Tento článok vznikol ako reakcia na reportáž odvysielanú dňa 17. septembra 2017 televíznou stanicou TA3, ktorej predmetom bolo posvietenie si na nespravodlivé prideľovanie prípadov povinnej obhajoby zo strany sudcov. Viac o tejto téme sme písali aj v tomto článku.
Výstupom reportáže bolo najmä to, že v priebehu jesene 2017 bude na Ministerstve spravodlivosti Slovenskej republiky kreovaná pracovná skupina, ktorá má nájsť spôsob, akým budú obhajcovia prideľovaní náhodným výberom, čo hodnotíme jednoznačne pozitívne. V rámci odvysielanej reportáže však ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská odtlmočila aj zrejme najzásadnejší argument sudcov proti zavedeniu náhodného výberu, a to: „Je pravdou, že sudcovia majú aj iný argument a síce ten, že vyberajú takého (obhajcu – pozn. autora), o ktorom vedia že bude proste chodiť na tie pojednávania.“
Sudcovia majú zrejme na mysli nedodržiavanie ust. § 41 ods. 1 Trestného poriadku, ktorý ukladá obhajcovi povinnosť prevziať obhajobu bez meškania. Okrem toho je účasť obhajcu nevyhnutná pri výsluchu obvineného, ktorý trvá na prítomnosti svojho obhajcu (§ 213 ods. 4 Trestného poriadku), v prípadoch povinnej obhajoby aj pri hlavnom pojednávaní (§ 252 ods. 4 Trestného poriadku), resp. pri verejnom zasadnutí na ktorom sa koná o odvolaní alebo ktoré sa koná na podnet obvineného (§ 293 ods. 10 Trestného poriadku).
Máme za to, že kvázi-argument sudcov je neopodstatnený hneď z viacerých dôvodov, pretože platný a účinný Trestný poriadok explicitne počíta so situáciou, pri ktorej by bol ustanovený obhajca nečinný do takej miery, že by to sťažovalo priebeh trestného konania.
Za prvé, ak by sa aj ten-ktorý obhajca nemohol úkonu trestného konania osobne zúčastniť, za podmienok ust. § 36 ods. 2 Trestného poriadku, môže vykonaním jednotlivého úkonu právnej služby – účasťou na danom úkone, poveriť svojho advokátskeho koncipienta. Ak by to však v danom prípade nebolo možné (koncipienta nezamestnáva, koncipient nie je spôsobilý sa úkonu zúčastniť, obvinený so zastúpením koncipientom nesúhlasí), je daná možnosť dať sa substitučne zastúpiť iným advokátom (§ 16 zákona o advokácií), nie však proti vôli klienta.
Vo vzťahu k vyššie uvedenému je nutné uviesť na pravú mieru, že celá podstata medializovaného problému nespočíva v tom, že by sa obhajcovia schválne nezúčastňovali úkonov trestného konania (a to údajne núti sudcov k nerovnomernému ustanovovaniu), ale podstata tkvie v tom, že práve z dôvodu nerovnomerného prideľovania ex offo prípadov sa niektorí obhajcovia ani nemajú možnosť dostať k daným prípadom. Preto, ak by sa postup prideľovania prípadov zmenil na náhodný výber, istotne by sa doposiaľ opomínaní obhajcovia veľmi radi zúčastňovali predmetných úkonov trestného konania.
Za druhé, ak je skutočnou príčinou nerovnomerného ustanovovania obhajcov len ich neúčasť na úkonoch trestného konania, svedčí to o nedôslednej aplikácií inštitútu poriadkovej pokuty podľa § 70 ods. 1 Trestného poriadku, v zmysle ktorého kto bez dostatočného ospravedlnenia nevyhovie predvolaniu podľa tohto zákona, toho môže sudca a v prípravnom konaní prokurátor alebo policajt potrestať poriadkovou pokutou do 1 650 eur; ak ide o právnickú osobu, až do 16 590 eur.
Po tretie, sudcovia majú vo vzťahu k advokátom k dispozícií ešte účinnejší nástroj než akým je poriadková pokuta, a to fakultatívna možnosť prenechať prejednanie veci orgánu príslušnému na disciplinárne konanie v zmysle § 70 ods. 2 Trestného poriadku. Disciplinárne konanie je rámcovo upravené v § 56 a nasl. zákona o advokácií a jeho konkretizácia sa nachádza v Disciplinárnom poriadku Slovenskej advokátskej komory, ktorý bol schválený konferenciou advokátov dňa 10. júna 2017.
Po štvrté, ak by aj sudcovia nechceli využívať možnosti im dané v ust. § 70 Trestného poriadku (ods. 1 – poriadková pokuta, ods. 2 – disciplinárne konanie), majú možnosť ustanoviť náhradného obhajcu v súlade s § 42 Trestného poriadku.
A napokon, po piate, Trestný poriadok v ust. § 554 ods. 1 upravuje aj osobitnú formu postihu, ktorou je povinnosť uhradiť náklady spojené s opakovaním úkonu alebo s novým hlavným pojednávaním alebo verejným zasadnutím, ako aj náklady, ktoré vznikli osobe, ktorá sa na úkone zúčastnila. Túto povinnosť je možné uložiť aj inej osobe, ktorá bola o úkone riadne upovedomená alebo na úkon predvolaná, a ktorá sa ho navzdory tomu bezdôvodne nezúčastnila. Pod pojem iná osoba je možné subsumovať aj ustanoveného obhajcu, ktorého osobná prítomnosť sa vyžaduje v zmysle už skôr uvedených ust. § 213 ods. 4, § 252 ods. 4 a 293 ods. 10 Trestného poriadku.
Je nutné dodať, že nie je vylúčená ani vzájomná kumulácia jednotlivých inštitútov, ktoré sú už samé o sebe, ale aj vo svojom súhrne spôsobilé zabezpečiť prítomnosť ustanoveného obhajcu na úkonoch trestného konania. Preto považujeme argument sudcov (tlmočený ústami ministersky spravodlivosti) za nepresvedčivý.
Erik Surmánek, 17. september 2017
ilustračné foto: pixabay.com
