To, že inštitút bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len „BSM“) má svoje „muchy“ a jeho nekoncepčnosť spôsobuje nemalé aplikačné problémy snáď nikomu - znalému problematiky - nie je potrebné pripomínať (pozri napr. TU, TU a TU).
Predmetom tohto článku bude posúdenie prípustnosti (platnosti) dohody o vyporiadaní BSM, ktorou sa nevyporiadava všetok majetok tvoriaci BSM, ale iba jeho časť, t.j. jednotlivé veci nadobudnuté manželmi počas trvania BSM zo spoločných prostriedkov s výnimkou vecí taxatívne vymenovaných v ustanovení § 143 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“).
Všeobecne o vyporiadaní BSM
Pod pojmom vyporiadanie BSM sa rozumie usporiadanie majetkových vzťahov medzi manželmi, (pokiaľ je to možné) ku všetkým veciam, ktoré boli predmetom zaniknutého BSM. Ide nielen o rozdelenie hnuteľných a nehnuteľných vecí (vyporiadanie v užšom zmysle), ale aj o vyporiadanie pohľadávok, dlhov a iných majetkových hodnôt nadobudnutých počas trvania manželstva (vyporiadanie v širšom zmysle). Občiansky zákonník neobsahuje výslovnú úpravu o tom, ako majú byť vyporiadané pohľadávky a dlhy manželov (príp. iné majetkové hodnoty), ktoré sú spojené s BSM a vznikli počas jeho trvania – preto je potrebné vychádzať z analogickej (§ 853 ods. 1 OZ) aplikácia ustanovení § 149 a 150 OZ. Vyporiadanie týchto pohľadávok a záväzkov sa však týka len vzťahov medzi manželmi (zaväzuje len účastníkov dohody), t.j. nezasahuje do práv a povinností tretích osôb, ktoré nie sú účastníkmi dohody o vyporiadaní BSM (napr. dohoda o tom, že určitý dlh zaplatí iba jeden z manželov je vo vzťahu k ich veriteľovi právne neúčinná, t.j. tento veriteľ môže vymáhať svoju pohľadávku voči ktorémukoľvek manželovi – právny význam takejto dohody je len vo vzťahu medzi manželmi, preto sa manžel, ktorý uhradil dlh za druhého manžela môže od neho domáhať, aby mu nahradil čo za neho plnil hoci v zmysle ich vyporiadania nemal plniť).
Výsledkom vyporiadania BSM je konečné určenie, ktoré veci dosiaľ patriace do BSM sa stávajú v dôsledku vyporiadania výlučným vlastníctvom toho ktorého manžela, resp. ktoré veci sa stanú predmetom ich podielového spoluvlastníctva. Vyporiadanie BSM vedie k definitívnemu zániku BSM (resp. jeho časti).
Konkrétne BSM (rozumej existujúci majetok) možno vyporiadať len v prípade zániku BSM (rozumej ako inštitútu určujúceho druh nadobudnutého vlastníctva – z hľadiska rozdelenia na výlučné, podielové a bezpodielové vlastníctvo).
Predmetom vyporiadania BSM je spravidla všetok majetok, ktorý existuje ku dňu zániku BSM a ktorý manželia nadobudli spoločne, pričom nejde o individuálny majetok jednotlivých manželov. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že individuálnym majetkom je aj taký majetok, ktorý bol získaný jedným z manželov počas trvania BSM výmenou za vec alebo prostriedky, ktoré boli výlučným vlastníctvom jedného z manželov (R 42/1972) – nejde tu totiž o nadobudnutie nového majetku ani rozmnoženie doterajšieho majetku za trvania BSM, ale iba o jeho zmenu, ktorá nemá vplyv na povahu týchto vecí ako individuálneho majetku (ide o transformáciu druhu individuálneho majetku – napr. výlučne z finančných prostriedkov jedného manžela, ktoré nadobudol ešte pred uzavretím manželstva kúpi tento manžel počas trvania manželstva auto, tak toto auto bude v jeho výlučnom vlastníctve).
Občiansky zákonník upravuje tri spôsoby vyporiadania BSM:
(i) dohodou manželov (§ 149 ods. 2 OZ) – tento spôsob vyporiadania je v zákone preferovaný pred vyporiadaním súdom (existencia platnej dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov bráni vyhoveniu návrhu na jeho vyporiadanie súdnym rozhodnutím v rozsahu vyporiadaného BSM dohodou); uzavretie dohody prichádza do úvahy v období od zániku BSM do uplynutia trojročnej lehoty podľa § 149 ods. 4 OZ – v odbornej literatúre sa vyskytujú rozdielne názory na to, či možno uzavrieť dohodu o vyporiadaní BSM pred zánikom manželstva, avšak s odkladacou podmienkou viažucou účinnosť dohody na zánik manželstva (staršia judikatúra to vylučuje napr. R 70/1965 – rovnako A. Graban TU; odlišný názor pripúšťajúci takéto dohody má napr. Vojčík, P. a kol. : Občiansky zákonník. Stručný komentár. Iura Editon, 2009 str. 380). Občiansky zákonník nepredpisuje pre dohodu o vyporiadaní BSM písomnú formu s výnimkou ak je predmetom vyporiadania nehnuteľnosť (§ 149a OZ), preto môže byť táto dohoda uzavretá písomne, ústne, ale aj konkludentným spôsobom, pokiaľ z konania manželov možno usúdiť, že ich prejavy vôle smerujú zhodne k tomu, aby bolo (a akým spôsobom) vyporiadané BSM (napr. faktickým rozdelením a užívaním vecí). V súdnej praxi je tiež sporné, či v prípade vyporiadania BSM sú manželia povinní rešpektovať zásady vyporiadania obsiahnuté v § 150 OZ – podľa R 70 /1965 sa musia manželia týmito zásadami spravovať, pričom podľa názoru prezentovanom v rozsudku NS ČR 22 Cdo/726/1999 z 31.7.2000 neplatnosť dohody nespôsobuje to, ak sa manželia v dohode odchýlia od zásad uvedených v § 150 OZ (uplatňuje sa dispozitívna voľnosť účastníkov občianskoprávnych vzťahov) – za správny považujeme názor rešpektujúci zmluvnú voľnosť, a to že pre manželov nie sú tieto zásady záväzné, ale naopak môžu sa od nich odchýliť.
(ii) súdnym rozhodnutím (§ 149 ods. 3 OZ) – ak bolo BSM vyporiadané dohodou alebo bola uzavretá len čiastočná dohoda o vyporiadaní BSM, môže o vyporiadaní BSM, resp. jeho zostávajúcej časti rozhodnúť na návrh jedného z manželov súd; rovnako ako v prípade dohody súd môže vyporiadať len ten majetok, ktorý účastníci navrhli na vyporiadanie do troch rokov od zániku BSM – po uplynutí troch rokov totiž nastupuje nevyvrátiteľná právna domnienka o vyporiadaní podľa § 149 ods. 4 OZ. Konanie o vyporiadanie BSM nie je konaním spojeným s rozvodom manželstva, ale samostatným konaním, ktoré môže začať až po právoplatnom skončení rozvodového konania. Pre súd sú zásady vyporiadania uvedené v § 150 OZ záväzné, pričom sa od nich nemôže odchýliť. Súd je oprávnený vyporiadať len ten majetok, ktorý urobili predmetom konania jeho účastníci, t.j. nemôže zisťovať a vyporiadať majetok nad rámec návrhu účastníkov (§ 153 ods. 2 OSP) – súd však nie je viazaný spôsobom vyporiadania navrhnutým účastníkmi, nakoľko tento vyplýva z právneho predpisu (§ 150 OZ v spojení s § 153 ods. 2 OSP).
(iii) zo zákona uplynutím doby (§ 149 ods. 4 OZ) - ak do troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou alebo ak bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nebolo na návrh podaný do troch rokov od jeho zániku vyporiadané rozhodnutím súdu, platí, pokiaľ ide o hnuteľné veci, že sa manželia vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich veci z bezpodielového spoluvlastníctva pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako vlastník užíva. O ostatných hnuteľných veciach a o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. To isté platí primerane o ostatných majetkových právach, ktoré sú pre manželov spoločné.
V súvislosti s konaním o vyporiadanie BSM poukazujeme na jeden zaujímavý procesnoprávny aspekt. Toto konanie je konaním označovaným ako iudicium duplex, t.j. ide o súdne konanie, v ktorom majú účastníci na oboch stranách sporu zároveň postavenie žalobcu aj žalovaného – procesným dôsledkom tejto skutočnosti je to, že v prípade späťvzatia návrhu na začatie konania, súd späťvzatie nepripustí bez súhlasu druhého účastníka konania. Pripustenie späťvzatia by totiž vzhľadom na prekluzívnu lehotu (tri roky od zániku BSM) mohlo mať za následok, že druhý účastník konania už nebude mať možnosť reálne sa domôcť svojho práva vzhľadom na nastúpenie zákonnej domnienky vyporiadani BSM.
Slovami Ústavného súdu SR „V prípade, že každý z bývalých manželov podal samostatný návrh na začatie konania vo veci vyporiadania ich bezpodielového spoluvlastníctva súdnym rozhodnutím, musí súd pri rozhodovaní o zastavení konania o návrhu takéhoto navrhovateľa z dôvodu litispendencie podľa § 83 Občianskeho súdneho poriadku prihliadať aj na to, aké dôsledky toto jeho rozhodnutie môže mať s ohľadom na súvisiace hmotné (§ 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka) a procesné predpisy (§ 96 ods. 1 a 3 Občianskeho súdneho poriadku) a na jeho vlastnícke právo k veciam, ktoré boli predmetom bezpodielového spoluvlastníctva. Zásada iura novit curia totiž neznamená len to, že súd pozná právo, ale aj to, že si je zároveň vedomý účinkov, ktoré právo v podobe, v ktorej ho súd aplikuje, vyvoláva vo vzťahu k procesnoprávnemu alebo hmotnoprávnemu postaveniu nositeľa práva na súdnu ochranu svojich práv“ (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 59/00 z 20. decembra 2001 - pozri TU).
Názory v neprospech prípustnosti dohody o vyporiadaní časti BSM
Podľa staršej judikatúry (R 70/1965, R 42/1972) ustanovenie § 149 OZ predpokladá dohodu rozvedených manželov ohľadne všetkého majetku tvoriaceho ich BSM, nie len čiastočnú dohodu. Inak by vlastne nedošlo k vyporiadaniu ako to predpokladá uvedené zákonné ustanovenie. Ak by bola prípustná mimosúdna dohoda o časti BSM, vylučovalo by to súd z možnosti komplexne usporiadať majetkové vzťahy medzi manželmi so zreteľom na všetky hľadiská obsiahnuté v ustanovení § 150 OZ. Nie je preto prípustné podať návrh na vyporiadanie len ohľadne časti BSM s tým, že ohľadne zvyšnej časti sa účastníci dohodli.
Dohody o čiastočnom vyporiadaní sú podľa tohto názoru neplatné a nie je možné, aby manželia požiadali súd o vyporiadanie zvyšnej časti BSM (o ktorej sa nedohodli).
Podľa relatívne novšej judikatúry (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Cdo 83/98 z 1.3.1999 – publikované v ZSP 12/1999) „Dohoda o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa musí týkať všetkého majetku tvoriaceho bezpodielové spoluvlastníctvo, ktorý existoval v čase zániku tohto spoluvlastníctva“.
Najvyšší súd SR svoj právny názor odôvodnil nasledovne:
„Cieľom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov je vyporiadanie ich spoločného majetku (vecí), ktoré podľa § 143 Obč. zák. do bezpodielového spoluvlastníctva ku dňu zániku manželstva patrili. Podľa § 149 Obč. zák. existujú tri spôsoby vyporiadania, a to dohodou, súdnym rozhodnutím a uplynutím doby. Zákon preferuje dohodu, pre ktorú, pokiaľ jej predmetom nie sú nehnuteľnosti, nie je stanovená žiadna forma. Dohoda môže byť uzatvorená písomne, ústne i mlčky, resp. konkludentným činom. Svojou povahou je však právnym úkonom, a preto sa na ňu vzťahujú ustanovenia §§ 34 až 50 Obč. zák.
Pre platnosť dohody je tiež nevyhnutné, aby sa týkala všetkého majetku tvoriaceho bezpodielové spoluvlast-níctvo. V zmysle § 149 ods. 1 Obč. zák. sa vyporiadanie musí vykonať podľa zásad uvedených v ustanovení § 150 Obč. zák. Dohoda iba o časti bezpodielového spoluvlastníctva by následne pri súdnom vyporiadaní znemožnila komplexne usporiadať majetkové vzťahy medzi manželmi so zreteľom ku všetkým hľadiskám obsiahnutým v týchto zásadách. Takémuto výkladu nebráni ani ods. 4 §-u 149 Obč. zák., podľa ktorého, ak v lehote troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou, alebo ak v nej nebol podaný návrh na vyporiadanie rozhodnutím súdu, platí nevyvratiteľná domnienka, spočívajúca v tom, že hnuteľné veci si manželia vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich túto vec užíval pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako vlastník a ostatné hnuteľné veci, ktoré výlučne neužíval žiadny zo spoluvlastníkov a všetky nehnuteľné veci sú v podielovom spoluvlastníctve, pričom podiely oboch sú rovnaké. To isté platí primerane aj o ostatných spoločných majetkových právach. Pri tomto treťom spôsobe vyporiadania teda zostáva vlastnícke právo ako vecné právo obom bývalým manželom zachované, iba sa pretransformuje do inej formy, s výnimkou hnuteľných vecí užívaných výlučne jedným z manželov. Z tejto výnimky však nevyplýva možnosť čiastočného vyporiadania spoločného majetku dohodou. Platí len pre vyporiadanie uplynutím doby, t.j. pre vyporiadanie stanovené priamo zákonom (§ 149 ods. 4 Obč. zák.), pri ktorom hľadiská uvedené v ustanovení § 150 Obč. zák. nemožno aplikovať“.
V rámci dostupných odborných článkov sa k tomuto názorovému prúdu pripája napríklad A. Graban (pozri TU).
Názory v prospech prípustnosti dohody o vyporiadaní časti BSM
Novšia judikatúra sa naopak začala prikláňať k názoru, že je možné aj čiastočné vyporiadanie BSM na základe dohody a umožňuje sa aj kombinovaný spôsob vyporiadania, t.j. dohodou riešiť len časť majetku a časť majetku riešiť v rámci vyporiadania súdom, príp. ju ponechať vyporiadaniu na základe zákonnej nevyvrátiteľnej domienky v zmysle § 149 ods. 4 OZ.
Už pred novelou Občianskeho zákonníka zákonom č. 131/1982 Zb. (pozn. touto novelou bolo doplnené ustanovenie § 149 ods. 4 OZ o zákonnom vyporiadaní uplynutím doby) sa však objavovali aj odlišné názory, ktoré istým spôsobom umožňovali aj čiastočné dohody o vyporiadaní BSM. Napríklad podľa právneho názoru vysloveného v rozhodnutí R 62/1974 nemožno vylúčiť, že bezpodieloví spoluvlastníci napr. v písomne uzavretej dohode menovite uvedú len niektoré veci alebo iné majetkové hodnoty a to, komu z nich pripadnú – týmto názorom sa zohľadnili predovšetkým prípady, keď ani samotní účastníci nepoznali alebo si neboli istí čo všetko patrí do BSM.
Po účinnosti zákona č. 131/1982 Zb., ktorým sa menil a dopĺňal Občiansky zákonník sa v súdnej praxi a doktríne začal presadzovať taký výklad, že dohodu možno uzavrieť aj ohľadom čiastočného vyporiadania BSM, t.j. manželia sa môžu dohodnúť iba o časti majetku patriaceho do BSM, príp. uzavrieť viacero čiastkových dohôd. Podľa tohto nového názorového a výkladového trendu dohody o čiastočnom vyporiadaní BSM nespôsobujú neplatnosť takejto dohody, pretože nové ustanovenie § 149 ods. 4 zavedené uvedenou novelou umožňuje, aby sa zákonná domnienka vyporiadania vzťahovala aj na tú časť majetku, o ktorej sa dohoda neuzavrela alebo sa nepodal návrh na vyporiadanie súdom.
Na základe uvedeného možno vyvodiť, že dohody o čiastočnom vyporiadaní sú možné a platné a nemali by byť prekážkou pri vyporiadaní spornej časti BSM súdom; naopak manželov by mala byť daná možnosť vyporiadať sa aj čiastočne, t.j. mala by sa plne rešpektovať ich vôľa o čiastočnom vyporiadaní (Fekete, I.: Občiansky zákonník I. Veľký komentár. Bratislava, EUROKÓDEX 2011, str. 874).
Súdu nič nebráni v tom, aby pri nadväzujúcom vyporiadaní dohodou nevyporiadanej časti BSM vo vzťahu k uzavretej dohode o vyporiadaní časti BSM prihliadal na to, ako sú v tejto dohode premietnuté zásady dané ustanovením § 150 OZ, resp. aby pri vyporiadaní zostávajúcej (nevyporiadanej) časti BSM na tieto zásady prihliadal.
Ak dohodou došlo k vyporiadaniu len časti majetku, zostávajúcu časť može vyporiadať na návrh jedného z manželov súd alebo sa táto časť ponechá na vyporiadanie zo zákona uplynutím lehoty stanovenej v § 149 ods. 4 OZ.
Túto interpretáciu podporuje aj znenie ustanovenia § 149 ods. 5 OZ (novela Občianskeho zákonníka účinná od 1. novembra 2008), podľa ktorého „Ak sa po vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov rozhodnutím súdu alebo dohodou objaví majetok, ktorý nebol zahrnutý v rámci vyporiadania, platí preň domnienka uvedená v odseku 4.“ Podľa dôvodovej správy k tejto novele, cieľom navrhovanej právnej úpravy je jednak určiť pravidlá vyporiadania BSM bývalých manželov v prípadoch, že sa objaví majetok, ktorý nebol predmetom vyporiadania či už dohodou alebo rozhodnutím súdu a jednak zjednodušiť rozhodovanie súdov o majetku, ktorý nebol predmetom dohody alebo rozhodnutia súdu, nakoľko sa na takýto majetok podľa tohto ustanovenia vzťahuje obdobne zásada vyporiadania BSM v zmysle nevyvrátiteľnej právnej domnienky zakotvenej v § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka.
Pôvodne sa teda v aplikačnej praxi bezvýnimočne presadzovala tzv. úplného vyporiadania BSM, čo malo ten dôsledok, že ak nevyporiadal všetok majetok (napr. sa opomenula iba jedna vec patriaca do tohto majetku) malo to za následok neplatnosť dohody ako celku a v prípade súdneho vyporiadania, to bol dôvod na zrušenie rozhodnutia súdu. Postupne však pri opúšťaní zodpovednosti súdu za zistenie skutočného stavu veci, ale aj v dôsledku postupných zmien hmotnoprávnej úpravy, ale najmä posilňovaním zmluvnej voľnosti, aplikačná prax upustila od požiadavky úplného vyporiadania BSM (pozri napr. § 149 ods. 5 OZ) (Krajčo, J.: Občiansky zákonník pre prax. Komentár. Eurounion, 2015 str. 1394).
V právnej doktríne teda prevláda názor, že postupovať podľa súdnej praxe, ktorá neakceptovala čiastočné vyporiadanie BSM dohodou, nie je účelné pre jej nepoužiteľnosť (nepraktickosť) najmä z hľadiska presadzovania vôle účastníkov vykonať vyporiadanie aj k jednotlivým veciam. Je preto potrebné rešpektovať predovšetkým vôľu strán, ktoré sú ochotné uzavrieť dohodu týkajúcu sa aj vyporiadania jednotlivých vecí patriacich do BSM s tým, že len v sporných veciach (nevyporiadaného zvyšku) bude rozhodovať súd (Vojčík, P. a kol. : Občiansky zákonník. Stručný komentár. Iura Editon, 2009 str. 380).
Podľa najnovšej a aktuálnej rozhodovacej praxe je potrebné rešpektovať vôľu strán, ktoré sú ochotné uzavrieť dohodu týkajúcu sa aj vyporiadania jednotlivých vecí, resp. časti majetku patriaceho do BSM, a to bez ohľadu na zásady uvedené v § 150 Občianskeho zákonníka. Tieto sa totiž použijú v prípade, keď medzi účastníkmi k dohode nedôjde a je podaný návrh na vyporiadanie BSM súdom, ako i v prípade, keď účastníci sa v uzatvorenej dohode uvedenými zásadami riadia a nedohodnú sa inak. Uvedené ustanovenie sa však neuplatní v prípade, keď sa účastníci dohodnú inak. Občiansky zákonník, pripúšťajúc dohodu a umožňujúc účastníkom dohodnúť sa o vyporiadaní BSM, tak umožňujú odchýliť sa od ustanovenia § 150 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ je totiž BSM vyporiadavané dohodou, uplatňuje sa pri jej uzatváraní dispozitívna voľnosť účastníkov občianskoprávnych vzťahov. Preto dohoda o vyporiadaní BSM, ktorou i prípadne jeden z účastníkov nadobudne podstatne menší podiel, prípadne nenadobudne nič, ani dohoda, ktorá sa netýka celého majetku, ktorý bol v BSM, nie je neplatná pre rozpor s § 150 Občianskeho zákonníka. Vychádza sa totiž z vôle účastníkov ako má byť vyporiadané zaniknuté BSM a pokiaľ dôjde k zhode vôle oboch účastníkov, nemožno dohodu neskôr považovať za neplatnú pre rozpor s § 150 Občianskeho zákonníka (rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp.zn. 4 Cdo 147/2011 z 27. augusta 2013 – pozri TU).
Poznámky na záver
Prikláňame sa k tomu výkladu, podľa ktorého je dohoda o čiastočnom vyporiadaní BSM v rovine de lege lata možná a platná, t.j. podmienkou platnosti dohody o vyporiadaní BSM nie je komplexné vyporiadanie všetkého majetku patriaceho do BSM. Nie je teda vylúčené, aby si rozvedení manželia dohodou o vyporiadaní BSM vyporiadali iba časť svojho BSM a ohľadom nevyporiadanej časti podali návrh na vyporiadanie BSM na súd, alebo sa táto časť vyporiada uplynutím času zo zákona. Tento názor sa opiera najmä o princíp zmluvnej voľnosti.
Ak ešte nenastúpila zákonná domnienka vyporiadania uplynutím trojročnej lehoty uvedená v ustanovení § 149 ods. 4 OZ, súd následne vykoná čiastočné vyporiadanie nevyporiadanej časti BSM na návrh niektorého z manželov. Ak je takéto čiastočné vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov dohodou možné, vyplýva z toho, že takáto dohoda (pokiaľ spĺňa predpoklady platnosti právnych úkonov z hľadiska ustanovenia § 37 a nasl. Občianskeho zákonníka) je ako dvojstranný právny úkon právne relevantná a zakladá práva a povinnosti z nej zúčastnených bezpodielových vlastníkov.
Potom však takáto dohoda obstojí sama osebe - je autonómna. Pokiaľ ide o vzťah vyporiadania zostávajúcich hodnôt patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktorým sa vyporiadanie uzatvára, k predchádzajúcej platnej dohode o čiastočnom vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, súdna prax je toho názoru, že pri konečnom vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktorým má byť vyporiadanie uzavreté, neprichádza do úvahy preskúmavanie správnosti ustanovení platnej dohody o rozdelení časti spoločného majetku alebo ustanovení o vyrovnaní podielov v rámci tohto čiastkového vyporiadania. Predchádzajúcou platnou dohodou už vyporiadané hodnoty nemožno znovu vyporiadať. Pri ďalšom vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov potom nemožno prihliadať na kvantitatívnu stránku predchádzajúcej čiastkovej platnej dohody, a teda znova operovať hodnotami už vyporiadaných položiek spoločného majetku a nerešpektovať ustanovenia predchádzajúcej čiastkovej dohody o sume, ktorú má jeden z účastníkov dohody zaplatiť druhému na vyrovnanie podielov. Keby to tak nebolo, nemohla by byť táto časť predchádzajúcej dohody právne relevantná a vynútiteľná (uznesenie Krajského súdu v Nitre, sp.zn. 9Co/22/2012 z 31.08.2012 – pozri TU).
Z uvedeného vyplýva, že súd vyporiadava zostávajúcu časť izolovane, pričom neprihliada na obsah vyporiadania na základe dohody – zásady upravené v ustanovení § 150 OZ sa aplikujú len vo vzťahu k nevyporiadanej časti BSM bez prihliadnutia na obsah vyporiadania dohodou. V opačnom prípade by bola popretá zmluvná voľnosť a vôľa strán prejavená v rámci vyporiadania časti BSM formou dohody medzi účastníkmi.
Rozhodujúcim kritérium pre prípustnosť čiastočného vyporiadania BSM dohodou je účelnosť – nevidíme dôvod sankcionovať neplatnosťou dohodu o čiastočnom vyporiadaní BSM, v prípade ak sa účastníci dohody vedia dohodnúť aspoň o vyporiadaní určitej časti BSM. Samotným účelom vyporiadania BSM je to, aby čím väčší majetok tvoriaci BSM bol vyporiadaný a čím menej veci ostalo medzi bývalými manželmi nevyriešených a sporných. Zjednodušene a laicky povedané vyporiadanie BSM by sa malo vykonať v duchu zásady „lepšia čiastočná dohoda ako žiadna“ (alebo ešte výstižnejšie „lepší vrabec v hrsti ako holub na streche“) a nie podľa zásady „všetko alebo nič“. Cieľom vyporiadania je to, aby bývalí manželia mohli nakladať s čo najviac vecami individuálne, t.j. tak, aby im v tomto nakladaní nebránili prekážky vyplývajúce z osobitného režimu BSM (napr. § 145 ods. 1 OZ). Samozrejme ideálnym stavom je vyporiadanie všetkého majetku, avšak to nemôže byť prekážkou pre platné vyporiadanie časti BSM tam, kde komplexné vyporiadanie neprichádza do úvahy.
Pri vyporidaní BSM je potrebné zohľadniť zhodnú vôľu účastníkov dohody o tom ako sa chcú vyporiadať – nebolo by spravodlivé sankcionovať neplatnosťou dohodu o čiastočnom vyporiadaní BSM a ponechať vyporiadanie režímu podľa § 149 ods. 4 (zákonné vyporiadanie BSM), ak prejavili vôľu a dosiahli konsenzus aspoň o časti BSM. Bolo by to tiež neefektívne napr. u nehnuteľných vecí, kde sa dokázali dohodnúť, pretože inak by vzniklo podielového spoluvlastníctvo po troch rokoch, ktoré by museli opätovne (duplicitne) vyporiadavať ako podieloví spoluvlastníci v intenciách predchádzajúcej dohody o vyporiadaní BSM.
Preto treba považovať za správny názor, že aj keď sa má vyporiadanie v zásade týkať všetkých vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva, prípadné čiastočné vyporiadanie spoločného majetku dohodou nespôsobí neplatnosť takejto dohody. Manželom je treba dať možnosť, aby sa po zániku bezpodielového spoluvlastníctva dohodli o spoločnom majetku a aby predmetom súdneho vyporiadania zostali len tie veci a práva, o ktorých sa dohodnúť nemohli.
Občiansky zákonník teda pripúšťa kombináciu jednotlivých spôsobov vyporiadania BSM. Manželia nemusia pre vyporiadanie spoločného majetku zvoliť jediný spôsob, ale môžu rôzne spôsoby kumulovať; ohľadne časti majetku uzavrú dohodu, časť učinia predmetom konania o vyporiadanie a zbytok bude vyporiadaný na základe zákonnej domnienky. Nemožno im preto vnucovať určitý spôsob vyporiadania; preto ak podajú návrh na vyporiadanie len časti spoločného majetku, je súd týmto rozsahom viazaný (viazaný však nie je navrhovaným spôsobom vyporiadania). Súd tak môže do vyporiadania zahrnúť len ten majetok, ktorý účastníci výslovne učinili predmetom vyporiadania; to platí i pre zápočty toho, čo bolo vynaložené zo spoločného majetku na výlučné majetky manželov a naopak. Pokiaľ by súd v konaní o vyporiadanie BSM vyporiadal aj veci, resp. majetok, ktorý účastníci neurobili predmetom konania, potom by konal v rozpore s § 153 ods. 2 OSP a išlo by o vadu konania, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (rozsudok Najvyššieho súdu ČR, sp.zn. 22 Cdo 1112/2006 z 23.05.2007 - pozri TU; rozsudok Najvyššieho súdu ČR, sp.zn. 22 Cdo 684/2004 z 27.09.2004 - pozri TU; rozsudok Najvyššieho súdu ČR, sp.zn. 22 Cdo 999/2006 z 9.11.2006 - pozri TU).
Ak došlo k čiastočnému vyporidaniu BSM, tak pri ďalšom vyporiadaní zostávajúcej časti, neprichádza do úvahy preskúmavanie správnosti ustanovení platnej dohody o vyporidaní časti BSM, nakoľko vyporiadané hodnoty nie je možné znovu vyporiadavať (rozsudok Najvyššieho súdu ČR, sp.zn. 22 Cdo 1283/2003 z 09.09.2003 - pozri TU).
Zásadnou je však skutočnosť, že spojenie neúplného vyporiadania s absolútnou neplatnosťou dohody by narušilo právnu istotu účastníkov občianskoprávnych vzťahov. Vzhľadom k rozsiahlosti obvyklého zariadenia domácnosti môže v praxi dochádzať k tomu, že niektoré veci sú opomínané, nakoľko vyporiadanie sa nevzťahuje len na veci vyššej hodnoty, ale na všetky veci tvoriace BSM vrátene drobných a spotrebných vecí (napr. skrutky, potraviny, príbor, papier, vreckovky, kuchynský riad, perá a ďalšie drobné veci, ktorých existenciu je komplikované ustáliť a v dohode špecifikovať). Takisto sa môžu vyskytnúť i prípady, že po uzavretí dohody o vyporiadaní BSM sa objaví nový majetok, napríklad preto, že sa ukázalo, že zmluva, ktorou vec z BSM manželia previedli na tretiu osobu, bola neplatná. Preto požiadavka, aby bolo v dohode bývalých manželov vyporiadané celé ich BSM, nemožno ani pre dobu pred nadobudnutím účinnosti novely OZ č. 131/1982 Zb. vykladať tak, že by jeho porušenie malo za následok absolútnu neplatnosť dohody o vyporiadaní BSM (rozsudok Najvyššieho súdu ČR, sp.zn. 22 Cdo 4500/2010 z 10.10.2012 - pozri TU).
Aktuálnu doktrínu a judikatúrny trend považujeme za správny a racionálny, nakoľko vedie k efektívnejšiemu usporiadaniu majetkových právnych vzťahov medzi manželmi ako keby malo byť čiastočné vyporiadanie BSM neplatné. Netreba zabúdať, že právo nemá byť odtrhnuté od reality, ale má slúžiť praktickým potrebám života a v tomto zmysle ho je potrebné vykladať.
Tomáš Čentík, 20. októbra 2015
ilustračné foto: pixabay.com (spracovanie Mia Jančišinová)
