CSP: Rozhodovanie o trovách konania – krok späť?

Viete, ktorý dátum sa najčastejšie objavuje na súdnych rozhodnutiach z roku 2016?

30. jún 2016...

Hoci účinnosť nových procesných kódexov bola ešte tak trošku „predĺžená“ tzv. súdnymi prázdninami (samozrejme neplatí absolútne) máme tu už viaceré odozvy z praxe.

Z toho čo sme si vypočuli od kolegov advokátov, dosť zarezonovali nové pravidlá ohľadne trov konania, či presnejšie ohľadne rozhodovania o nich.

Skompilujme teda čo sme zachytili a kde -tu pridáme náš pohľad.

V prvom rade mierne znepokojivo pôsobí , že súd bude o trovách rozhodovať v dvoch krokoch - najprv o náhrade trov konania a potom o výške náhrady trov konania.

Súd tak v rámci konečného rozhodnutia rozhodne, aj bez návrhu, o náhrade trov konania (§ 262 odsek 1 CSP)  a to podľa predstáv zákonodarcu (vyplýva to skôr z dôvodovej správy ako zo zákona...) percentuálnym vyjadrením či zlomkom.

Následne, po právoplatnosti tohto konečného rozhodnutia, súd prvej inštancie prostredníctvom súdneho úradníka vydá uznesenie o výške náhrady trov konania (§ 262 odsek 2 CSP) – proti nemu je potom prípustná sťažnosť.

Znamená to, že sa musíte dočkať právoplatného rozhodnutia o tom, či trovy budú priznané a v akom rozsahu a až potom rozhodnutia o ich konkrétnej výške  – je úplne zrejmé, že to vedie k  predĺženiu času do definitívneho rozhodnutia v otázke trov konania,  keďže pre rozhodovanie o výške trov nie je ustanovená žiadna lehota. A to ešte nehovorím o prípadoch, kedy bude podané dovolanie a k rozhodnutiu o výške trov sa prvostupňový súd dostane až po rozhodnutí o ňom...

Áno, takéto niečo sa mohlo objaviť v trošku inej podobe aj teraz (§ 151 odsek 3 OSP, ten sa však mal aplikovať len výnimočne a § 151 odsek 7 OSP, ktorý je veľmi podobný novej úprave), nový postup je však predpísaný ako štandard a niet k nemu alternatívy.

Len veľmi slabou náplasťou pre advokátov, resp. strany konania môže byť to, že nemusia trovy právneho zastúpenia vyčíslovať v povestnej trojdňovej lehote  (a vlastne musia ich vôbec vyčíslovať resp. dokedy? Nám to vychádza tak, že nie a je potom vecou súdu, z čoho bude vychádzať a či si pomôže výzvou strane konania, ktorej boli trovy priznané).

Ďalej sa ako potenciálny problém javí to, ak rozhodnutie o výške trov konania nebude zodpovedať predstavám strany. Ako sa brániť proti rozhodnutiu prvostupňového súdu o sťažnosti? Odvolanie nie je prípustné, dovolanie takisto (aspoň tomu rozumieme tak, že súd rozhodujúci o sťažnosti sa nepovažuje za odvolací súd), ostáva tak dovolanie generálneho prokurátora (aj to s otáznikom, či vôbec) a potom už len ústavná sťažnosť...

A zaznela aj táto pripomienka: rozhodnutie o výške náhrady trov konania má podobu uznesenia, čo znamená, že bude vykonateľné pred právoplatnosťou (§ 238 CSP). Môže sa tak ľahko stať,  že sa trovy konania začnú exekučne vymáhať a do rozhodnutia o sťažnosti, ktoré ich môže znížiť, budú vymožené... a nastane zbytočná trma-vrma (trova-vrma).

Novú úpravu celkom zjavne podnietil záujem odbremeniť odvolacie súdy od úkonov a lá výpočty  a prepočty trov konania (najmä právneho zastúpenia) – úvaha, že to prispeje k hospodárnosti (dôvodová správa k § 262 CSP),  je mylná, pretože budú len zaťažené prvostupňové súdy a nechceme byť zlým prorokom, ale určite sa na väčších súdoch môže stať, že táto agenda bude odsúvaná do stratena podobne ako napríklad dnes niektoré exekučné veci...

Spokojné rozhodne nebudú strany (ktorým, advokáti svoje trovy vyúčtovali a zaplatili ich) a ešte menej advokáti (častokrát fungujúci tak, že si podľa dohody musia na trovy počkať až do ich zaplatenia protistranou).

P.S. Ďalšie podnety k tejto téme môžete nájsť v diskusii na lexfore TU.

Šaňo Bröstl ml.

Ilustračné foto: redakcia

Tlačiť
Diskusia neobsahuje žiadne príspevky
Právnik od roku Reagovať