Blog
Blog predstavuje platformu pre publikovanie autorských článkov z rôznych oblastí práva. Jej úloha je dvojaká - na jednej strane prispieť k zvýšeniu právneho povedomia o jednotlivých právnych inštitútoch v širšej verejnosti a to zrozumiteľným priblížením vybraných právnych otázok. Inokedy zase vytvoriť priestor pre fundovanú právnickú diskusiu o jednotlivých aplikačno-interpretačných problémoch právnej úpravy a zaujať k nim argumentačne podopreté stanoviská vrátane úvah v rovine de lege ferenda. Z hľadiska prehľadnosti je blog členený podľa odvetví právneho poriadku (napr. občianske právo, trestné právo a pod.), obsahuje aj tématické rubriky ako napríklad "Profesorským perom", "Paškviliár", "Na notársku nôtu" a iné.
... trénujte písanie trestného oznámenia.
Na dnes sme z Cé Es Péčka vybrali 4 vecičky, ktoré sa pomenili pri rozsudku:
Napriek tomu, že je to pomerne jednoduchá otázka, na odpoveď som (snáď) prišiel až teraz a môžem o tom napísať pár riadkov. Skúsim opísať svoje úvahy, ktoré predchádzali môjmu záveru.
Tento článok obsahuje menší „hajlajt“ užitočných vychytávočiek naprieč viacerými oblasťami práva – spravidla ide o ustanovenia zákona, ktoré sú svojim spôsobom situované na menej navštevovaných a nenápadných miestach právneho poriadku, resp. také ustanovenia, ktorých samotný text toho veľa nenarozpráva.
Na úvod môjho príspevku považujem za potrebné najmä pre laickú verejnosť (za tú považujem aj samotných prísediacich), uviesť niekoľko základných informácií o postavení prísediacich, ako členov senátu okresného súdu v trestnom konaní. Zároveň dúfam, že obsah môjho príspevku správne pochopia aj prísediaci, z ktorých niektorí majú aj právnické vzdelanie a teda nejde o „laikov“ v pravom slova zmysle. Cieľom tohto príspevku nie je znevažovanie pôsobenia prísediacich ako členov senátu okresných súdov v trestnom konaní – mojím zámerom je poukázať na zákonnú úpravu prísediacich, konfrontovať ju s realitou a v neposlednom rade vyvolať diskusiu o opodstatnení tohto prvku trestného konania.
Autori rekodifikácie v rámci školení uvádzajú, že pôvodný plán bol taký, že spolu s novými procesnými kódexmi bude prijatá kompletne nová úprava pravidiel fungovania znalcov.
Zo známych aj neznámych dôvodov sa tak nestalo a k úprave znaleckého dokazovania v CSP preto úplne neladí súčasný zákon o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch (382/2004 Z. z.).
Nemalo by to však priniesť problémy, ktoré nebude možné preklenúť výkladom – najväčšie zmeny v znaleckom dokazovaní, alebo omnoho presnejšie, v posudzovaní odborných otázok, sú nasledovné:
Právo na obhajobu je jedným z najvýznamnejších práv obvineného v trestnom konaní, ktoré garantuje článok 50 ods. 3 Ústavy SR a ďalej ho rozvíjajú jednotlivé ustanovenia Trestného poriadku (napr. § 2 ods. 9, § 34 ods. 1, § 44). Účelom práva na obhajobu je prispieť náležitým a včasným spôsobom k objasneniu takých skutočností, ktoré obvineného zbavujú viny zo spáchania trestného činu, resp. jeho vinu zmierňujú. Právo na obhajobu sa nemá vnímať ako právo zločinca, ktorý ho využíva, resp. zneužíva preto, aby sa vyhol trestnému stíhaniu alebo trestu – ako sa to niekedy nesprávne interpretuje – ale v kontexte práva občana, ktorému sa zabezpečuje, aby sa okolnosti a dôkazy v jeho neprospech zistili výlučne zákonným spôsobom a aby v priebehu trestného konania mal obvinený možnosť vo svoj prospech využiť všetky práva a prostriedky obhajoby, ktoré zákon obvinenému na jeho obranu poskytuje s cieľom zbaviť ho trestnej zodpovednosti alebo zmenšiť rozsah jeho viny. Právo na obhajobu je teda zárukou toho, že nevinná osoba, napriek tomu, že voči nej vznikne podozrenie zo spáchania trestného činu, a ktorá bude v dôsledku tejto skutočnosti obvinená, nebude odsúdená. Osobitosti jednotlivých skutkových podstát trestných činov umožňujú zvoliť rôzne spôsoby obhajoby – predmetom tohto článku je poukázanie na všeobecné možnosti, na ktorých je možné vybudovať obhajobu pri trestnom činu poškodzovania veriteľa podľa § 239 Trestného zákona (ďalej len „TZ“).
Konanie o vyhlásenie za mŕtveho je mimosporovým konaním upraveným v ustanovení § 220 - 230 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“) ako jedno z konaní v statusových veciach fyzických osôb. Z dôvodu, že predmetné konanie predstavuje závažný zásah do osobného statusu fyzickej osoby (na základe súdneho rozhodnutia sa považuje fyzická osoba za mŕtvu), s ktorým sú spojené významné hmotnoprávne ako aj procesnoprávne účinky, si v nasledujúcom článku popíšeme jednotlivé aspekty tohto konania.
Čo všetko sa zmenilo pri predbežných opatreniach (po novom máme neodkladné a zabezpečovacie opatrenia) sme priblížili TU.
Viete, ktorý dátum sa najčastejšie objavuje na súdnych rozhodnutiach z roku 2016?
Konanie o rozvod je v Civilnom mimosporovom poriadku rozdelené do nasledovných ustanovení:
Jednou z najpodstatnejších zmien civilných sporov je výrazné posilnenie koncentrácie konania.
O novej podobe inštitútu odročenia pojednávania v sporovom konaní sme priniesli prehľad TU.
Pod názvom „Porušovanie práva obvineného zo strany prokurátora“ bol na právnych listoch uverejnený rozsudok Okresného súdu Bratislava III.
Na právnu úpravu platobného rozkazu sme sa na našom portáli bližšie pozreli už TU.
Ako sa, okrem množstva hodín strávených jeho štúdiom, dotkne Civilný sporový poriadok advokátov? Vybrali sme tieto 4 zmeny:
O tom, ako sa predbežné opatrenia v novej právnej úprave pretransformovali na neodkladné a zabezpečovacie opatrenia sme písali TU.
Civilný sporový poriadok účinný od 1. júla 2016 výrazným spôsobom reformoval aj jeden z mimoriadnych opravných prostriedkov, ktorým je dovolanie oproti jeho predošlej právnej úprave v OSP – v tomto príspevku sa obmedzíme na zdôraznenie najvýznamnejších zmien v inštitúte dovolania nadväzujúc na zmeny, o ktorých sme v rámci dovolania podľa CSP už v minulosti písali TU.
S účinnosťou od 1. augusta 2016 majú v zmysle zákona č. 305/2013 Z.z. o e-Government v platnom znení (ďalej len „zákon“) všetky právnické osoby so sídlom na území Slovenskej republiky zriadené elektronické schránky, ktorých účelom je elektronická komunikácia s orgánmi verejnej moci a s tým spojené doručovanie rôznych písomností, vrátane rozhodnutí týmto právnických osobám.
Na základnej škole jedna veľmi malá skupinka žiakov, ktorej som bola súčasťou, veľmi rada chodila do riaditeľne na spoločenské posedenie a diskusie...