Na úvod môjho príspevku považujem za potrebné najmä pre laickú verejnosť (za tú považujem aj samotných prísediacich), uviesť niekoľko základných informácií o postavení prísediacich, ako členov senátu okresného súdu v trestnom konaní. Zároveň dúfam, že obsah môjho príspevku správne pochopia aj prísediaci, z ktorých niektorí majú aj právnické vzdelanie a teda nejde o „laikov“ v pravom slova zmysle. Cieľom tohto príspevku nie je znevažovanie pôsobenia prísediacich ako členov senátu okresných súdov v trestnom konaní – mojím zámerom je poukázať na zákonnú úpravu prísediacich, konfrontovať ju s realitou a v neposlednom rade vyvolať diskusiu o opodstatnení tohto prvku trestného konania.
Ústava ČSSR (ústavný zákon č. 100/1960 Zb.) v znení účinnom do 31.8.1991, upravovala terajších prísediacich ako „sudcov z ľudu“. Po novele ústavy s účinnosťou od 1.9.1991, ústava už používala pojem „prísediaci“. Mimochodom, tento termín považujem za rozhodne vhodnejší termín, než aký používa súčasná Ústava Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ktorá v čl. 142 ods. 2, čl. 148 ods. 3 a čl. 148 ods. 4, používa pojem „prísediaci sudcovia z radov občanov“.
Toto slovné spojenie zákonodarca v osobitných zákonoch upravujúcich právne postavenie prísediacich „skrátil“ a používa len pojem „prísediaci“. Zákon č. 385/2000 Z. z., o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov, síce v ustanovení § 1 uvádza ako predmet zákona postavenie prísediacich sudcov z radov občanov – no v ďalších ustanoveniach používa už len pojem „prísediaci“ a striktne vymedzuje (a rozdielne upravuje) postavenie sudcu a prísediaceho.
Podľa § 3 ods. 1, ods. 2 zák. č. 385/2000 Z. z., sudca rozhoduje v senáte alebo ako jediný sudca, ak tak ustanovuje zákon. Zákon ustanovuje, kedy sa na rozhodovaní senátov zúčastňujú aj prísediaci. Predsedom senátu môže byť len sudca. Sudcovia a prísediaci sú si pri rozhodovaní rovní.
V zmysle § 3 ods. 6 zákona č. 757/2004 Z. z., o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, súdnictvo vykonávajú sudcovia a v trestnoprávnych veciach spolu so sudcami v senátoch aj prísediaci sudcovia z radov občanov (ďalej len „prísediaci“). Pri výkone súdnictva majú prísediaci rovnaké práva a povinnosti ako sudcovia okrem oprávnenia predsedať senátu.
Podľa § 14 vyššie cit. zákona, senát okresného súdu sa skladá z predsedu senátu a dvoch prísediacich. Predseda senátu riadi a organizuje činnosť senátu.
Podľa § 2 ods. 16 Trestného poriadku (ďalej len „TP“), v trestnom konaní pred súdom rozhoduje senát, samosudca alebo sudca pre prípravné konanie. Predseda senátu, samosudca alebo sudca pre prípravné konanie rozhodujú sami, ak to zákon výslovne ustanovuje.
Samosudca vykonáva konanie o prečinoch a zločinoch, na ktoré zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého horná hranica neprevyšuje osem rokov – ak však má byť uložený súhrnný trest alebo spoločný trest a skorší trest bol uložený v konaní pred senátom, aj v takomto prípade musí o veci konať a rozhodnúť senát (§ 349 ods. 1, ods. 2 TP).
Prísediaci, ktorých právne postavenie je upravené v ustanoveniach prvej a štvrtej časti zákona č. 385/2000 Z. z., o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov, nie sú na rozdiel od sudcu viazaní Ústavou Slovenskej republiky, ústavným zákonom, medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky a zákonom – ani právnym názorom, ktorý vyslovil vo svojom rozhodnutí súd vyššieho stupňa. Prísediaci nepodlieha disciplinárnej zodpovednosti podľa tretej časti č. 385/2000 Z. z., o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov – teda nemôže sa dopustiť disciplinárneho previnenia tým, že zavinene nesplnení alebo poruší povinnosti sudcu – lebo sudcom nie je. Zákon striktne vymedzuje (a rozdielne upravuje) postavenie sudcu a prísediaceho.
Áno, povinnosť uvedená v ustanovení § 327 ods. 1, TP podľa ktorého súd, ktorému vec bola vrátená na nové prejednanie a rozhodnutie, je viazaný právnym názorom, ktorý vyslovil vo svojom rozhodnutí odvolací súd síce platí aj pre prísediacich, no zároveň neexistuje žiadny zákonný prostriedok, ktorý by rešpektovanie právneho názoru odvolacieho súdu prísediacim, vynútil.
Po prerokovaní trestnej veci na hlavnom pojednávaní, pred vyhlásením rozsudku senát jednotlivými hlasovaniami rozhoduje, či:
- sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný,
- tento skutok má všetky znaky niektorého trestného činu a aká je jeho právna kvalifikácia,
- tento skutok spáchal obžalovaný,
- je obžalovaný za tento skutok trestne zodpovedný,
- trestnosť skutku nezanikla,
- prijíma ponúknutú záruku záujmového združenia občanov alebo dôveryhodnej osoby,
- má byť obžalovanému uložený trest a aký,
- má byť obžalovanému uložená povinnosť nahradiť poškodenému škodu a v akom rozsahu,
- má byť uložené ochranné opatrenie a aké.
Hlasovanie o rozsudku musí podľa § 170 TP prebiehať tak, že o každej otázke uvedenej v § 169 ods. 1 písm. a) až i) TP, prísediaci hlasujú pred predsedom senátu. Pri hlasovaní rozhoduje väčšina hlasov a každý člen senátu musí hlasovať, aj keď bol v niektorej predchádzajúcej otázke prehlasovaný.
Vyhláška MS SR č. 543/2005 Z. z., o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresne súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy určuje, že v zápisnici o hlasovaní sa okrem všeobecných náležitostí ustanovených predpismi o konaní pred súdmi uvedie
- deň hlasovania,
- postup pri jednotlivých hlasovaniach a ich výsledok,
- výrok rozhodnutia s uvedením, či ide o rozsudok alebo uznesenie a
- mienka odlišná od názoru väčšiny, a to v celom znení so stručným odôvodnením.
V zmysle § 170 ods. 5 TP, prísediaci hlasujú pred predsedom senátu, pričom prísediaci hlasujú pred služobne staršími a predseda senátu hlasuje posledný. Cieľom citovaného ustanovenia zrejme bolo zabezpečiť, aby práve jediný člen senátu, ktorý je odborne spôsobilý vec správne právne posúdiť (sudca, predseda senátu) svojim hlasovaním nemohol ovplyvniť názor a hlasovanie „prísediacich sudcov z radov občanov“. Pri dôslednom postupe podľa vyššie citovaného ustanovenia Trestného poriadku, prísediaci v prípade zhody pri hlasovaní sú vlastne porotou, ktorá rozhoduje o vine, či nevine obžalovaného bez toho, aby predseda senátu (sudca) mal možnosť ovplyvniť toto ich rozhodnutie. Ak sa prísediaci zhodnú napríklad na zápornej odpovedi na otázku či sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný, jediným možným výrokom je potom výrok oslobodzujúci – a to aj v prípade odlišného stanoviska jediného profesionála v senáte - predsedu senátu.
Žiada sa ešte uviesť, že ak sa v zápisnici o hlasovaní uvádzajú náležitosti podľa Trestného poriadku a vyhlášky MS SR č. 543/2005 Z. z., tak zápisnica o hlasovaní nemôže byť zalepená v tenkej obálke (formát obálky C6 s jedným dvakrát prehnutým listom formátu A4) – naopak, pri zložitejších rozsudkoch a viacerých obžalovaných možno očakávať, že zápisnica o hlasovaní senátu bude musí mať niekoľko strán a bude preto zalepená v tzv. veľkej obálke (C4) pre formát obsahu A4. Zároveň pri dodržaní vyššie citovaných ustanovení celý proces porady a hlasovaní o rozsudku nemôže trvať päť minút, ale musí ísť o dlhší čas.
Podľa § 54 ods. 4 vyhlášky MS SR č. 543/2005 Z .z., o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresne súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy, obálku so zápisnicou o hlasovaní môže otvoriť len predseda senátu súdu vyššieho stupňa pri rozhodovaní o opravnom prostriedku a predseda senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pri rozho-dovaní o mimoriadnom opravnom prostriedku, ako aj sudca poverený vyhotovením rozsudku; po nahliadnutí ju opäť zalepí, opatrí odtlačkom úradnej pečiatky, otvorenie obálky potvrdí svojím podpisom a uvedie dátum, kedy sa tak stalo.
Iste by bolo zaujímavé poznať zistenia predsedov senátov súdov vyššieho stupňa (bez ohrozenia povinnosti mlčanli-vosti), v koľkých prípadoch mala zápisnica o hlasovaní všetky náležitosti – najmä jednotlivé hlasovania o každej z predpísaných otázok. Zároveň by bolo zaujímavé poznať dĺžku času prerušenia hlavného pojednávania, počas ktorého sa realizovala porada a hlasovanie senátu.
So silným postavením poroty – pardón - prísediacich, súvisí aj to, že podľa § 327 ods. 1 TP, súd, ktorému vec bola vrátená na nové prejednanie a rozhodnutie, je síce viazaný právnym názorom, ktorý vyslovil vo svojom rozhodnutí odvolací súd – ak sa týmto názorom však prísediaci neriadi a hlasuje v rozpore s ním, niet žiadneho nástroja na zmenu postoja prísediaceho. Jedinou možnosťou je rozhodnutie odvolacieho súdu v zmysle § 325 TP, ktorým nariadi, aby vec bola prejednaná a rozhodnutá v inom zložení senátu.
Iné zloženie senátu však prináša ďalšiu komplikáciu spočívajúcu v tom, že pokiaľ obvinený nesúhlasí so zmenou v zložení senátu, musí sa hlavné pojednávanie vykonať znova ( § 277 ods. 5 TP), čo znamená riziko, že vec nebude možné rozhodnúť primeranej lehote a bude ohrozené ústavné právo obvineného na prerokovanie jeho trestnej veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.
Realita a skutočná prax okresných súdov pri rozhodovaní senátov je však úplne iná – treba povedať, že sa postupuje v rozpore so zákonom – hlasovanie prísediacich je len formálne a kopíruje vopred vyslovený názor predsedu senátu. Paradoxne, ak by sa prísne dodržiaval zákon tak, ako je uvedené vyššie v tomto príspevku, tak neviem v koľkých prípadoch by okresný súd prijal zákonné rozhodnutie v zložitejších veciach – napríklad pri posudzovaní viacčinného súbehu pri ukladaní súhrnného trestu.
Z vlastnej skúsenosti viem, že prevažná väčšina prísediacich veľmi skoro oľutovala zvolenie do tejto funkcie. Prísediaci sú totiž volení na obdobie štyroch rokov a funkcia prísediaceho trvá aj po uplynutí tohto obdobia do právoplatnosti rozhodnutia vo veci, ak je to potrebné na dokončenie veci, v ktorej je prísediacim. Mnohí prísediaci už pri prvých skúsenostiach s výkonom tejto funkcie zistili, že nejde o žiadnu spoločenskú prestíž, ale o často zdĺhavé, až úmorné „sedenie“ za "súdny stolom" (príloha č. 7 vyhlášky MS SR č. 543/2005 Z.z., o Spravovacom a kancelárskom poriadku - takto označuje stôl, za ktorým zasadá senát alebo samosudca) neraz v hrubých nepriedušných talároch v letných mesiacoch v pojednávacej miestnosti, v ktorej je teplota tridsať stupňov.
Uvedomujem si, že na zrušenie tohto, podľa môjho názoru zbytočného prvku trestného konania, je potrebná aj ústavná zmena - čl. 142 ods. 2, čl. 148 ods. 3 a čl. 148 ods. 4 Ústavy SR, čo zrejme nebude jednoduché ani v prípade, že sa na tomto názore zhodne odborná verejnosť. Ak však tento príspevok pomôže rozprúdiť odbornú diskusiu na otázku zo svojho úvodu, nebolo jeho napísanie zbytočné.
JUDr. Vladimír Varga, sudca Okresného súdu Humenné
ilustračné foto: pixabay.com
Príspevok bol pôvodne publikovaný na portáli www.pravnelisty.sk
