ULPIANUS - interaktívne právnicke komentáre

Splnomocnenie udelené advokátskemu koncipientovi elektronicky prostredníctvom funkcie portálu slovensko.sk na účely vstupu a disponovania s elektronickou schránkou advokáta pokrýva aj úkon podpísania elektronickej správy kvalifikovaným elektronickým podpisom, podpísania dovolania kvalifikovaným elektronickým podpisom a úkon ich odoslania súdu.

(nález Ústavného súdu SR, sp. zn. III. ÚS 269/2022-30 z 12.01.2023)

I. Z dokazovania nie sú vylúčené dôkazné prostriedky v režime utajovaných skutočností. Nepostačuje, že zákonodarca v daňovom poriadku výslovne neupravil tento spôsob dokazovania, vedenie spisu a pod., ale postačuje, že tento spôsob dokazovania nevylúčil.

II. Isté praktické „nepohodlie“ či vybočenie z doteraz zavedenej praxe nemôže predstavovať prekážku pre realizáciu zákonných procesných práv daňového subjektu na riadny a spravodlivý proces, konkrétne na predkladanie všetkých relevantných a zákonných dôkazných prostriedkov pre svoju obranu.

(rozsudok Najvyššieho správneho súdu ČR, sp. zn. 3 Afs 202/2021 z 13. decembra 2022)

I. Podmienka zmluvy o poskytovaní právnych služieb uzatvorenej medzi advokátom a spotrebiteľom, ktorá stanovuje cenu týchto služieb podľa zásady hodinovej sadzby bez toho, aby boli spotrebiteľovi pred uzatvorením zmluvy oznámené informácie, ktoré mu umožnia prijať jeho rozhodnutie s obozretnosťou a úplnou znalosťou finančných dôsledkov, ktoré uzatvorenie tejto zmluvy prinesie, nespĺňa požiadavku jasnosti a zrozumiteľnosti.

II. Ak zmluva o poskytovaní právnych služieb uzavretá medzi advokátom a spotrebiteľom nemôže naďalej existovať po odstránení podmienky vyhlásenej za nekalú, ktorá stanovuje cenu služieb podľa zásady hodinovej sadzby, a ak tieto služby boli poskytnuté, tieto ustanovenia nebránia tomu, aby vnútroštátny súd rozhodol o obnovení situácie, v ktorej by sa spotrebiteľ nachádzal v prípade neexistencie tejto podmienky, aj keby to viedlo k tomu, že poskytovateľ nedostane žiadnu odmenu za svoje služby. Za predpokladu, že by vyhlásenie neplatnosti zmluvy v celom jej rozsahu vystavilo spotrebiteľa obzvlášť nepriaznivým dôsledkom, čo musí overiť vnútroštátny súd, tieto ustanovenia nebránia tomu, aby vnútroštátny súd napravil neplatnosť uvedenej podmienky tým, že ju nahradí dispozitívnym, alebo v prípade dohody zmluvných strán uvedenej zmluvy, uplatniteľným ustanovením vnútroštátneho práva.

(rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci C‑395/21 z 12. januára 2023)

I. Skutočnosti, ktoré sa obvinenému z priestupku kladú za vinu musia byť sformulované v skutku. Správny orgán vykonávajúci priestupkové konanie musí preto skutok sformulovať presne a úplne. Pokiaľ v ďalších štádiách skutok rozšíri alebo doplní, alebo spresní, musí umožniť obvinenému z priestupku sa k novo sformulovanému resp. doplnenému skutku vyjadriť.

II. Výrok o treste má akcesorickú povahu k výroku o vine z priestupku. Akákoľvek formálna zmena vo výroku o vine má za dôsledok povinnosť správneho orgánu nanovo rozhodnúť i o uložení trestu.

(rozsudok Najvyššieho správneho súdu, sp. zn. 1Asan/30/2020 z 16. decembra 2021)

I. Žalobca sa domáhal uloženia úrokov z omeškania žalovanému „do zaplatenia“ jeho dlhu. Zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva, že by úroky z omeškania patrili veriteľovi až do zaplatenia jeho pohľadávky dlžníkom. Podľa § 365 ods. 1 v spojení s § 369 Obchodného zákonníka (keďže v prerokúvanej veci ide o obchodný vzťah dvoch podnikateľov) má veriteľ právo na úroky z omeškania len po dobu omeškania dlžníka. Koniec omeškania dlžníka však nenastáva len zaplatením dlhu, ale môže nastať aj z rôznych iných dôvodov a to napr. každým zánikom dlhu inak než zaplatením (započítanie, splynutie, odpustenie, dohodou o zmene alebo zrušení záväzku, zánikom dlžníka, ak dlh neprechádza na právneho nástupcu). Koniec omeškania dlžníka môže nastať napríklad aj vznikom omeškania veriteľa v zmysle § 365 ods. 4 Obch. zák. (odmietnutím prijatia ponúknutého plnenia alebo neposkytnutím spolupôsobenia).

II. Formulácia „až do zaplatenia“ pri výrokoch rozsudkov o plnení v peniazoch je v praxi súdov bežná, to však nič nemení na tom, že takéto určenie úroku z omeškania nezodpovedá zákonu. Naopak, zákonu zodpovedá taký spôsob, že sa ohraničí len okamih vzniku nároku na úrok z omeškania a okamih konca tohto nároku sa neurčí. Pre formuláciu výroku bol rozhodný stav v čase vyhlásenia rozsudku (porov. § 217 ods. 1 C. s. p.). V tom čase však nie je zrejmé, ktorým zo spôsobov zánikov záväzku nárok na úrok z omeškania zanikne. Zánik nároku je potom možné uplatniť napr. v exekúcii vo forme námietok alebo návrhu na jej zastavenie z dôvodu, že zaniklo (resp. od určitého momentu zaniklo) právo priznané exekučným titulom.

III. Nárok na úrok z omeškania v zmysle § 365 ods. 1 a § 369 Obchodného zákonníka - patrí žalobcovi ako opakujúce sa plnenie od určeného dátumu na (zatiaľ) neurčitý čas, a to až do nastania takej právnej skutočnosti, s ktorou zákon spája skončenie omeškania dlžníka. To však vo výroku rozsudku nie je potrebné uvádzať, pretože to vyplýva zo zákona a bolo by nadbytočné v rozsudku (okrem výnimočných prípadov) vymedzovať všetky dôvody, kedy uložená povinnosť zaniká, stáva sa nevymáhateľnou a pod. Na to slúžia iné postupy a prostriedky (námietky proti exekúcii a návrh na jej zastavenie).

IV. Takáto formulácia výroku nespôsobuje ani jeho nevykonateľnosť alebo neurčitosť. V rozsudku sa nevymedzujú ani všetky dôvody zániku nároku na samotnú istinu, napriek tomu nie je vôbec sporné, že nárok môže zaniknúť zo všetkých zákonných dôvodov. Takisto je zrejmé, že ak úroky z omeškania plynú od určitého dňa a nie sú ohraničené, plynú dovtedy, kým nárok na ne nezanikne z dôvodov ustanovených zákonom.

(uznesenie Krajského súdu v Trnave, sp. zn. 31Cob/55/2019 z 30. júna 2020)

Ak jedna a tá istá zmluva upravuje opakujúce sa dodávanie tovaru alebo poskytovanie služieb, pričom sa za každé dodanie alebo poskytnutie musí zaplatiť v stanovenej lehote, veriteľovi prináleží za každú oneskorenú platbu suma 40 eur ako minimálna paušálna náhrada nákladov na vymáhanie.

(rozsudok Súdneho dvora Európskej únie  vo veci C‑370/21 z 1. decembra 2022)

I. Len použitím postupu podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku (výzva k odstráneniu pochybností) môže dôjsť v procese dokazovania k prenosu dôkazného bremena zo správcu dane na kontrolovaný daňový subjekt.

II. Výzva podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku môže byť daňovému subjektu alternatívne zaslaná v písomnej forme alebo pochybnosti môžu byť daňovému subjektu oznámené i počas ústneho pojednávania, na ktoré správca dane daňový subjekt predvolá a následne o jeho priebehu a obsahu spíše zápisnicu.

III. Povinnosti podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku však správca dane musí splniť do momentu ukončenia daňovej kontroly, a nie až pri prerokovaní protokolu z nej. Ak sa tak nestalo, k prenosu dôkazného bremena nedochádza.

(roz­su­dok Naj­vyš­šie­ho správneho sú­du Slovenskej republiky, sp. zn.1Sžfk/10/2020 z 24. februára 2022)

Na jednej strane možno súhlasiť s tým, že právnici ako nezávislí odborníci zohrávajú kľúčovú úlohu pri zabezpečovaní dôvery verejnosti voči súdom. Táto osobitná úloha právnikov pri výkone spravodlivosti zahŕňa množstvo povinností, najmä ich profesionálne správanie musí byť diskrétne, čestné a dôstojné. Aby však verejnosť mohla dôverovať výkonu spravodlivosti, musí mať dôveru v schopnosť právnickej profesie poskytovať efektívne zastupovanie. Kritické vyjadrenia advokáta na adresu súdu treba posudzovať z hľadiska kontextu, cieľa a miesta, v ktorom boli prednesené. Ak kritika súdu nepredstavuje bezdôvodný osobný útok s úmyslom uraziť členov súdu a bola uskutočnená výlučne v súdnej sieni s cieľom účinne obhajovať klienta, možno ju považovať za súladnú s výkonom slobody prejavu.

(rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci SIMIĆ v. BOSNIA AND HERZEGOVINA, sťažnosť č. 39764/20 z 17. mája 2022)

V prípade webového portálu nejde o periodickú tlač. Periodickou tlačovou sú vydania (výtlačky), a nie obsah internetových informačných serverov.

(rozsudok Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 9Co/162/2019 z 17. decembra 2020)

Lo­bin­gom je čin­nosť jed­not­liv­cov ale­bo zá­uj­mo­vých sku­pín, kto­ré sa usi­lu­jú ov­plyv­niť le­gis­la­tív­ny ale­bo re­gu­lač­ný pro­ces. Pro­ces pre­sa­dzo­va­nia zá­uj­mov lo­bis­tov ale­bo lobingových or­ga­ni­zá­cií pre­bie­ha tran­spa­ren­tne a ot­vo­re­ne, keď lob­ista na prís­luš­nom fó­re svo­ju po­žia­dav­ku ot­vo­re­ne pre­zen­tu­je. Pres­ný opak pla­tí pre ko­rup­čnú tres­tnú činnosť, v rám­ci kto­rej jed­na stra­na skry­tým a taj­ným spô­so­bom pos­ky­tu­je pe­nia­ze, da­ry ale­bo iné for­my ne­le­gál­nych vý­hod dru­hej stra­ne, kto­rá sa ta­kých­to vý­hod do­ža­du­je, prípadne do­kon­ca pod­mie­ňu­je svo­je ko­na­nie ich pos­kyt­nu­tím.

(roz­su­dok Naj­vyš­šie­ho sú­du Slovenskej republiky, sp. zn. 3To/9/2020 z 2. marca 2022)

I. Zahraniční veritelia si môžu svoje pohľadávky prihlasovať do reštrukturalizačného konania nielen podľa čl. 55 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/848 z 20. mája 2015 o insolvenčnom konaní [prepracované znenie; U. v. EU L 141, 5. 6. 2015, s. 19 (ďalej len „nariadenie o insolvenčnom konaní“)], ale aj podľa práva štátu, v ktorom sa začalo insolvenčné konanie. Zahraničný veriteľ si môže vybrať, či podá prihlášku v reštrukturalizačnom konaní podľa lex fori concursus (podľa práva štátu, v ktorom sa začalo insolvenčné konanie), ktorým je slovenský právny poriadok (teda podľa zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ďalej aj „zákon o konkurze a reštrukturalizácii“), alebo podľa nariadenia o insolvenčnom konaní.

II. Ak sa zahraničný veriteľ rozhodne prihlásiť si svoje pohľadávky do reštrukturalizačného konania prihláškou podľa zákona o konkurze a reštrukturalizácii prostredníctvom elektronického formulára vytvoreného portálom a tento elektronický formulár bol riadne vyplnený, autorizovaný a doručený správcovi, prihlášku nie je možné odmietnuť z dôvodu, že vzhľad takto vytvoreného formulára sa nezhoduje so vzhľadom vzoru tlačiva na podávanie prihlášok podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 665/2005 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

(nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. IV. ÚS 141/2019 z 16. apríla 2020)

Pokiaľ okresný súd interpretoval § 29 ods. 1 písm. f) zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii tým spôsobom, že k prihláške pohľadávky do reštrukturalizačného konania podpísanej zástupcom veriteľa je potrebné v zákonnej prihlasovacej lehote priložiť originál plnej moci na zastupovanie, inak sa na prihlášku hľadí, akoby nebola podpísaná, a preto na ňu nemožno prihliadať, považuje Ústavný súd Slovenskej republiky takýto výklad citovaného ustanovenia za výsledok extrémne formalistickej aplikácie § 29 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, ktorý je v rozpore s požiadavkou ústavne súladného výkladu zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov (čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky).

(nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 165/2019 z 21. novembra 2019)

Zákon o ochrane údajov umožňuje získať, resp. spracovať osobné údaje v rozsahu primeranom na daný účel. Za takýto (primeraný účel) možno v prípade zmluvného vzťahu považovať aj uplatnenie/vymáhanie pohľadávky (titulom tohto zmluvného vzťahu vzniknutej) v rámci súdneho konania. Inými slovami, založenie záväzkového vzťahu v sebe implikuje aj predpoklad vymáhania pohľadávky prostredníctvom súdneho konania, čo legalizuje požiadavku získavania nevyhnutného identifikačného údaja v podobe dátumu narodenia.

(uznesenie Krajského súdu v Žiline, sp. zn 10CoCSP/29/2021 z 30. septembra 2021)

Ak zmluva o dielo obsahuje dojednanie o spôsobe evidencie odpracovaných hodín (z dôvodu odmeňovania za hodinu vykonanej práce), pri akceptovaní takého právneho záveru, podľa ktorého zhotoviteľ môže požadovať zaplatenie ceny diela, len ak disponuje odsúhlaseným výkazom o rozsahu prác od objednávateľa, ak sa na tom dohodli v zmluve, by totiž mohla nastať situácia, že nepodpísaním takého výkazu zo strany objednávateľa by zhotoviteľ nemal možnosť domôcť sa odplaty za dielo, hoci reálne ho vykonal. Takéto praktiky však nemôžu požívať súdnu ochranu - okrem toho, že sú v rozpore s kogentným ustanovením § 536 Obchodného zákonníka, odporujú aj zásadám poctivého obchodného styku.

(uznesenie Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. 8Cob/67/2020 z 28. októbra 2020)

I. Žalobce podal dne 31. 10. 2019 proti usnesení krajského soudu kasační stížnost. Na vánoční pohlednici doručené zdejšímu soudu dne 18. 12. 2019 vzal žalobce kasační stížnost výslovně a v plném rozsahu zpět, současně popřál desátému senátu hezké Vánoce a úspěšný nový rok 2020.

II. Projev vůle, jímž byla kasační stížnost vzata zpět, je jednoznačný a nevzbuzuje pochybnosti. Proto soud řízení zastavil podle § 47 písm. a) ve spojení s § 120 s. ř. s. Výrok o náhradě nákladů řízení se opírá o § 60 odst. 3 ve spojení s § 120 s. ř. s.

III. Současně soud přeje žalobci rovněž vše dobré do nového roku 2020

(uznesenie Najvyššieho správneho súdu Českej republiky, sp. zn. 10 As 360/2019 z 9. januára 2020)

I. Smlouva o nájmu není neplatná jen proto, že stejná věc byla pronajata více smlouvami několika nájemcům.

II. Nebude-li kvůli prvnímu nájmu schopen plnit své povinnosti podle druhé nájemní smlouvy, je na něm, aby první nájem buď řádně ukončil, nebo nesl právní důsledky spojené s porušením druhé nájemní smlouvy. Nelze přitom vyloučit situace, v nichž bude možné současné řádné plnění v rámci obou nájemních vztahů. V každém případě však jsou tyto případy řešitelné prostřednictvím jiných právních nástrojů (pozn. zľava za nájomného, náhrada škody, nároky zo zodpovednosti za právne vady atď.), než je závěr o absolutní neplatnosti druhé nájemní smlouvy, přičemž tyto mírnější prostředky nezbavují smlouvy právních účinků a více tak respektují to, k čemu se jednotlivci svobodně rozhodli zavázat

(rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky, sp. zn. 31 Cdo 3679/2020 z 11.02.2021 – publikované v zbierke pod R 94/2021)

Je-li v době trvání společného jmění manželů ze společných prostředků hrazen hypoteční úvěr na nemovitost ve výlučném vlastnictví jednoho z manželů, ve které bydlí (respektive ji užívá) rodina manželů, a jde-li tedy i o peníze vynaložené na potřeby života rodiny a rodinné domácnosti, je třeba zjistit, jakou částku by bylo nutno vynaložit na zajištění stejného či podobného bydlení na základě jiného právního důvodu (zejména nájmu). Kdyby částka vynaložená na splátky hypotečního úvěru byla stejná nebo nižší, neměl by ten, na jehož nemovitost byly prostředky takto vynaloženy, v zásadě povinnost tento vnos nahrazovat. Kdyby však měsíční splátky hypotečního úvěru byly vyšší než náklady na zajištění obdobného bydlení z jiného právního důvodu, bude třeba přistoupit k poměrné úhradě toho, co bylo vynaloženo na splátky hypotečního úvěru.

(rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky, sp. zn. 22 Cdo 3428/2020 z 28.01.2021 – publikované v zbierke pod R 81/2021)

Nepovinné očkovanie zabezpečuje ochranu proti závažným ochoreniam. Je vždy na požiadanie rodiča. Súd nie je oprávnený skúmať následky, ktoré očkovanie maloletým deťom, podľa názoru matky, môže spôsobiť. Súd rozhodnutím nerozhoduje o očkovaní maloletých detí, ale iba o nahradení súhlasu matky. Podľa ust. § 13 ods. 1 vyhlášky č. 585/2008 Z. z., očkovanie osôb vykonáva lekár na základe preskripčného obmedzenia po posúdení aktuálneho zdravotného stavu očkovanej osoby a po zhodnotení možných dočasných alebo trvalých kontraindikácií očkovania podľa písomnej informácie pre používateľa lieku a súhrnu charakteristických vlastností lieku. Kontraindikáciu zisťuje teda očkujúci lekár. Na prípadnú kontraindikáciu môže upozorniť rodič, ak takýto doklad má od iného lekára. Teda až v ďalšej etape, pri realizácii očkovania lekár môže posúdiť, či očkovanie je vhodné alebo nie. Predpokladom tohto postupu však je, aby vôbec dieťa bolo privedené na takéto posúdenie. Rozhodne je dôležité, že ošetrujúci lekár rozhodne o vhodnosti očkovania pre dieťa individuálne.

(rozsudok Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 21CoP/82/2020 z 15. decembra 2020)

I. Nariadenou prácou nadčas je i práca vykonávaná síce bez výslovného príkazu, avšak s vedomím zamestnávateľa a preberaním a využívaním výsledkov práce zamestnanca. Nesplnenie podmienky prechodnosti a naliehavosti zvýšenej potreby práce neznamená stratu povahy vykonanej práce ako práce nadčas a rovnako nemá za následok, že by zamestnancovi nevznikol nárok na mzdu a mzdové zvýhodnenie za prácu nadčas.

II. Za príkaz práce nadčas možno považovať aj uloženie takého rozsahu práce v krátkom termíne, že takáto práca sa nedá splniť bez práce nadčas s tým, že súhlas zamestnávateľa s výkonom práce nadčas môže byť uskutočnený písomne, ústne, ale aj mlčky, ak napríklad zamestnávateľ vie, že zamestnanci pracujú nadčas, aj keď im túto prácu nadčas nenariadil a nedá príkaz k zastaveniu práce nadčas, pričom súhlas zamestnávateľa s výkonom práce nadčas sa predpokladá aj vtedy, ak zamestnávateľ prevezme a využije výsledky práce zamestnanca.

(uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 5Cdo/24/2019  z 25. februára 2021 - publikované v zbierke pod R82/2021)

Z pohľadu výkladu § 274 písm. a) Civilného sporového poriadku nevyhnutné dospieť k tomu, že poučenie o možnosti rozhodnutia rozsudkom pre zmeškanie musí byť súčasťou predvolania na pojednávanie, a nie akéhokoľvek iného úkonu súdu, ktorý v tomto ustanovení nie je, či priamo alebo nepriamo upravený.

(nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. III. ÚS 339/2021 z 12. novembra 2021)