Blog
Blog predstavuje platformu pre publikovanie autorských článkov z rôznych oblastí práva. Jej úloha je dvojaká - na jednej strane prispieť k zvýšeniu právneho povedomia o jednotlivých právnych inštitútoch v širšej verejnosti a to zrozumiteľným priblížením vybraných právnych otázok. Inokedy zase vytvoriť priestor pre fundovanú právnickú diskusiu o jednotlivých aplikačno-interpretačných problémoch právnej úpravy a zaujať k nim argumentačne podopreté stanoviská vrátane úvah v rovine de lege ferenda. Z hľadiska prehľadnosti je blog členený podľa odvetví právneho poriadku (napr. občianske právo, trestné právo a pod.), obsahuje aj tématické rubriky ako napríklad "Profesorským perom", "Paškviliár", "Na notársku nôtu" a iné.
Pripomeňme základné a už tak trochu historické fakty. V máji 2014 bol prijatý zákon č. 140/2014 Z. z. o nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 20/2014 zo 14. novembra 2018 publikovaným v Zbierke zákonov pod 33/2019 Z. z. bola jeho podstatná časť zrušená.
Začiatkom októbra bol v Národnej rade Slovenskej republiky predložený poslanecký návrh novely zákona č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov (ďalej len „zákon o nájme poľnohospodárskych pozemkov“).
Je všeobecne známe, že 25. marca 2020 bol Národnou radou SR schválený zákon o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Publikovaný bol v Zbierke zákonov pod číslom 62/2020 Z. z. dňa 27. marca 2020, ktorý je zároveň dňom jeho účinnosti.
Dňa 29. marca 2020 bol na našom portáli zverejnený stručný prehlaď týkajúci sa práv a povinností zamestnávateľov a samostatne zárobkovo činných osôb (ďalej len „SZČO“) v sociálnej a daňovej oblasti v súvislosti s vyhlásenou mimoriadnou situáciou, a to podľa právneho stavu platnému k 29. marcu 2020. Článok je možné nájsť TU.
Jedným z možných spôsobov skončenia pracovného pomeru je výpoveď. Výpoveďou môže skončiť pracovný pomer zamestnávateľ aj zamestnanec. Z dôvodu posilnenej ochrany zamestnanca je zamestnávateľ limitovaný výpovednými dôvodmi taxatívne ustanovenými v Zákonníku prácu. To znamená, že zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov ustanovených v zákone na rozdiel od zamestnanca, ktorý môže dať zamestnávateľovi výpoveď z akéhokoľvek dôvodu alebo bez uvedenia dôvodu. Jeden z často sa vyskytujúcich dôvodov pre výpoveď danú zamestnávateľom je nadbytočnosť zamestnanca z organizačných dôvodov (§ 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce).
V praxi bežná vec, zamestnanec v snahe neprísť o časť príjmu alebo z iných dôvodov sa rozhodne napriek chorobe nastúpiť do práce (niekedy aj pod tlakom zamestnávateľa pre nedostatok pracovných síl). Tým neohrozuje len svojich kolegov, ale v konečnom dôsledku riskuje aj svoje zdravie a fungovanie celej firmy. O to vážnejšia situácia nastáva, keď čelíme novému vírusu ako je napríklad v súčasnosti sa šíriaci koronavírus SARS-CoV-2. Môže zamestnávateľ zakázať vstup zamestnancovi evidentne javiacemu známky ochorenia, resp. podozrivému na COVID-19 na pracovisko? Aké sú v takom prípade peňažné nároky zamestnanca? Aký pracovnoprávny režim možno použiť na tieto situácie?
Minulotýždňový postup vlády, ktorá sa rozhodla neodvolať členov Súdnej rady SR (nominantov bývalej vlády), ale im „len“ ústami ministerky spravodlivosti tlmočiť stratu dôvery a následné rozhodnutie piatich členov Súdnej rady SR - nominantov národnej rady a vlády, vzdať sa svojich funkcií, považujem z ústavnoprávneho hľadiska za veľmi pozitívny signál.
Súdom určené lehoty stresujú prokrastinikov aj prekrastinikov.
Aj dnes ostávame pri tenise (minulý týždeň sme písali o tom, prečo ho máme radšej ako golf).
Prečo majú právnici radi tenis?
Vyššia liga, sofistikovanejšie metódy.
Začiatkom roka došlo k vyplateniu rekordnej sumy kompenzácie za – v našom právnickom jazyku –nemajetkovú ujmu spôsobenú úmrtím blízkej osoby resp. za ujmu spôsobenú vadným výrobkom.
V decembri minulého roka obletela svet informácia (české média informovali napríklad TU) o vyčíňaní viac ako 200 - člennej skupiny právnikov v pakistanskom Lahore.
Prázdniny, každý ich miluje. Najviac tie, ktoré sú neplánované. Uhoľné či chrípkové.
Podrobnosti zavraždenia John Lennona v nočných hodinách 8. decembra 1980 (pred 39 rokmi a 1 dňom) sú notoricky známe.
So súdom a sudcom sa dá vybudovať príjemné, užitočné a nezištné priateľstvo. Legálne, v súlade so všetkými etickými kódexmi.
Mediálnemu a politickému marketingu sa nevyhnú ani základné právne pojmy.
V rámci reformy civilného procesu možno hodnotiť ako jednu z najpozitívnejších zmien smerujúcich k zrýchleniu súdneho konania prijatie zásady „jedenkrát a dosť“ v odvolacom konaní. Táto zásada sa pre jej nerešpektovanie odvolacími súdmi stala v poslednom čase predmetom rozhodovania Ústavného súdu SR o ústavných sťažnostiach fyzických osôb a právnických osôb a to hneď v dvoch rovinách – vo vzťahu k porušeniu práva na súdnu ochranu a práva na konanie bez zbytočných prieťahov. Formujúca sa judikatúra k zásade „jedenkrát a dosť“ dala k jej aplikácii jednoznačnú odpoveď.
Často sa nám stáva, že sa po rokoch používania určitého slovného tvaru vynorí pochybnosť či je pravopisne správny. Surfovanie na nete (prečo radšej nenazrieme do pravopisných pravidiel...) ukáže, že pochybnosť je dôvodná... A tak sme sa rozhodli, že si z času na čas na ulpianusíku otvoríme právnické jazykové okienko.
Označeniu biely kôň sme sa už venovali (TU), dnes sa pozrieme na opačný koniec pomyselnej hierarchie.
