V prípade inštitútu odročenia pojednávania nie je celkom trefné hovoriť o štyroch najväčších zmenách, pretože, ako môžete vidieť ďalej, mení sa celá jeho filozofia.
Všeobecné pravidlo
Civilný sporový poriadok zavádza všeobecné pravidlo pre odročenie pojednávania - podľa § 183 odsek 1 CSP môže byť pojednávanie odročené len z dôležitých z dôvodov, pričom na návrh strany môže byť odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov nemôže dostaviť na pojednávanie a zároveň od nich nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť.
Po pomerne rigidných pravidlách a lá § 119 odsek 3 Občianskeho súdneho poriadku („vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že zdravotný stav účastníka alebo jeho zástupcu neumožňuje účasť na pojednávaní“) nieto ani stopy – to len zodpovedá koncepcii OSP upravovať každý inštitútik celkom všeobecne a ponechať jeho aplikáciu na súdy a tiež treba dodať, že práve k § 119 odsek 3 OSP súdy nakoniec aj tak pristupovali benevolentne a určite nie jednotne.
Bude teda vecou súdov, aký dôvod budú považovať za dostatočne dôležitý (nič nevylučuje, že sem patria aj zdravotné dôvody) pre odročenie pojednávania a ako sa postavia k požiadavke o zastúpení osoby na pojednávaní – vieme si predstaviť, že pri právnickej osobe, ktorá ma viacero členov štatutárnych orgánov resp. osôb, ktoré za ňu môžu konať pred súdom (§ 72 CSP) je táto situácia úplne v poriadku, pri fyzickej osobe to však môže byť zložitejšie (bude postačovať jej zastúpenie advokátom?).
Predpokladom odročenia je tiež to, že strana musí súdu oznámiť dôvod na odročenie bezodkladne po tom, čo sa o ňom dozvedela alebo mohla dozvedieť, alebo ho s prihliadnutím na všetky okolnosti mohla predpokladať – kódex ale priamo neupravuje, že oneskorené predloženie žiadosti bude viesť k neodročeniu pojednávania a iniciatíva je ponechaná súdu.
Rozhodne by však dôvodom pre nekonečné odročovanie pojednávaní nemalo byť tradične populárne opakované predkladanie PN-iek – CSP ustanovuje pravidlo, že od strany možno vždy spravodlivo žiadať, aby sa dala na ďalšom pojednávaní zastúpiť inou osobou, ak k odročeniu pojednávania došlo z dôvodu jej nepriaznivého zdravotného stavu. Pri PNkách to vyzerá na zrod pravidla „jedenkrát a dosť“.
Inak, zákonodarca v dôvodovej správe úplne zrozumiteľne pomenoval dôvody novej úpravy, ako aj jej základné interpretačné pravidlo: „Odročovanie pojednávaní predstavuje jeden z kľúčových problémov súčasného slovenského civilného procesu. Navrhovaná právna úprava preto tento problém reflektuje sprísnenými podmienkami odročovania pojednávaní so zvýraznením procesnej diligencie procesných strán a výnimočnosti odročovania, prostredníctvom reštriktívneho výkladu § 179 ( pozne.: v schválenej verzii CSP § 183)".
Odročenie z dôvodov u advokáta
Špeciálne podmienky platia aj pri dôvodoch na odročenie pojednávania, ktoré nastali u advokáta – aj tu nová právna úprava celkom jasne formuluje pravidlo, že od advokáta možno okrem dôvodov, ktoré nastali krátko pred pojednávaním a okrem prípadu, ak advokát súdu preukáže, že strana, ktorú zastupuje, odôvodnene trvá na osobnom zastúpení týmto advokátom, vždy spravodlivo žiadať, aby sa dal zastúpiť iným advokátom.
Aj pri dôvodoch, ktoré nastanú krátko pred pojednávaním musí isť samozrejme o dôležité dôvody – skôr je však dôležitejšie ako bude vykladané „krátko pred pojednávaním“. Predpokladáme, že ide o to, aby bol dostatočný priestor pre prípravu na proces. V tomto prípade si myslíme, že by nemalo platiť iba pravidlo 5 dňovej lehoty prípravy na pojednávanie (dnes v § 178 CSP, pozri aj § 188 CSP), ale súd by mohol pri posudzovaní zohľadniť napríklad aj zložitosť prípadu a v závislosti od okolností pracovať s dlhšou ale aj kratšou primeranou lehotou.
Veľmi zaujímavý je druhý prípad, kde sa balansuje na hrane (ústavného) práva na výber advokáta. Je veľmi pravdedpobné, že prakticky každý klient bude (často krát celkom opodstatnene) trvať na tom, že chce byť osobne zastúpený vždy len konkrétnym advokátom a súdy sa dostanú do pozície arbitra, kedy je táto požiadavka dôvodná – uvidíme, či to bude napríklad špecifická odbornosť prípadu, alebo skutočnosť, že advokát zastupuje vec od prvého pojednávania až po desiate, ktoré ma byť odročené, alebo naopak, ako sa súdy vyrovnajú s prípadmi, kedy ide o advokáta veľkej kancelárie, kde pracujú desiatky advokátov, alebo o vec, ktorá je z právneho hľadiska úplne jednoduchá.
Autori zákona v tom majú úplne jasno: „Požiadavka odôvodnenosti trvania na prítomnosti zvoleného právneho zástupcu však musí byť vykladaná prísne reštriktívne, t.j. nepôjde o bežné spory či situácie, ale len o také procesné situácie, kedy je táto požiadavka dôvodná so zreteľom na povahu a dĺžku sporu, osobné väzby strany a advokáta a pod. Ambíciou navrhovaného ustanovenia je výrazne zredukovať súčasné aplikačné problémy súvisiace s dĺžkou súdnych konaní a tým prispieť k naplneniu princípu procesnej ekonómie“.
Postup súdu pri odročovaní a neodročovaní
Súd pojednávanie neodročí, ak zistí, že stranou uvedený dôvod na odročenie pojednávania nie je dôležitý a bezodkladne o tom upovedomí stranu, ktorá odročenie navrhla - ešte uveďme, že strana, ktorá navrhuje odročenie pojednávania, je povinná uviesť telefónne číslo alebo elektronickú adresu, na ktorú ju možno upovedomiť o rozhodnutí súdu o jej návrhu na odročenie pojednávania.
Ak súd pojednávanie odročuje, má o odročení rozhodnúť bezodkladne (§ 184 CSP) a upovedomí o tom tých, ktorí boli na pojednávanie predvolaní. Súd má uviesť deň, keď sa bude konať nové pojednávanie.
A pozor prichádza úplná vychytávka: ak došlo k odročeniu pojednávania z dôvodov uvedených stranou a tieto dôvody neboli súdu následne preukázané alebo ich nemožno považovať za dôležité, súd môže rozhodnúť, že na ďalšie návrhy o odročenie pojednávania nebude prihliadať. V takomto prípade súd uloží strane, aby sa na ďalšie pojednávanie dostavila alebo si na toto pojednávanie ustanovila zástupcu.
Na toto už bude potrebné trochu sudcovskej odvahy, každopádne, ak ste sa teda doteraz špecializovali na obštruovanie prostredníctvom odročovaní, tak prrrr.
Zhodný návrh na odročenie pojednávania
Paragraf 163 CSP upravuje pravidlo, že ak strany zhodne navrhnú prerušenie konania alebo zhodne navrhnú odročenie pojednávania, súd konanie preruší najmenej na tri mesiace.
Zhodným návrhom bude podľa nás potrebné rozumieť výslovný návrh každej zo strán, aby sa pojednávanie odročilo (mal by byť za tým spravidla záujem strán mimosúdne jednať o veci) a nie prípad, kedy sa k návrhu strany na odročenie pripojí protistrana – ide o nezriedkavú prax, ktorá sa ale uplatňuje skôr z dôvodu, aby protistrana potvrdila, že proti návrhu na odročenie nemá námietky. Posledné slovo však má súd, takže pozor, aby vám pri takomto postupe, súd konanie neprerušil...
Aj pri tomto prerušení konania platí, že súd v ňom pokračuje na návrh ktorejkoľvek strany. Ak sa návrh na pokračovanie v konaní nepodá do šiestich mesiacov od právoplatnosti uznesenia o prerušení konania, súd konanie zastaví.
Šaňo Bröstl ml.
Ilustračné foto: redakcia
Prečítajte si tiež:
Praktická poznámka k miestnej príslušnosti podľa CSP
Predbežné opatrenia v nových procesných kódexoch - 5 najväčších zmien
