ULPIANUS - interaktívne právnicke komentáre

K zákazu finančnej asistencie v akciovej spoločnosti

Zákaz finančnej asistencie nedovoľuje konanie, kedy spoločnosť poskytne finančné prostriedky subjektu odlišnému od spoločnosti za účelom nadobudnutia jej vlastných akcií alebo obchodných podielov. Keďže sám autor má problém porozumieť tejto vete, rozoberie si ju po poriadku. Najprv treba odkázať na Druhú obchodnú smernicu Rady z 13. decembra 1976 o koordinácii ochranných opatrení..[1], (ďalej „smernica“) konkrétne na Článok 23, odsek 1: „Spoločnosť nesmie poskytovať zálohy, poskytovať pôžičky ani záruky s cieľom umožniť nadobudnutie vlastných akcií tretej osobe.“[2] Smernica bola priamo implementovaná do ustanovenia § 161e odsek 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej „Obz“) v znení neskorších predpisov takto: „ Spoločnosť nesmie v súvislosti s nadobudnutím jej akcií tretími osobami poskytovať týmto osobám preddavky, pôžičky, úvery ani zábezpeky.“[3]

Ide o ustanovenie, ktoré je prejavom zásady tvorby a zachovania základného imania v akciových spoločnostiach, ktoré zodpovedá článku 23 Druhej obchodnej smernice. Zákaz poskytovania plnení vo forme preddavkov, pôžičiek, úverov alebo zábezpeky súvisiacich s nadobúdaním vlastných akcií nazývaný tiež, ako je spomenuté vyššie, „zákaz finančnej asistencie“, mieri predovšetkým na ochranu veriteľov spoločnosti a zabraňuje obchádzaniu všeobecného zákazu nadobúdania vlastných akcií[4] (vzniká riziko vo svojej podstate totožné tomu, kedy spoločnosť sama získava vlastné akcie). Týmto konaním dochádza k ohrozeniu finančného krytia základného kapitálu. Predstavujeme si to ako rovnicu, kedy spoločnosť poskytne peniaze „do vnútra“ napríklad členovi štatutárneho orgánu nato, aby nakúpil akcie spoločnosti, ktorá tieto peňažné prostriedky poskytla vo forme napr. úveru. Akciové spoločnosti sú výslovne, povedzme chránené - je totiž rozumné predpokladať, že akciová spoločnosť môže mať veľmi významný vplyv na finančný trh. V prípade, ak by na základe finančnej asistencie kumulovala finančné prostriedky vo svojom vnútri a tak vlastne poškodzovala veriteľov, nastal by pravdepodobne jej kolaps. Viete si asi predstaviť, čo by pre finančný trh štátu znamenal kolaps obrovskej akciovej spoločnosti s tisíckami zamestnancov... V konečnom dôsledku ide o snahu zabrániť ovládnutiu spoločnosti členmi predstavenstva za prostriedky spoločnosti.

Ustanovenie § 161e odseku 1 Obz pozná aj výnimky - nevzťahuje sa na prípady, keď vo vlastnom mene tretia osoba na účet spoločnosti nadobúda akcie spoločnosti podľa §§ 161a a 161b.

Výnimka zo zákazu existuje v prospech banky. Vychádza zo skutočnosti, že poskytovanie úverov a pôžičiek je predmetom podnikania bánk. Samozrejme, jedná sa o poskytovanie pôžičiek a úverov hlavne z cudzích prostriedkov vlastníkov bankových účtov a investorov. Ale. Je tu jedno logické pravidlo, bez ktorého by výnimky neboli platné: ide o predpoklad, kedy v dôsledku poskytnutia preddavku, úveru, pôžičky alebo zábezpeky hodnota vlastného imania spoločnosti/banky neklesne pod hodnotu jej základného imania s obligatórne tvoreným rezervným fondom.[5]        

„Právny úkon ktorým spoločnosť poskytne preddavok, úver, pôžičku alebo niektorú z foriem zábezpeky v súvislosti s nadobudnutím jej akcií, je v rozpore so zákonom, a preto je v zmysle § 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej „Oz“) neplatný.  Účel použitia prostriedkov poskytnutých alebo garantovaných spoločnosťou nemusí byť vyjadrený v zmluve. Rozhodujúce je faktické použitie prostriedkov poskytnutých spoločnosťou, a nie to, či spoločnosť o takomto použití prostriedkov vedela, alebo mohla vedieť. Skutočnosť, či spoločnosť a jej orgány o protiprávnom účele použitia prostriedkov poskytnutých spoločnosťou vedeli, resp. mohli vedieť, však môže byť rozhodujúca pre zodpovednosť členov predstavenstva za škodu spôsobenú spoločnosti uzavretím zmluvy v rozpore s odsekom 1 § 161e Obz.“[6] Rozhodnutie o poskytnutí preddavkov, pôžičiek alebo úverov (priame financovanie) je v pôsobnosti predstavenstva v zmysle ustanovenia § 191 ods. 1 Obz, ak zo stanov spoločnosti nevyplýva niečo iné. Poskytnutie zábezpeky je forma nepriameho financovania. Zákon zakazuje nadobudnutie akcií spoločnosti tretími osobami či už je kúpa financovaná zo strany spoločnosti priamo, alebo nepriamo. Predstavenstvo je povinné zabezpečiť, aby zmluvy, ktorými sa poskytujú pôžičky, zábezpeky a pod. zabezpečovali, aby k finančnej asistencii nedošlo. Na tieto účely sa odporúča vytvoriť informačný systém, ktorý bude kontrolovať poskytnuté finančné plnenie subjektom tak, aby nedochádzalo k ohrozeniu finančného krytia základného kapitálu.

 

Spoločnosť s ručením obmedzeným

Výsadou „akademických“ prác a článkov je neustále rozoberať historické súvislosti predkladanej tematiky. Podľa Štenglovej I., zákaz finančnej asistencie má pôvod v britskom práve, kde bol uzákonený v Companies act už v roku 1928[7]. Teda, nič nové. Článok 23 smernice tento zákaz rozšíril do celej Európy. Toľko k historickým súvislostiam.

V prostredí Slovenskej republiky nájdeme podľa nášho názoru, zákaz finančnej asistencie pri spoločnosti s ručením obmedzeným v § 120 Obz. Ako sme uviedli, jedná sa o zákaz primárne preferovaný pri akciových spoločnostiach, predsa len sa nájde kogentná norma vyjadrujúca zákaz aj pre spoločosti s ručením obmedzeným. bez toho, aby bol priamy odkaz na článok 23 smernice. Konečne, keď sa prizrieme úvodnej vete znenia článku 23 smernice, používa pojem Spoločnosti“, čo použitím extenzívneho výkladu môžeme chápať ako všetky spoločnosti, teda kapitálové aj osobné. Predpokladajme, že článok 23 ponechal na členské štáty možnosť výberu, na ktoré formy spoločností zákaz vztiahne, s tým, že na akciové spoločnosti bol zákaz explicitne vyjadrený. Slovenský zákonodarca sa však vydal prísnou cestou. Zákaz poskytovania finančných prostriedkov na účely nadobudnutia akcií obchodnej spoločnosti vztiahol na všetky akciové  spoločnosti, teda nie len na verejné, ako plánovala smernica, ale aj na súkromné. Porušenie pravidiel s týmto zákazom je spojené s absolútnou neplatnosťou právneho úkonu.[8] Prijaté plnenie z tohto konania zakladá bezdôvodné obohatenie a príjemca je povinný prijaté plnenie vrátiť. Otázka znie, čo v prípade, ak je na strane príjemcu spozorovaný stav bona fidae. Vtedy je relevantné posúdiť ustanovenie § 268 Obz (Kto spôsobil neplatnosť právneho úkonu, je povinný nahradiť škodu osobe, ktorej bol právny úkon určený, ibaže táto osoba o neplatnosti právneho úkonu vedela. Pre náhradu tejto škody platia obdobne ustanovenia o náhrade škody spôsobenej porušením zmluvnej povinnosti (§ 373 a nasl.).)

Vráťme sa však k § 120 Obz.  Ustanovenie odseku 1 upravuje zákaz nadobudnutia obchodného podielu spoločnosťou s ručením obmedzeným. Takáto spoločnosť preto nemôže zmluvným prevodom nadobudnúť obchodný podiel od vlastného spoločníka. „S cieľom ochrany oprávnených záujmov tretích osôb zákon úplne vylučuje možnosť zmluvného získania vlastného obchodného podielu, t.j. nepripúšťa možnosť uzavrieť zmluvu o prevode obchodného podielu medzi spoločnosťou ako nadobúdateľom a jej spoločníkom ako prevodcom.“[9] Tu zjavne badať zákaz finančnej asistencie. Toto ustanovenie ma kogentnú povahu, čo znamená, že akékoľvek odchýlene sa od jeho znenia v spoločenskej zmluve by bolo neplatné v tejto časti. Napriek uvedenému, tento zákaz nie je absolútny. S účinnosťou od 1. januára 2002 Obz v taxatívne uvedených prípadoch umožňuje nadobudnutie vlastného obchodného podielu, čím je vlastne prelomený zákaz finančnej asistencie. Jedná sa o tzv. zákonné nadobúdanie vlastného obchodného podielu.[10] Sú to tieto prípady: vylúčenie spoločníka zo spoločnosti pre nesplnenie vkladovej povinnosti (§ 113) Obz, vylúčenie spoločníka pre nesplnenie príplatkovej povinnosti (§121), zrušenie účasti spoločníka súdom, ak od neho nemožno spravodlivo požadovať, aby v spoločnosti zotrval (§ 148 ods. 1), vylúčenie spoločníka zo spoločnosti na základe rozhodnutia súdu pre závažné porušenie jeho povinnosti (§ 149), vyhlásenie konkurzu na majetok spoločníka (§ 148 ods. 2), zamietnutie návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku spoločníka (§ 148 ods. 2), doručenie exekučného príkazu na obchodný podiel spoločníka v prípade, ak spoločenská zmluva nepripúšťa prevod obchodného podielu alebo ak sa na jeho prevod vyžaduje súhlas valného zhromaždenia (§ 148 ods. 3), zánik právnickej osoby ak spoločenská zmluva vylučuje prechod obchodného podielu na právneho nástupcu (§ 116), smrť spoločníka ak spoločenská zmluva vylučuje možnosť prechodu obchodného podielu na dediča (§ 116). Komentár od Patakyovej a kol. používa pojem „uvoľnenie obchodného podielu“ ktorý prechádza na spoločnosť zákonne podľa § 113 ods. 5 Obz.[11] Rovnako, § 113 ods. 5 a ods. 6 ustanovuje spôsob, akým spoločnosť naloží s týmto uvoľneným obchodným podielom. Spoločnosť nemôže vykonávať práva spoločníka, napríklad vykonávanie hlasovacieho práva na zasadnutí valného zhromaždenia. Nastane teda situácia, kedy sa bude posudzovať uznášania-schopnosť, nebude sa však prihliadať na hlasy pripadajúce voľnému obchodnému podielu. Následne vzniká spoločnosti povinnosť predložiť valnému zhromaždeniu dôvody nadobudnutia voľného obchodného podielu a jeho cenu, v zmysle ustanovenia § 161 ods. 2 Obz. Ďalej podľa § 113 ods. 5 a 6 Obz je spoločnosť povinná v lehote šiestich mesiacov od nadobudnutia vlastného obchodného podielu previesť ho na iného spoločníka alebo na tretiu osobu. Rozhodujúcim dňom pre začatie plynutia tejto lehoty je deň, v ktorý nastala jedna z právnych skutočností popísaná vyššie. Ak by prevod voľného obchodného podielu nebol možný, (či už preto, lebo spoločenská zmluva vylučuje možnosť prevodu, alebo preto, lebo o nadobudnutie podielu nemá záujem žiadny zo zostávajúcich spoločníkov ani tretia osoba), pri dodržaní šesť mesačnej lehoty od nadobudnutia vlastného obchodného podielu musí dôjsť k zníženiu základného imania o vklad, ktorý sa k tomuto obchodnému podielu viaže. Pritom treba dbať na zákonnú výšku základného imania spoločnosti. Pokiaľ by základné imanie v prípade jeho zníženia o vklad vylúčeného spoločníka kleslo pod minimálnu zákonnú výšku, o zrušení spoločnosti v súlade s § 68 ods. 6 písm. c) by rozhodoval súd z dôvodu, že zanikli zákonné predpoklady na vznik spoločnosti. Predpokladáme, že by súd rozhodoval ex offo. Ak by spoločnosť v šesťmesačnej lehote nepreviedla voľný obchodný podiel ani nerozhodla o znížení základného imania o vklad spojený s týmto podielom, súd by rozhodol o zrušení spoločnosti a o nariadení jej likvidácie v súlade s ustanovením § 113 ods. 6, ako už bolo spomenuté vyššie.[12]

 

Záverom

Možno konštatovať, že jedným z hlavných motívov zavedenia zákazu finančnej asistencie je jednak ochrana veriteľov spojená so zachovaním kapitálu v samotnej spoločnosti a jednak ochrana spoločníkov, resp. akcionárov spoločnosti. Poskytovanie finančnej asistencie môže zasiahnuť aj do oblasti kapitálového trhu, a to vo sfére nákupu a predaja akcií spoločnosti na trhu. Pravidlá s poskytovaním finančnej asistencie a jej zákazom však môžu fungovať aj ako brzda. Striktný zákaz finančnej asistencie sa môže negatívne prejaviť v rámci procesu akvizície spoločnosti, kedy je pre spoločnosť najdôležitejšie vyriešiť financovanie fúzie (§ 69 ods. 3 Obz: Zlúčenie je postup, pri ktorom na základe zrušenia bez likvidácie dochádza k zániku jednej spoločnosti alebo viacerých spoločností, pričom imanie zanikajúcich spoločností prechádza na inú už jestvujúcu spoločnosť, ktorá sa tým stáva právnym nástupcom zanikajúcich spoločností. Splynutie je postup, pri ktorom na základe zrušenia bez likvidácie dochádza k zániku dvoch alebo viacerých spoločností, pričom imanie zanikajúcich spoločností prechádza na inú novozaloženú spoločnosť, ktorá sa svojím vznikom stáva právnym nástupcom zanikajúcich spoločností“).

Podľa názoru odborníkov na reguláciu finančného trhu, spomenúť môžeme napríklad Matúša Medveca (Národná banka Slovenska) môže nastať problém v prostredí Slovenskej republiky pri využití dlhového financovania v rámci M&A aktivít spoločnosti (Merges and Acquisitions - Fúzie a Akvizície), ktorá zamýšľa využiť práve toto dlhové financovanie na expanziu na slovenský trh. Nadobudnutím účasti v spoločnosti využitím dlhového financovania pri zlúčení materskej do dcérskej spoločnosti,  môže mať za výsledok predĺženie tejto spoločnosti. Takto nastavená transakcia v zásade evokuje poskytnutie úveru so zámerom nadobudnutia vlastných akcií. Výsledkom takejto transakcie je skutočnosť, že dlhové financovanie akvizície spoločnosti, bude v dôsledku zlúčenia uhrádzané zo zdrojov samotnej spoločnosti.

 V rámci úvah de lege ferenda je potrebné uviesť, že v prostredí EÚ je jasná tendencia zákaz finančnej asistencie zmierniť prípadne obmedziť. Odvolávame sa na znenie Smernice Parlamentu a Rady 2006/68/ES zo 6. septembra 2006, ktorou sa mení a dopĺňa Druhá obchodná smernica 77/91/EHS, pokiaľ ide o zakladanie akciových spoločností, udržiavanie a zmenu ich základného imania. Akčný plán modernizácie práva obchodných spoločností a zlepšenie správy a riadenia spoločností v Európskej únii dospel k záveru, že zjednodušenie a modernizácia Druhej obchodnej smernice by výrazne prispeli k podpore efektívnosti podnikania a konkurencie schopnosti bez toho, aby sa znížila ochrana ponúkaná akcionárom a veriteľom. Musí sa však udržať systém základného imania. Samotné znenie modernej smernice ukázalo, že EÚ má v úmysle upraviť pravidlá zákazu finančnej asistencie na menej striktné. Ide hlavne o prostredie akciových spoločností. V súčasnom období globalizácie finančných trhov medzinárodne, pri vzatí do úvahy aj TTIP (Transatlantic Trade and Investment Partnership), pri častých fúziách akciových spoločností ako nadnárodných spoločností je len prirodzené, že sa právny poriadok prispôsobuje takémuto trendu a produktom je spomínaná, moderná smernica 2006/68/ES. Spoločnosti s ručením obmedzeným  však nespadajú pod túto tendenciu. Právna prax chápe, že spoločnosti s ručením obmedzeným tvorí 90% + obchodných spoločností štátu, a striktná ochrana ich základného imania je prvoradá. Môžeme tak tvrdiť aj na základe výnimiek zo zákazu finančnej asistencie: pri eseročke sú to len taxatívne vymedzené právne udalosti, pri akciovke je výnimkou banka a napr. využitie komisionárskej zmluvy pri obstarávaní akcií. Otázka je, ako bude na tieto moderné tendencie reagovať slovenské právo, keďže smernica 2006/68/ES zatiaľ nebola implementovaná do právneho poriadku SR, a či sa na území SR vôbec nájde politická vôľa a čas na jej implementovanie. Podľa nášho názoru je tendencia zmierniť zákaz finančnej asistencie v prostredí akciovej spoločnosti krok vpred. Otázne je, ako by na podobné snahy reagovalo prostredie spoločnosti s ručením obmedzeným. Ako je v právnom svete známe, len čas ukáže, či tieto kroky boli správne, alebo nie.

---

Dávid Horváth (autor je študentom Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave)

ilustračné foto: pixabay.com

 

Použitá literatúra

SUCHOŽA J. a kol.: Obchodný zákonník a súvisiace predpisy, komentár, EUROUNION, spol. s r. o. Bratislava 2007,s. 1023. ISBN 978-80-88984-98-6

OVEČKOVÁ O. a kol.: Obchodný zákonník. Komentár. Tretie, doplnené a prepracované vydanie, 1. Časť., IURA EDITION, Bratislava, s. 1182. ISBN 978-80-8078-434-8

ŠTENGLOVA I. PLÍVA S. TOMSA M.: Obchodný zákonník. Komentár. 12 vydanie. Praha, C. H. Beck, s. 1375. ISBN 978-80-7400-055-3

PALA R. OVEČKOVÁ O.: Obchodný zákonník. Komentár. Tretie, doplnené a prepracované vydanie. Bratislava, IURA EDITION,s. 2011

PATAKYOVÁ M. a kol.: Obchodný zákonník. Komentár. Tretie vydanie. Praha, C. H. BECK, 2010,s. 119. ISBN 978-80-7400-314-1

 

Právne predpisy

Druhá smernica Rady EHS z 13. decembra 1976 o koordinácii ochranných opatrení, ktoré členské štáty vyžadujú od obchodných spoločností na ochranu záujmov spoločníkov a tretích osôb v zmysle druhého odseku článku 58 Zmluvy pokiaľ ide o zakladanie akciových spoločností, udržiavanie a zmenu ich základného imania, s cieľom dosiahnuť rovnocennosť týchto opatrení77/91/EHS

Smernica Parlamentu a Rady 2006/68/ES to 6. septembra 2006, ktorou sa mení a dopĺňa Druhá obchodná smernica 77/91/EHS, pokiaľ ide o zakladanie akciových spoločností, udržiavanie a zmenu ich základného imania

Zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník

Zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník