ULPIANUS - interaktívne právnicke komentáre

Aj navzdory zjavnej strohosti zákonodarcu je možné z obsahu uvedených ustanovení vyčítať základné daňové prvky, ktorými sú subjekt dane (fyzická alebo právnická osoba ako vlastník, alebo aspoň držiteľ psa), predmet dane (pes starší ako 6 mesiacov chovaný fyzickou osobou alebo právnickou osobou) spolu s jeho negatívnym vymedzením, a základ dane (počet psov). Vo vzťahu k sadzbe dane (určená obcou v mene euro za jedného psa a kalendárny rok), je nutné uviesť, že zákon o miestnych daniach určuje len jej základné vymedzenie ako absolútnej sadzby určenej absolútnou čiastkou k daňovej jednotke [1], avšak jej konkrétnu hodnotu určuje príslušná obec ako správca dane.

Možnosť konkretizácie ostatných daňových prvkov sa cestou zákonného splnomocnenia ponecháva obci a to vo forme všeobecne záväzného nariadenia (ďalej ako „VZN“) prijatého jej obecným zastupiteľstvom. Zákon o miestnych daniach vymenúva ostatné daňové prvky len demonštratívne (s využitím slovíčka „najmä“) a uvádza oslobodenie od dane alebo zníženie dane. V zmysle uvedeného je tak zákon o miestnych daniach jediným právnym predpisom s celoštátnou pôsobnosťou a tým pádom nám určuje hranice, pokiaľ môžeme hovoriť o dani za psa so všeobecnou platnosťou. Nakoľko v Slovenskej republike sa nachádzalo k mesiacu január 2016 presne 2890 obcí (podľa tejto informácie), poskytnúť skutočne detailný záber na využívanie ostatných daňových prvkov pri zdaňovaní psov by bolo nadľudským úsilím. Preto sa zameriame len na jednotlivé krajské mestá a pokúsime sa tak zodpovedať na nami skôr položenú otázku, ako psíkom v útulkoch pomáhajú daňovo-právne predpisy?

Bratislava sa môže spolu s Košicami pýšiť tým, že sa členia na jednotlivé mestské časti. Zatiaľ čo v Bratislave je pôsobnosť vo veciach výkonu rozhodovania a správy dane za psa zverená článkom 57 Štatútu Hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy (k stiahnutiu TU) jednotlivým mestským častiam (ktorých je v porovnaní s Košicami „len“ 17), v meste Košice sú tieto otázky našťastie upravené jednotne vo VZN č. 132 o miestnych daniach (k stiahnutiu TU). Zatiaľ čo v Košiciach sa uplatňuje zníženie sadzby dane o 50 % pri prevzatí psa z útulku, tak napríklad v mestskej časti Bratislava – Staré mesto upravuje VZN č. 8/2012 (k stiahnutiu TU) oslobodenie od dane na prvý rok od nadobudnutia psa z útulku zvierat a na nasledujúce roky je garantované zníženie sadzby dane o 50 % tak, ako v Košiciach. Rovnaký právny režim platí v zmysle VZN č. 10/2016 (k stiahnutiu TU) aj v mestskej časti Bratislava – Nové mesto.

V meste Trnava sme museli vychádzať len z informácií dostupných na webovom sídle (k stiahnutiu TU), podľa ktorých sa uplatňuje oslobodenie od dane len na prvých 12 mesiacov platenia dane, odo dňa adoptovania psa v zmysle adopčnej zmluvy z útulku, avšak na nasledujúce zdaňovacie obdobia sa žiadna znížená sadzba dane neuplatňuje. V meste pod Zoborom reguluje problematiku zdaňovania psa VZN č. 10/2014 o miestnych daniach (k stiahnutiu TU), v zmysle ktorého sa vzťahuje zníženie dane len na psíka získaného z nitrianskeho útulku pre zvieratá a to len vo vzťahu k jeho prvému vlastníkovi alebo držiteľovi. Je teda evidentné, že v Nitre prevláda lokálpatriotizmus. Obdobné konštatovanie je možné učiniť aj vo vzťahu k mestu Trenčín, ktoré však v zmysle svojho VZN č. 14/2013 (k stiahnutiu TU) ide ešte ďalej keď určuje, že oslobodí od dane za psa každého psíka, ktorého si prevezme daňovník z útulku umiestneného v Meste Trenčín, pričom však nie je určené žiadne časové obmedzenie. V tomto smere môže byť Trenčín svetlým príkladom.

Naopak, v meste Žilina je slovo „útulok“ asi cudzím pojmom, pretože vo VZN č. 17/2014  (k stiahnutiu TU) sa tento výraz vôbec nenachádza a na psíky adoptované z útulku sa tak nevzťahuje žiadne zníženie ani oslobodenie od dane. Priam kontrastne pôsobí bohatá slovná zásoba obecného zastupiteľstva o čosi juhovýchodnejšie v Banskej Bystrici, ktoré vo VZN č. 11/2015 (k stiahnutiu TU) garantuje 12 mesiacov oslobodenia od dane zo psa , ktorého daňovník nadobudol z útulku alebo z karanténnej stanice alebo zo združenia, ktorého činnosťou je starostlivosť o túlavé, týrané a opustené zvieratá s možnosťou adopcie zvierat.

Na ďalekom východe v meste Prešov sa v zmysle VZN č. 12/2015 (k stiahnutiu TU) uplatňuje pri získaní psa z útulku alebo karanténnej stanice oslobodenie od dane za psa na dobu 1 roka od vzniku daňovvej povinnosti.

V zásade je teda možné konštatovať, že krajské mestá (až na tú Žilinu) si asi uvedomujú aký nápor musia znášať útulky a karanténne stanice pôsobiace na ich území. Je však na mieste otázka, či podobným spôsobom zmýšľajú aj okresné mestá a ostatné obce? Máme na mysli najmä menšie obce, u ktorých je predpoklad, že ich rozpočty sú ďaleko viac závislé od každého eura, než je tomu u väčších miest a obcí. Uvedomujeme si, že aj daň za psa, tak ako každá iná daň, plní fiskálnu funkciu s cieľom zabezpečiť fiskálne záujmy územnej samosprávy. [2] Na druhej strane však máme za to, že zákonodarca už priamo v texte zákona o miestnych daniach (dispozitívnym umožnením vedľajších daňových prvkov a spomedzi nich výslovne zníženia dane a oslobodenia od dane) pripustil, že aj pri zdaňovaní touto daňou je potrebné vnímať morálny a etický rozmer zdaňovania s poukazom na zabezpečenie chodu verejných statkov.

Aj keď je pravdou, že o vedľajších daňových prvkoch má rozhodovať obecné (mestské, miestne) zastupiteľstvo v rámci tzv. vyhradenej pôsobnosti, [3] sme toho názoru, že by bolo v rovine úvah de lege ferenda v súlade s ústavou priamo v zákone o miestnych daniach zakotviť vedľajší daňový prvok – oslobodenie od dane – ktorý by sa vzťahoval na psa nadobudnutého z (i) útulku alebo z (ii) karanténnej stanice alebo zo (iii) združenia, ktorého činnosťou je starostlivosť o túlavé, týrané a opustené zvieratá s možnosťou adopcie zvierat (po vzore VZN z Banskej Bystrice), a to bez časového obmedzenia (po vzore VZN z Trenčína). V zmysle spoločného ustanovenia § 98 zákona o miestnych daniach by bolo potrebné oslobodenie od dane zaviesť k 1. januáru zdaňovacieho obdobia.

Pri tomto návrhu vychádzame z logickej úvahy, že najlepšou formou pomoci nielen útulkom, ale aj iným zariadeniam starajúcim sa o opustené psíky (karanténne stanice, rôzne združenia tretieho sektora) by bolo stimulovať adopcie zvierat zo strany širokej verejnosti. Keďže človek je tvor ekonomický, ako najlepší stimul sa javí finančné zvýhodnenie adopcie opustených psov vo forme trvalého oslobodenia od dane. V takomto ponímaní by daň za psa spolu so zákonným oslobodením od dane plnila aj stimulačnú funkciu. [4]

Istotne by mohli odporcovia takéhoto návrhu, najmä z radov predstaviteľov miest a obcí oponovať, že takýmto spôsobom by mohla byť narušená návratnosť daňových príjmov plynúcich z daní zo psa, ktorá sa prejavuje napr. vo výstavbe psích ihrísk a venčovísk. Takáto argumentácia by mohla byť zavádzajúca, pretože dane sú vo svojej podstate v zásade bezúčelové, teda nemajú vopred určený účel ich výberu. Súčasne máme za to, že pokiaľ by aj v súčasnosti celý výnos dane zo psa putoval do skvalitňovania životných podmienok len našich štvornohých priateľov, dnes by museli byť psie ihriská a venčoviská na kvalitatívne vyššej úrovni, resp. by ich kvantita musela narásť.

Daňovníci dane zo psa, na ktorých by sa takéto zákonné oslobodenie od dane nevzťahovalo by teoreticky mohli namietať, že sú v porovnaní s daňovníkmi adoptovaných psov diskriminovaní. Sme toho názoru, že pokiaľ trvalé oslobodenie od dane zo psa môže fungovať napríklad v rámci mesta Trenčín, je ho možné aplikovať aj na celoštátnej úrovni. Pokiaľ by vyššie uvedené VZN obecného zastupiteľstva mesta Trenčín z roku 2013 bolo skutočne diskriminačné, istotne by bolo došlo k jeho napadnutiu pred príslušnými orgánmi, o čom však nemáme vedomosť.

A napokon, pokiaľ by zástupcovia územnej samosprávy napádali zasahovanie do ich výhradnej pôsobnosti, je treba si uvedomiť, že v § 17 ods. 1 zákona o miestnych daniach sa už obdobné zákonné oslobodenie od platenia daní nachádza, a to vo vzťahu k dani z nehnuteľnosti. Preto máme za to, že aj na celoštátnej úrovni existuje potencionálny priestor k zlepšeniu nelichotivej situácie útulkov pre psov a hlavne ich nedobrovoľných obyvateľov.

Erik Surmánek, 31. marca 2017

ilustračné foto: pixabay.com