237 ods. 1 písm. g/ O.s.p., posúdiť túto otázku samostatne.
23. Podľa § 14 ods. 1 O.s.p. boli sudcovia vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom bolo možné mať pochybnosti o ich nezaujatosti.
23.1. V zmysle tohto ustanovenia bol právne významný vzťah sudcu buď k veci, k účastníkom alebo k zástupcom účastníkov konania. Samotné pochybnosti účastníka o existencii takéhoto vzťahu sudcu neboli v praxi súdov považované za určujúce; rozhodujúcim bolo, či reálne existujú okolnosti, ktoré by mohli objektívne zakladať legitímne pochybnosti o nezaujatosti sudcu.
23.2. Ustanovenie § 14 ods. 3 O.s.p. pritom jednoznačne vylučovalo z dôvodov zakladajúcich zaujatosť sudcu okolnosti spočívajúce v postupe sudcu v konaní o prejednávanej veci alebo v jeho rozhodovaní v iných veciach. A práve také okolnosti uplatnili žalobcovia v ich námietke zaujatosti. So zreteľom na podstatu, obsah a predmet týchto námietok (toho, čoho sa týkajú) nadriadený súd správne na ne neprihliadol a o vylúčení namietaného sudcu ani nerozhodol.
23.3. Podľa právneho názoru dovolacieho súdu bol tento postup nadriadeného súdu správny, a preto je neopodstatnená aj námietka žalobcov, že v konaní došlo k procesnej vade konania v zmysle § 237 ods. 1 písm. g/ O.s.p.
Celý text rozhodnutia je dostupný TU.
Spracovanie právnej vety a výňatok z odôvodnenia: Tomáš Čentík
