Pod názvom „Porušovanie práva obvineného zo strany prokurátora“ bol na právnych listoch uverejnený rozsudok Okresného súdu Bratislava III.
Predmetné rozhodnutie súdu prvého stupňa vyvolalo určitú polemiku najmä ohľadne konštatovania, že „skoršia výpoveď osoby v procesnom postavení svedka, ktorá má v rovnakom trestnom konaní následne procesné postavenie obvineného, je nepoužiteľná a zásadne nemôže byť súčasťou vyšetrovacieho spisu“.
Som názoru, že pokiaľ prokurátor podáva na súd obžalobu, mal by spisový materiál, ktorý je predkladaný spoločne s obžalobou obsahovať len také dôkazy, ktoré sú procesne použiteľné v konaní pred súdom (napríklad výsluch obvineného, znalecké posudky a podobne), respektíve, ktoré by v konaní pred súdom mohli byť procesne použiteľné za splnenia určitých zákonných podmienok (napríklad výsluch usvedčujúceho svedka, ktorý v prípravnom konaní nebol vypočutý za prítomnosti obhajcu obvineného, avšak v konaní pred súdom ju možno čítať napríklad za súhlasu prokurátora a obvineného). Rovnako tak má spis obsahovať dôkazy, o ktorých prokurátor a obvinený vedú polemiku ohľadne ich zákonnosti, či procesnej použiteľnosti s tým, že to bude napokon súd, ktorý má rozhodnúť s konečnou platnosťou, či tieto dôkazy sú zákonné alebo procesne použiteľné a môžu byť v konaní pred súdom vykonané, respektíve ide o dôkazy nezákonné, prípadne procesne nepoužiteľné a je nutné ich vylúčiť z dokazovania.
V zhode s rozsudkom Okresného súdu Bratislava III som názoru, že spis predkladaný súdu spoločne s obžalobou nesmie obsahovať dôkazy, pri ktorých je úplne zrejmé, že sú procesne nepoužiteľné pri dokazovaní viny obvineného na hlavnom pojednávaní, že ich súd nebude môcť nikdy vykonať a už vôbec nie na nich založiť výrok o vine, či nevine obvineného.
Napokon, názor, ktorý okresný súd prezentoval vo svojom rozhodnutí, vychádza z rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu SR.
Tak napríklad, Najvyšší súd SR v rozsudku sp.zn. 4 Tz 9/2006 zo dňa 20.06.2006 uviedol, že dôkaz zaobstaraný v rozpore so zákonom, prenáša svoju nezákonnosť a procesnú nepoužiteľnosť aj na ďalší dôkaz, ktorý vychádza z obsahu nezákonne získaného dôkazu. Vzhľadom k uvedenému Najvyšší súd SR označil za nezákonný znalecký posudok, ktorý bol vypracovaný aj na podklade dôkazov, ktoré boli získané orgánmi činnými v trestnom konaní v rozpore so zákonom.
V tejto súvislosti Najvyšší súd SR uzavrel a upozornil, že „listina osvedčujúca obsah procesne nepoužiteľného dôkazu sa v spise nesmie ani nachádzať, aby žiadnym a určitým smerom neovplyvňovala príslušné orgány trestného konania v rámci procesu hodnotenia dôkazov, tak ako sa to stalo v danej trestnej veci“.
Najvyšší súd SR tu teda konštatuje pomerne logický záver, ktorý vychádza z toho, že strany môžu v konaní pred súdom vykonávať reálne len dôkazy, ktoré boli získané v súlade so zákonom a ktoré sú procesne použiteľné na dokazovanie konkrétnej skutočnosti (je zrejmé, že nezákonný dôkaz je zároveň dôkazom neprípustným v konaní pred súdom, pričom aj dôkaz, ktorý bol pôvodne získaný v súlade so zákonom, môže byť procesne nepoužiteľným v konaní pred súdom).
Pokiaľ sa v tejto súvislosti namietalo, že ak by sa výpoveď obvineného, ktorú urobil ešte pred vznesením obvinenia v procesnom postavení svedka vybrala zo spisu tak by vznikol chaos v prípadoch ak by následne došlo k zrušeniu uznesenia o vznesení obvinenia, tak je nutné zdôrazniť, že v rozsudku okresného súdu ako aj v tomto príspevku sa hovorí o konaní pred súdom, kde k zrušeniu uznesenia o vznesení obvinenia prísť nemôže.
Práve naopak, určitý chaos spôsobuje hromadenie výpovedí tej istej osoby v tej istej veci v iných procesných postaveniach. Tak napríklad hlavne pri menej závažných trestných činoch sa často stáva, že tá istá osoba je najskôr vypočutá na zápisnicu o podanom vysvetlení podľa zákona o Policajnom zbore, následne pred začatím trestného stíhania podľa § 196 ods. 2 Tr. por., potom po začatí trestného stíhania v procesnom postavení svedka a následne po vznesení obvinenia v procesnom postavení obvineného. Všetky tieto výpovede sú súčasťou spisu a to aj napriek tomu, že reálne možno v konaní pred súdom použiť len tú, ktorú osoba vykonala v procesnom postavení obvineného. Ostatné výpovede nemajú žiadnu dôkaznú hodnotu (hľadí sa na ne akoby k nim nikdy nebolo došlo) a preto nielen že nemajú byť súčasťou spisu predkladaného súdu, ale ani nie je žiadny dôvod aby sa v spise nachádzali.
Pokiaľ ide o otázku procesnej použiteľnosti zápisnice o výsluchu svedka osoby, ktorá bola neskôr v tej istej trestnej veci obvinená, je v praxi ako aj v teórii už dlhodobo nesporné, že takáto výpoveď je absolútne nepoužiteľným dôkazom.
Tak napríklad Najvyšší súd SR v už vyššie citovanom rozsudku v tejto súvislosti (t. j. či možno použiť aj výpoveď svedka, ktorú vykonala osoba neskôr v tej istej veci obvinená) uviedol, žev trestnom konaní možno ako dôkaz použiť len tie poznatky, ktoré obvinený poskytol v súlade s ustanoveniami o výsluchu obvineného, čo v prípade výpovede obvineného v procesnom postavení svedka nie je splnené. Výpoveď obvineného v procesnom postavení svedka je procesnoprávne nepoužiteľná ako dôkaz v trestnom konaní a preto jej obsah ani nemožno procesne účinným spôsobom preverovať, keďže z hľadiska procesnoprávneho nič neexistuje.
Takáto svedecká výpoveď sa teda považuje za neexistujúcu výpoveď, t. j. za výpoveď ktorá akoby vôbec nebola vznikla. Z tohto pohľadu teda celkom určite nemá byť súčasťou spisového materiálu predkladaného prokurátorom súdu, nakoľko prokurátor ako nositeľ dôkazného bremena má a môže vinu obvineného preukazovať zásadne len na podklade zákonných dôkazov, ktoré sú procesne použiteľné v konaní pred súdom. To je aj úloha spisu predkladaného súdu spoločne s obžalobou, v ktorom majú byť len také dôkazy vykonané v prípravnom konaní, ktoré odôvodňujú obžalobu a ktoré možno v konaní pred súdom vykonať. Účelom spisu celkom určite nie je mechanické, či skôr automatické hromadenie akýchkoľvek, t. j. aj neprocesných úkonov.