Internetové diskusie sa stali bežnou súčasťou modernej doby. Na webe sa diskutuje spravidla o hocičom a hocikom. Napriek rôznym etickým kódexom, resp. kódexom správania v internetových diskusiách, ktorými prevádzkovatelia portálov určujú pravidlá diskusie dochádza zo strany diskutujúcich prispievateľov k zásahom do práv tretích osôb najmä do práva na ochranu osobnosti fyzických osôb a práva na ochranu dobrej povesti právnických osôb. Často sa tak deje pod rúškom anonymity, čo spôsobuje poškodenej tretej strane problém s identifikáciou prispievateľa a následným domáhaním sa ochrany svojho práva či už mimosúdnou alebo súdnou cestou. V tomto článku si preto načrtneme možnosti obrany tretej strany pri zásahoch do jej práv.
Sloboda prejavu je bezpochyby neodmysliteľnou súčasťou každého moderného demokratického a právneho štátu, garantuje ju Ústava SR ako aj celý rad medzinárodných dokumentov. Význam slobody prejavu v modernej spoločnosti je nepopierateľný. Na druhej strane nemožno zabúdať na to, že sloboda prejavu nie je bezhraničná, pretože je limitovaná, resp. obmedzená inými záujmami ako napr. bezpečnosť štátu a v neposlednom rade ochranou práv a slobôd iných. Na vyvažovanie slobody prejavu a ochranu iných záujmov sa používa test proporcionality, ktorého aplikáciou sa posúdi, ktorý z právom chránených záujmov má byť v konkrétnom prípade uprednostnený, teda ktorému právu/právom chránenému záujmu má byť poskytnutá ochrana.
Pri strete slobody prejavu s ochranou osobnosti/dobrej povesti v zásade platí, že ochranu nepožíva taký verejný prejav, ktorý obsahuje nepravdivé skutkové tvrdenia alebo neprimerané hodnotiace úsudky (kritiku), ktoré sú objektívne spôsobilé privodiť ujmu na osobnostných právach, príp. dobrej povesti dotknutej osoby. K tejto problematike existuje nespočetné množstvo súdnych rozhodnutí tak vnútroštátnych súdnych autorít ako pomerne bohatá a konštantná judikatúra na úrovni Európskeho súdu pre ľudské práva so sídlom v Štrasburgu nevynímajúc početné výstupy právnej doktríny.
Problematickou otázkou je to, aké má možnosti tretia osoba, do ktorej práv bolo príspevkom na internete zasiahnuté v prípade, že prispievateľa nemožno určiť buď z dôvodu, že vystupoval anonymne, resp. pod pseudonymom alebo tretej osobe nie známe jeho identifikačné údaje potrebné na uplatnenie nárokov tretej osoby vo vzťahu k tomuto prispievateľovi (najmä meno a priezvisko, adresa trvalého pobytu, dátum narodenia). Bez týchto osobných údajov nie je možné tomuto prispievateľovi adresovať predžalobnú výzvu ani podať žalobu na ochranu dotknutých práv.
Prvý krok za účelom ochrany osobnostných práv/dobrej povesti tretej osoby je vyzvať prevádzkovateľa internetovej stránky v súlade s ustanovením § 6 ods. 5 druhej vety zákona č. 22/2004 Z. z. o elektronickom obchode na odstránenie predmetného príspevku, a to z dôvodu jeho protiprávnosti. Podľa citovaného ustanovenia: „Ak poskytovateľ služieb poskytuje služby informačnej spoločnosti v rozsahu podľa odsekov 1, 3 a 4, nie je povinný sledovať informácie ani oprávnený vyhľadávať informácie, ktoré sa prenášajú alebo ukladajú. Ak sa však dozvie o protiprávnosti takých informácií, je povinný odstrániť ich z elektronickej komunikačnej siete alebo aspoň zamedziť k nim prístup; súd môže nariadiť poskytovateľovi služieb ich odstránenie z elektronickej komunikačnej siete aj vtedy, ak sa poskytovateľ služieb o ich protiprávnosti nedozvedel“. Uplatnenie tohto odstraňovacieho nároku však nemusí byť pre tretiu osobu postačujúce, t. j. nemusí kompenzovať ujmu, ktorá jej bola spôsobená.
V praxi sme sa stretli so situáciou, kedy prevádzkovatelia diskusných portálov odmietajú poskytnúť identifikačné údaje anonymnej osoby, ktorá bola pôvodcom príspevku s odkazom na ochranu osobných údajov.
Keďže tretia osoba ako žalobca identifikačné údaje anonymného prispievateľa potrebuje za účelom uplatňovania svojich nárokov súdnou cestou a teda na ochranu svojich osobnostných práv/dobrej povesti, je nútená požadovať sprístupnenie týchto údajov prostredníctvom žaloby proti prevádzkovateľovi internetovej stránky – tento právny stav nie je vhodný, pretože tretia osoba sa v tomto prípade musí súdiť za účelom ďalšieho súdenia (najprv musí získať údaje prispievateľa a až následne podať druhú žalobu s cieľom ochrany svojich práv).
Sme toho názoru, že nemožno poskytovať neprimeranú ochranu osobným údajom v situáciách, kedy určité osoby vystupujúce anonymným spôsobom zverejňujú príspevky zasahujúce do práv tretích osôb bez toho, aby tieto tretie osoby mali právo sa proti príspevkom zasahujúcim do ich osobnostných práv/dobrej povesti brániť dostupnými právnymi prostriedkami vrátane podania žaloby na ochranu osobnosti/dobrej povesti a uplatnenia nároku na primerané zadosťučinenie nemajetkovej ujmy.
Slovenská právna úprava obsahuje aj tzv. informačný nárok. Ide o hmotnoprávny nárok, ktorý má za cieľ pomôcť jeho veriteľovi získať všetky potrebné informácie na to, aby mohol uplatniť svoj peňažný, prípadne obranný nárok. Informačný nárok zvykol byť predovšetkým nárokom voči porušiteľovi. Únijné právo však vyslovene umožňuje jeho uplatnenie aj voči deliktuálne nezodpovedným tretím osobám – neporušiteľovi (HUSOVEC, M.: Zodpovednosť na internete podľa českého a slovenského práva. CZ. NIC, z. s. p. o. 1. vydanie. Praha 2014, ISBN 978-80-904248-8-3, str. 171 a nasl.- dostupné online TU). V oblasti ochrany osobnosti je možné zahrnúť informačný nárok pod § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keďže ide o exemplifikatívny výpočet hmotnoprávnych prostriedkov ochrany. Osobné údaje možno vydať s poukazom na § 10 ods. 3 písm. g) zákona o ochrane osobných údajov (rovnako § 13 ods. 1 písm. f) nového zákona č. 18/2018 o ochrane osobných údajov, ktorý nadobudne účinnosť dňa 25. mája 2018).
V zmysle ustanovenia § 4 ods. 3 písm. a) bod 2 zákona č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov sa spracovaním osobných údajov rozumie aj ich sprístupňovanie a poskytovanie tretej strane, pričom podľa § 10 ods. 3 písm. g) citovaného zákona prevádzkovateľ poskytuje, resp. sprístupňuje osobné údaje bez súhlasu dotknutej osoby, ak to je nevyhnutné na ochranu práv a právom chránených záujmov tretej strany (obdobne § 13 ods. 1 písm. f) nového zákona č. 18/2018 o ochrane osobných údajov, ktorý nadobudne účinnosť dňa 25. mája 2018 a čl. 6 nariadenia GDPR). V tejto súvislosti podotýkame, že tieto údaje potrebuje tretia osoba ako žalobca na ochranu svojich osobnostných práv v zmysle ustanovenia § 11 a nasl., resp. § 19b ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka, t. j. aby mohol uplatniť svoje právo na ochranu osobnosti/dobrej povesti súdnou cestou. Podľa ustanovenia § 133 ods. 1 Civilného sporového poriadku je totiž žalovanú fyzickú osobu potrebné označiť v rozsahu meno, priezvisko, adresou trvalého pobytu a dátum narodenia. Bez poskytnutia týchto údajov zo strany prevádzkovateľa je teda tretej osobe zmarená možnosť chrániť svoje práva na súde.
Tomáš Čentík, 12. marec 2018
ilustračné foto: pixabay.com
