Jedným zo spletitých zákutí pozemkovoprávneho labyrintu je rozdelenie parciel na parcely registra C" a „E“ a je potrebné povedať, že toto rozlišovanie zakaždým vyvoláva určitú neistotu nielen medzi laikmi. V článku sa preto pokúsime o zrozumiteľné vysvetlenie rozdielov s niekoľkými praktickými príkladmi.
Predstavte si dve mapy alebo trochu histórie
Ak chcete celú problematiku správne uchopiť, predstavte si, že celé územie Slovenskej republiky je pokryté dvoma vrstvami alebo presnejšie mapami, ktoré sa prekrývajú. Tieto vrstvy sú rozčlenené do parciel (čo je parcela vie asi každý, komu sa ľahšie pracuje s legálnymi definíciami, nech sa páči: parcelou sa podľa katastrálneho zákona rozumie geometrické a polohové určenie a zobrazenie pozemku v katastrálnej mape, v mape určeného operátu alebo v geometrickom pláne s vyznačením jej parcelného čísla).
Prvá mapa je katastrálnou mapou. Oficiálne je definovaná ako mapa veľkej mierky, zobrazujúca všetky nehnuteľnosti a katastrálne územia evidované v katastri, pričom pozemky sa v katastrálnej mape zobrazujú priemetom svojich hraníc do zobrazovacej roviny a označujú sa parcelnými číslami a spravidla značkami druhov pozemkov. Katastrálna mapa pokrýva celé územie Slovenskej republiky, je výsledkom snahy mať zakreslené všetky parcely.
Druhá mapa, nazývaná v katastrálnom zákone mapa určeného operátu, má slepé miesta. Vychádza z historických podkladov evidencie pozemkov (pozemkové knihy), je historicky staršia čo vysvetľuje, prečo tam nie sú zaznamenané všetky pozemky – v minulosti zapisovanie pozemkov a vzťahov k nim nebolo také precízne ako dnes.
Pre evidovanie (zápis) pozemkov bol historicky významný rok 1883 kedy bola nariadená sústavná evidencia katastra a rok 1886 kedy sa začalo so zakladaním nových pozemkovoknižných vložiek. Stav evidencie vlastníctva do pozemkovoknižných vložiek (hárkov, listín) spolu s pôvodnými mapami bol využívaný až do roku 1951 (platil intabulačný princíp) a tento katastrálny stav môžeme nazvať aj ako terajšie parcely registra „E“.
V období kolektivizácie boli parcely registra „E“ zlučované do veľkých lánov v JRD – vytvorenie užívateľského „C“ stavu podľa reálneho užívania pozemkov. Týmto krokom prestali parcely registra „E“ existovať a v teréne sa začal používať zatiaľ len užívateľský stav „C“ (v teréne jasne viditeľný, určoval skutočný druh pozemku).
Po roku 1989 a páde komunistického režimu dochádza k obnove súkromného vlastníctva. Navrátenie zoštátneného majetku (vlastníctva) pôvodným vlastníkom sa uskutočňovalo na podklade pôvodných vlastníckych vzťahov (teda vychádzalo sa z pozemkovo – knižných vložiek a mapového podkladu z obdobia pred zoštátnením a to z parciel registra „E“).
Navrátenie vlastníctva k pozemkom sa tým pádom realizovalo zápisom a zákresom do veľkých už vtedy existujúcich parciel registra „C“. Takýmto postupom dochádzalo k vzniku dvojitých operátov, parciel registra „E“, ktoré preukazujú vlastníctvo, avšak výmera parcely ako aj druh pozemku nie sú záväzné, keďže kopírujú stav pred znárodnením a pre zistenie skutočnej výmery ako aj polohy je ju potrebné v teréne zamerať a parciel registra „C“, ktorý preukazuje už záväzný druh pozemku a presné umiestnenie parciel v teréne. Z hľadiska vlastníctva však majú význam len vtedy, keď ich hranice sú totožné s hranicami parcely v operáte „E“.
Sumarizácia rozdielov
Kľúčové rozdiely medzi parcelami registra „C“ a „E“ možno opísať takto:
Parcely registra „E“
- hranice parciel už vzhľadom na vytvorenie parciel registra „C“ nie sú v teréne viditeľné
- preukazujú vlastnícky vzťah
- druh pozemku nemusí korešpondovať so skutočným druhom pozemku (napr. parcela registra „E“ s parcelným číslom XX je na LV evidovaná ako druh pozemku orná pôda v skutočnosti je parcela registra „C“ evidovaná ako lesný pozemok), preto tento údaj pri parcelách registra „E“ nie je právne záväzný
- ide o pôvodné parcely zapísané v pozemkovo – knižných vložkách (hárkoch, listinách)
Parcely registra „C“
- hranice týchto parciel sú v teréne viditeľné
- sú právne záväzné pre všetky orgány verejnej moci (katastrálne odbory, lesné a pozemkové odbory, atď.)
- druh pozemku korešponduje s reálnym stavom druhu pozemku (až na malé výnimky ako nesúlad „C“ operátu)
- na podklade týchto parciel sa vyhotovujú aj užívateľské operáty (užívateľský stav)
Niekoľko praktických príkladov a aplikačných problémov:
Daň z nehnuteľnosti
Druh pozemku v prípade parcely registra „E“ nie je podľa katastrálneho zákona právne záväzný. Daň z nehnuteľností sa na základe aplikácie tohto zákonného ustanovenia má vyrubiť a daňové priznanie podať podľa záväzného „C“ operátu. V prípade ak svoje vlastníctvo máte evidované v parcelách registra „C“ podanie daňového priznania nie je problém. Problém nastáva ak ste vlastníkom parciel registra „E“ a teda nezáväzného druhu pozemku. Podanie daňového priznania je v tomto prípade veľkou komplikáciou (najmä ak ide o parcely registra „E“, ktoré register „C“ rozdeľuje). V záujme presného podania daňového priznania je v takýchto prípadoch vhodné vyhotovenie identifikácie pozemkov príslušným katastrálnym odborom alebo prostredníctvom znaleckých posudkov.
Prevod pozemkov
Samostatný prevod parciel registra „E“ nie je katastrálnym zákonom zakázaný. Problémom to však môže byť pre zmluvné strany, ktoré chcú prevod pozemkov realizovať. Keďže parcely registra „E“ už nepreukazujú skutočný (záväzný) druh pozemku, je v takýchto prípadoch vhodné vyhotoviť identifikáciu pozemkov evidovaných ako parcely registra „E“. Podstatou identifikácie je určenie záväzného druhu pozemku (pozemok parcely registra „E“ je na LV evidovaný ako trvalý trávny porast, identifikáciou bude zistený jeho záväzný druh v „C“ operáte). Po vykonaní identifikácie bude jasné, aký druh pozemku bude predmetom prevodu a nemôže dôjsť k situácii, že síce predmetom prevodu v „E“ operáte sú trvalé trávne porasty, avšak v skutočnosti (v „C“ operáte) sú predmetom prevodu lesné pozemky.
Prevod poľnohospodárskych pozemkov
Do vyhlásenia niektorých ustanovení zákona č. 140/2014 Z. z. o nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon“) za neústavné, tento zákon zapríčiňoval časté prerušenia, dokonca aj zastavenia katastrálneho konania. Na prevod parcely poľnohospodárskeho druhu pozemku sa vyžadovalo absolvovať osobitný postup jeho ponuky cez register ponuky pozemkov (ďalej len „register“) zriadený štátom (samozrejme zákon ustanovoval aj výnimky z tohto postupu, ktorým sa však nebudeme venovať v tomto článku). Neraz sa stalo, že sa cez register, aj vzhľadom na niektoré postupy katastrálnych odborov, síce ponúkal pozemok registra „E“ evidovaný ako trvalý trávny porast, no skutočný druh pozemku podľa registra „C“ bol lesný pozemok a teda sa na tento prevod nemal zákon vzťahovať. Takýmito postupmi dochádzalo pri predaji k zbytočnému predlžovaniu katastrálnych konaní z dôvodu nesprávneho ponúkania pozemku pri vlastníctve v operáte „E“, – aj v týchto prípadoch bolo vhodné, aby účastníci právneho úkonu najprv uskutočnili identifikáciu, aby si boli istí, či prevádzaný pozemok vôbec podlieha osobitnému postupu pri prevode podľa zákona.
ROEP
Konanie o registri obnovenej evidencie pozemkov (REOP) je zisťovanie všetkých dostupných údajov a právnych vzťahoch k jednotlivým pozemkom pri ich navrátení pôvodným vlastníkom (vychádza sa hlavne zo zápisov z pozemkovoknižných vložiek a máp). Na základe týchto právnych skutočností dochádza ku schváleniu REOP a premietnutiu vlastníckych práv k pozemkom do katastra nehnuteľností. Údaje získane REOP sú zapisované do katastra nehnuteľností ako parcely registra „E“ a zakreslené sú vo forme vektorovej mapy.
ROEP dochádza k usporiadaniu a doplneniu vlastníckych vzťahov do terajšieho katastra nehnuteľnosti a to najmä z obdobia kedy evidencia vlastníckych vzťahov nebola taká precízna alebo sa nevykonávala vôbec.
Duplicita
Predstavte si situáciu, že vlastníte pozemok evidovaný ako parcela registra „E“, ste evidovaný a zapísaný ako vlastník na LV. Zrazu tá istá parcela registra „E“ alebo jej časť má takisto založený LV a na ňom evidovanú parcelu registra „C“ aj so zapísaným vlastníkom. Duplicitou sa rozumie spornosť vlastníctva, kedy je k vzájomne prekrývajúcim sa parcelám registra „E“ a registra „C“ zavedený LV a v ňom evidovaný vlastník. Duplicita sa vyznačuje poznámkou na LV a bráni v nakladaní s touto parcelou a to z dôvodu spornosti vlastníctva.
V súčasnosti je možné odstrániť (vysporiadať) duplicitu dvoma spôsobmi:
- dohodou o odstránení (vysporiadaní) duplicitného vlastníctva – podstatou dohody je vysporiadanie sporných vlastníckych práv v prospech jedného z duplicitných vlastníkov. Po účinnosti ostatnej novely katastrálneho zákona príslušný katastrálny odbor prostredníctvom inštitútu opravy chyby vyrieši duplicitu vlastníctva a to na základe dohody o odstránení duplicity (zaevidovaný bude vlastník, v ktorého prospech bolo duplicitné vlastníctve vysporiadané)
- žalobou o určenie vlastníckeho práva v civilnom spore.
Intravilán vs. extravilán
Niekedy sa objavuje mylný názor, že rozlišovanie parciel registra „C“ a „E“ sa odvíja od toho, či sa nachádzajú v intraviláne a extraviláne. Intravilán predstavujú pozemky umiestnené v zastavanom území obce alebo pozemky určené na zastavanie v obci Vo väčšine ide o parcely registra „C“, ku ktorým je už založené vlastnícke právo – zaevidovaný LV. Môžu sa však vyskytnúť situácie keď sa v intraviláne obce nachádzajú aj parcely registra „E“, ku ktorým je stále evidované vlastnícke právo, pričom vytvorené parcely registra „C“ majú vedené LV bez vlastníka.
Extravilán je katastrálne územie mimo zastavaného územia obce (pozemky sa nachádzajú mimo zastavaného územia obce). V závislosti od toho či v danom katastrálnom území prebehli pozemkové úpravy alebo nie, majú pozemky najmä na východe a severovýchode Slovenska vlastnícke vzťahy k jednotlivým parcelám ešte stále evidované ako parcely registra „E“. Avšak pri riadne usporiadanom pozemkovom vlastníctve môže celý extravilán pozostávať z parciel registra „C“.
Parcela „C“ konzumuje parcely „E“
Nie je zriedkavé, že vlastnícky vzťah k parcele registra „C“ nie je evidovaný ku parcele registra „C“ ale len v k parcele registra „E“. Zápis vlastníckeho práva k parcele registra „C“ predchádza jej geodetické zameranie. V takomto prípade sa parcela registra „E“ geodetickým zameraním zmení na parcelu registra „C“ – inak povedané parcela registra „C“ skonzumuje parcelu registra „E“. Zameraním parcely, vyhotovením geometrických podkladov a ich schválením príslušným katastrálnym odborom sa so žiadosťou o zápis parcely registra „C“ zaeviduje novovytvorená parcela spolu s príslušným vlastníckym vzťahom k nej na novovytvorenom LV a zároveň sa parcela registra „E“ odstráni z určených katastrálnych máp.
Pozemkové úpravy
Pozemkovými úpravami rozumieme usporiadane vlastníckych a užívacích vzťahov k pozemkov a to novým usporiadaním pozemkových pomerov (scelenie, rozdelenie a iné úpravy pozemkov). Podstatou pozemkových úprav je „učesanie“ rozdrobeného vlastníctva evidovaného do ucelených pozemkových celkov s rešpektovaním užívacích a iných vzťahov k jednotlivým parcelám.
Zjednodušene by sme mohli povedať, že pozemkovými úpravami parcely registra „E“ prestávajú existovať resp. vlastníctvo, ktoré k ním bolo evidované sa premietne do parciel registra „C“ a to z hľadiska druhu pozemku (skutočný druh pozemku), vlastníckeho pomeru (čím najmenej vlastníkov na predmetnej parcele), ale aj napríklad s riadnym prístupom k parcele a následne dochádza k odstráneniu komplikácii vo forme zložitých vlastníckych a užívacích vzťahov k rozdrobeným parcelám registra „E“.
Katarína Moľová
Ilustračné foto: pixabay.com
