Právny poriadok umožňuje viacero spôsobov ako je možné prerozdeliť majetok medzi potomkov. Vzhľadom na viaceré odlišnosti medzi možnými spôsobmi sme pripravili stručnú analýzu tejto problematiky poukazujúcu na zásadné výhody a nevýhody každého spôsobu prerozdelenia majetku medzi dedičov – v zásade sa ponúkajú dve základné riešenia a to (i) prerozdelenie majetku inter vivos (za života) alebo (ii) prerozdelenie majetku mortis causa (pre prípad smrti). Z tohto dôvodu sa preto zameriame na právno-ekonomické aspekty dvoch súkromnoprávnych inštitútov, ktorými sú darovanie a dedenie so zreteľom na prevod (prechod) vlastníctva k nehnuteľnostiam.
zdroj: pixabay.com, redakcia
Na úvod, čo bude určite zaujímať každého ako prvé, si spravíme porovnanie týchto inštitútov z pohľadu nákladov, ktoré sú s nimi spojené.
Z hľadiska daňových aspektov sú na tom darovanie a dedenie rovnako – podľa § 3 ods. 2 písm. a) zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“) tejto dani nepodlieha príjem získaný darovaním alebo dedením nehnuteľnosti, bytu, nebytového priestoru alebo ich častí alebo hnuteľnej veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty. V tejto súvislosti si dovoľujeme poukázať na predchádzajúcu právnu úpravu, zákon č. 318/1992 Zb. o dani z dedičstva, dani z darovania a dani z prevodu a prechodu nehnuteľnosti, ktorá bola s účinnosťou k 01.01.2004 zrušená, avšak v súčasnosti sa z času na čas objavujú tendencie na jej znovuzavedenie. V prípade nadobudnutia majetku dedením alebo darovaním daňová povinnosť nevzniká – za istých okolností môže vzniknúť až pri ďalšom prevode majetku.
Podľa súčasného právneho stavu platí, že od dane je oslobodený príjem z predaja nehnuteľnosti nadobudnutej dedením (postupným dedením) v priamom rade alebo niektorým z manželov, ak uplynie aspoň päť rokov odo dňa nadobudnutia tejto nehnuteľnosti preukázateľne do vlastníctva alebo spoluvlastníctva poručiteľa (poručiteľov) alebo vyradenia z obchodného majetku, ak bola táto nehnuteľnosť zahrnutá do obchodného majetku, okrem príjmov, ktoré plynú daňovníkovi podľa zmluvy o budúcom predaji nehnuteľnosti uzavretej do piatich rokov od jej nadobudnutia alebo od jej vyradenia z obchodného majetku, aj keď kúpna zmluva bude uzatvorená až po piatich rokoch od jej nadobudnutia alebo vyradenia z obchodného majetku. Trvalý pobyt v súčasnosti už na daň z príjmu v prípade prevodu nehnuteľností nemá vplyv (§ 9 ods. 1 písm. b) zákona o dani z príjmov).
Rovnako aj v prípade darovania je oslobodený príjem z predaja nehnuteľnosti, na ktorú sa nevzťahuje oslobodenie podľa písmena b), a to po uplynutí piatich rokov odo dňa jej nadobudnutia alebo jej vyradenia z obchodného majetku, ak bola táto nehnuteľnosť zahrnutá do obchodného majetku, okrem príjmov, ktoré plynú daňovníkovi podľa zmluvy o budúcom predaji nehnuteľnosti uzavretej do piatich rokov od jej nadobudnutia alebo od jej vyradenia z obchodného majetku, aj keď kúpna zmluva bude uzatvorená až po piatich rokoch od jej nadobudnutia alebo vyradenia z obchodného majetku (§ 9 ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmov).
V prípade nehnuteľnosti získanej dedením je podmienkou oslobodenia od dane z príjmu skutočnosť, že (i) ide o dediča v priamom rade alebo manžela a (ii) uplynulo minimálne 5 rokov odo dňa nadobudnutia tejto nehnuteľnosti do vlastníctva poručiteľa, t.j. poručiteľ bol vlastníkom nehnuteľnosti aspoň 5 rokov pred svojou smrťou. Pri darovaní sa vyžaduje, aby bol samotný obdarovaný vlastníkom nehnuteľnosti po dobu piatich rokov, pričom dĺžka vlastníctva darcu je irelevantná.
Čo sa týka ďalších nákladov je darovacia zmluva na tom o čosi lepšie – v porovnaní s dedením pri darovaní odpadávajú komplikácie súvisiace s dedičským konaním (od absolvovania konania o dedičstve až po spory o dedičstvo a pod.) vrátane s tým spojených nákladov ako sú súdne poplatky a odmena notára.
Súdny poplatok za konanie o dedičstve je do 3 319 eur čistej hodnoty dedičstva (po odpočítaní dlhov) 6.50 eur, do 9 958 eur čistej hodnoty dedičstva 16.50 eur a nad 9 958 eur z čistej hodnoty dedičstva 0, 2 %, najviac 165,50 eura (položka 18a prílohy zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov). Teda, čim menej toho poručiteľ zanechá (resp. vyporiada za života), tým nižší bude súdny poplatok, pričom aj pri nulovej hodnote dedičstva je dedič povinný zaplatiť súdny poplatok vo výške 6.50 eur. Okrem súdneho poplatku je potrebné počítať s odmenou notára.
Odmena notára ako súdneho komisára za úkony vykonané v konaní o dedičstve, ktoré bolo zastavené, je 13 eur. Súd konanie zastaví, ak poručiteľ nezanechal majetok. Ak poručiteľ zanechal majetok nepatrnej hodnoty, môže ho súd vydať tomu, kto sa postaral o pohreb, a konanie zastaví (§ 175h ods. 1 a 2 Občianskeho súdneho poriadku; obdobne § 187 a § 188 Civilného mimosporového poriadku). Ak konanie o dedičstve nebolo zastavené, pretože poručiteľ zanechal majetok, resp. majetok viac ako nepatrnej hodnoty, odmena notára sa vypočítava percentuálne odstupňovaným podielom zo všeobecnej hodnoty majetku závislým od výšky majetku, ktorý tvoria iba aktíva bez odpočítania dlhov poručiteľa. Za každých okolností je odmena notára najmenej vo výške 23 eur, pričom k tomu je potrebné prirátať tiež náhradu hotových výdavkov a náhradu za stratu času (bližšie pozri vyhlášku MS SR č. 31/1993 Z.z. o odmenách a náhradách notárov). V súvislosti s dedičstvom je potrebné sa zmieniť aj o tom, že náklady sa môžu navýšiť, ak sa poručiteľ rozhodne za života spísať závet a uložiť ho do centrálneho notárskeho registra, s čím sú spojené ďalšie poplatky.
V konaní o dedičstve platí odmenu notára a jeho hotové výdavky dedič, ktorý nadobudol dedičstvo, ktoré nie je predlžené; ak je dedičov niekoľko, platia tieto trovy podľa vzájomného pomeru čistej hodnoty ich dedičských podielov. V ostatných prípadoch platí tieto trovy štát (§ 140 ods. 2 OSP; obdobne § 50 Civilného mimosporového poriadku).
V každom prípade pri nadobudnutí nehnuteľnosti väčšej hodnoty náklady spojené s dedičským konaním prevyšujú náklady spojené s darovaním. Pri darovaní nehnuteľnosti sa platí poplatok za osvedčenie podpisu darcu na darovacej zmluvy (v priemere 2 eurá za osvedčenie podpisu v závislosti od subjektu, ktorý podpis osvedčuje – obec, obvodný úrad alebo notár). Okrem toho sa platí správny poplatok za návrh na začatie konania o povolení vkladu práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností, ktorý je vo výške 66 eur – tento poplatok je možné optimalizovať, ak sa návrh podá elektronicky, v takom prípade je poplatok vo výške 33 eur a v prípade podania oznámenia o zamýšľanom návrh na vklad je možné zníženie ešte o ďalších 15 eur, t.j. výsledná suma tohto správneho poplatku môže klesnúť až na úroveň 18 eur (položka 11 prílohy zákona č. 145/1995 Z.z. o správnych poplatkoch). Summa summarum prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti formou darovania vychádza pri úplnej optimalizácii nákladov približne na 20 eur, ak nepočítame s odmenou advokáta v prípade, že zúčastnené strany si dokážu pripraviť darovaciu zmluvu a návrh na vklad svojpomocne. Naproti tomu náklady spojené s konaním o dedičstve sa môžu pri nehnuteľnosti v hodnote 100.000 eur vyšplhať na cca 600 eur.
Z pohľadu (budúcich) dedičov je z hľadiska nákladov a časovej úspory výhodnejšie nadobudnutie majetku darovaním.
Pri darovacej zmluve je potrebné upozorniť na to, že darovanie je možné len za života darcu, nakoľko darovacia zmluva, podľa ktorej sa má plniť až po darcovej smrti je zo zákona absolútne neplatná (§ 628 ods. 3 Občianskeho zákonníka).
Z pohľadu nadobúdateľa (obdarovaného) je nevýhodou to, že za istých okolností sa darca môže domáhať vrátenia daru, resp. jeho peňažnej ekvivalencie – podľa ustanovenia § 630 OZ darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy. Pre nadobúdateľa je z tohto dôvodu výhodnejšie uzavrieť kúpnu zmluvu so symbolickou kúpnou cenou, aby sa vyhol tomu, že o majetok môže prísť.
Obdobná je aj právna úprava dedenia, ktorá pozná kategóriu dedičskej nespôsobilosti – podľa ustanovenia § 469 OZ „Nededí, kto sa dopustil úmyselného trestného činu proti poručiteľovi, jeho manželovi, deťom alebo rodičom alebo zavrhnutia hodného konania proti prejavu poručiteľovej poslednej vôle. Môže však dediť, ak mu poručiteľ tento čin odpustil“. Pri porovnaní s vrátením daru je však potrebné konštatovať, že vrátenie daru pripúšťa širšie uplatnenie dôvodov pre jeho vrátenie darcovi oproti dôvodom dedičskej nespôsobilosti.
Darcovi možno odporučiť, aby na svojej strane zohľadnil a posúdil, či sa prípadným darovaním nevystaví nebezpečenstvu trestného stíhania pre poškodzovanie veriteľa podľa § 239 Trestného zákona. V tejto súvislosti by budúci darca a obdarovaný mali tiež zvážiť, či uzavretie darovacej zmluvy nebude odporovateľným právnym úkonom v zmysle § 42a OZ.
Pokiaľ ide o ochranu oprávnených záujmov darcu, najmä v prípadoch darovania nehnuteľnosti, ktorú darca obýva, je vhodné spolu s darovacou zmluvou uzavrieť zmluvu o zriadení vecného bremena spočívajúceho v práve darcu na doživotné bývanie.
Výhodou darovania pre obdarovaného je predovšetkým to, že s výnimkou možnosti vrátenia daru a právnej neúčinnosti darovania voči veriteľom darcu, obdarovaný o tento dar už nemôže prísť – v prípade ponechania na dedenie sa situácia môže rôznymi spôsobmi modifikovať, pričom vlastník môže do svojej smrti s týmto majetkom disponovať, t.j. previesť ho inú osobu, príp. zaťažiť, môže dôjsť taktiež k rozšíreniu okruhu dedičov, vydedeniu, odkázania závetom inému dedičovi a pod. Práve z týchto dôvodov budú mať potomkovia záujem na nadobudnutí majetku ešte za života poručiteľa. V tomto kontexte je nevýhodou dedenia to, že do času smrti poručiteľa môžu vzniknúť tomuto poručiteľovi dlhy, ktoré môžu zredukovať hodnotu dedičstva.
Nevýhodou ponechania na dedenie pre potomkov je aj inštitút vydedenia, ktorého dôvody sú vymedzené užším spôsobom oproti dôvodom na vrátenie daru. Vydedenie rovnako ako vrátenie daru predstavujú pre potomka ohrozenie jeho potenciálnej majetkovej pozície – dedenie je však o niečo výhodnejšie v tom, že dôvody vydedenia sú vymedzené užším spôsobom ako dôvody na vrátenie daru, ktoré sú v porovnaní s vydedením koncipované širšie.
Čo do obsahu má závet v podstate rovnaké účinky ako darovacia zmluva – závet možno v tomto smere označiť ako darovanie pre prípad smrti. S ohľadom na náklady spojené s dedením je z tohto hľadiska lepšou alternatívou darovacia zmluva za života darcu. Navyše pre tvorbu závetu sú zákonom ustanovené prísnejšie formálne podmienky pre jeho platnosť. Ďalšou výhodou darovania ako by sa mohlo na prvý pohľad zdať je to, že darovanie čo do kvantity majetku nie je zákonom nijako limitované – pri závete totiž obmedzuje testamentárnu dispozíciu kategória tzv. neopomenuteľných dedičov. Podľa ustanovenia § 479 OZ „Maloletým potomkom sa musí dostať aspoň toľko, koľko robí ich dedičský podiel zo zákona, a plnoletým potomkom aspoň toľko, koľko robí jedna polovica ich dedičského podielu zo zákona. Pokiaľ tomu závet odporuje, je v tejto časti neplatný, ak nedošlo k vydedeniu uvedených potomkov“. Títo potomkovia môžu namietať relatívnu neplatnosť závetu v prípade, že boli v dôsledku prenechania majetku na základe závetu iným osobám opomenutí.
Ako bolo vyššie uvedené darovanie nie je na prvý pohľad žiadnym spôsobom obmedzené, t.j. vlastník majetku s ním môže za svojho života voľne nakladať a dokonca ho v celom rozsahu previesť na jedného potomka. Darovanie za života však má predsa vplyv na dedenie. Táto skutočnosť je korigovaná v rámci inštitútu započítania daru na dedičský podiel (tzv. kolácia) obdarovaného dediča, čim dochádza fakticky k zníženiu jeho dedičského podielu – z uvedeného vyplýva, že aj na darovanie uskutočnené za života darcu sa prihliada pri prerozdelení majetku v rámci dedičského konania, čím sa tento inštitút svojimi účinkami približuje inštitútu tzv. neopomenuteľných dedičov.
Kolácia je upravená v ustanovení § 484 OZ, podľa ktorého „Súd potvrdí nadobudnutie dedičstva podľa dedičských podielov. Pri dedení zo zákona sa dedičovi do jeho podielu započíta to, čo za života poručiteľa od neho bezplatne dostal, pokiaľ nejde o obvyklé darovania; ak ide o dediča uvedeného v ustanovení § 473 ods. 2, započíta sa okrem toho aj to, čo od poručiteľa bezplatne dostal dedičov predok. Pri dedení zo závetu treba toto započítanie urobiť, ak na to dal poručiteľ príkaz alebo ak by inak obdarovaný dedič bol oproti dedičovi uvedenému v ustanovení § 479 neodôvodnene zvýhodnený“.
Príklad kolácie: Po poručiteľovi ostali štyria dedičia bez zanechania závetu z toho manžel a tri deti. V danom prípade dedia zo zákona v prvej dedičskej skupine rovným dielom. Jedno z detí však za života poručiteľa dostalo do daru nehnuteľnosť za 100.000 eur. Majetok po poručiteľovi po odpočítaní dlhov je vo výške 300.000 Eur. Tzv. kolačná podstata (hodnota dedičstva + dary, ktoré majú byť započítané) je v tomto prípade 400.000 eur. Z tejto kolačnej podstaty sa vypočítajú dedičské podiely jednotlivých dedičov a od dedičského podielu dediča, ktorý bol obdarovaný, sa odpočíta cena daru, ktorú dostal. Keďže dedičia sú štyria a dedia rovným dielom na každého pripadá 100.000 eur. Nakoľko jedno z detí dostalo neobvyklý dar presahujúci rámec bežného darovania vo výške 100.000 eur, tento dar sa započíta na jeho dedičský podiel, t.j. na tohto dediča nepripadá z dedičstva žiaden majetok. Na doplnenie je potrebné uviesť, že obdarovaný dedič nie je povinný darovaný majetok do dedičstva vracať, ak za života poručiteľa dostal viac, než predstavuje hodnota jeho podielu, nakoľko jediným právnym dôsledkom je iba to, že nenadobudne z dedičstva nič.
