Závet je jedným z najvýznamnejších právnych úkonov v našom právnom poriadku - je inštitútom predovšetkým dedičského práva, ktoré upravuje podmienky dedenia a vzťahy vznikajúce v dôsledku prechodu majetku zomretého na jeho dedičov alebo štát, prípadne iné osoby.
Dedičské právo je svojou podstatou majetkovým právom. Úzko súvisí predovšetkým s existenciou individuálneho vlastníctva. Jedným z predpokladov dedenia (okrem neho sú nimi aj smrť fyzickej osoby, existencia dedičstva a spôsobilý dedič) je dedičský titul, ktorým v našom právnom poriadku môže byť zákon alebo závet.
Závet je jednostranným právnym úkonom pre prípad smrti a je právnym dôvodom, na základe ktorého možno nadobudnúť dedičstvo. Jeho podstata spočíva v tom, že poručiteľ pre prípad svojej smrti disponuje majetkom, ktorého je vlastníkom a ktorý je (bude) súčasne predmetom dedenia. Táto dispozícia spočíva v tom, že poručiteľ (závetca) určí kto sa má stať dedičom jeho majetku po jeho smrti, prípadne určí podiely dedičovi, alebo konkrétne veci a práva, ktoré mu majú pripadnúť. Poručiteľova vôľa je obmedzená inštitútom tzv. neopomenuteľných dedičov, ktorý slúži na ochranu potomkov poručiteľa a ich práva na veľkosť ich podielu na dedičstve. Závet môže zriadiť vždy iba jeden poručiteľ a môže ním byť len fyzická osoba. Spoločný závet viacerých osôb (aj manželov) je neplatný.
Ako už je uvedené vyššie, závet je úkon pre prípad smrti. To znamená, že sa spisuje v inom momente, v akom nastáva jeho účinok. Dedičstvo sa nadobúda ku dňu smrti poručiteľa. Okamih smrti poručiteľa, teda deň, ktorý je uvedený v úmrtnom liste alebo deň, ktorý súd v konaní o vyhlásení za mŕtveho v rozsudku určil za deň smrti nezvestného, prípadne deň, ktorý nezvestný neprežil, je podľa § 460 Občianskeho zákonníka rozhodujúcou právnou skutočnosťou pre prechod práv a povinností, ktoré sú predmetom dedičstva - dedičstvo sa nadobúda k tomuto dňu. Preto si každý záujemca o spísanie závetu musí uvedomiť jednak to, že jeho pomery (osobné, majetkové, rodinné) sa až do momentu smrti môžu meniť a tiež to, že žiaden závetca sa realizácie svojho závetu nedožije. Niekedy pri najlepšej vôli závetcu, závet spôsobí v konaní o dedičstve skôr realizačné problémy a okrem toho často aj narušenie príbuzenských vzťahov.
Zákon pripúšťa tri formy závetov, a to vlastnoručný závet (tzv. holografný závet), závet spísaný za prítomnosti svedkov (tzv. alografný závet) a závet spísaný vo forme notárskej zápisnice. Vzhľadom na význam závetu a jeho právne následky je vhodné a dokonca si myslím, že až nutné, aby závetca navštívil odborníka (právnika), ktorý mu vie vysvetliť súvislosti a prípadné riziká jeho závetu. V prospech spísania závetu notárom hovorí, že notár má so závetmi najviac skúseností, denne prejednáva dedičstvá v konaní o dedičstve ako súdny komisár poverený súdom a je preto „špecialistom“ na dedičské právo. Ďalším nemenej dôležitým argumentom, prečo spísať závet u notára je to, že notár spisuje právne úkony (a teda aj závet) vo forme notárskej zápisnice, ktorá je verejnou listinou. Aj právnici často krát nedoceňujú význam verejnej listiny, ktorá potvrdzuje, že ide o nariadenie alebo vyhlásenie orgánu, ktorý listinu vydal, a ak nie je dokázaný opak, i pravdivosť toho, čo sa v nej osvedčuje alebo potvrdzuje (§ 134 Občianskeho súdneho poriadku). Teda notárska zápisnica je platná, kým sa nepreukáže opak. Samozrejme ani notárska zápisnica nie je absolútne platným úkonom a keďže je závet právnym úkonom, podlieha samozrejme všeobecnej úprave právnych úkonov (§ 34 a nasl. Občianskeho zákonníka) a musí spĺňať náležitosti pre platnosť právneho úkonu. Keďže sa ale vychádza z toho, že notárska zápisnica (verejná listina) je zásadne platná, dôkaze bremeno v konaní o jej neplatnosti bude znášať ten, kto tvrdí opak.
Výhodou notárskeho závetu je tiež to, že bezprostredne po podpísaní notárskej zápisnice závetcom a notárom, sa notárska zápisnica zaregistruje do Notárskeho centrálneho registra závetov (NCRza). Z notárskej zápisnice o závete sa nevydáva osvedčený odpis (§ 74 ods. 1 Notárskeho poriadku) a za života závetcu nemá nikto okrem neho (ani jeho splnomocnený zástupca, ani súd) právo nahliadať do notárskej zápisnice o závete (§ 82 ods. 3 Notárskeho poriadku). Inak povedané, závet spísaný vo forme notárskej zápisnice sa (na rozdiel od holografného a alogorafného závetu) nemôže „stratiť“ a v konaní o dedičstve sa určite predloží a bude sa realizovať.
Treba ale povedať, že závet nie je pre každého a tiež nevyrieši všetky problémy závetcu. U každého človeka je iná situácia čo sa týka príbuzných (predpokladaných dedičov), iný majetok a iné rodinné väzby a vzťahy.
Sú prípady, kedy závet pre závetcu nemá význam. Ide napr. o prianie klienta, aby po ňom dedili osoby, ktoré prichádzajú do úvahy ako dedičia priamo zo zákona (Zákonné dedenie a poradie povolaných dedičov v dedičských skupinách je záväzné a neprekročiteľné. Odvíja sa od stupňa príbuzenstva, resp. existencie iného zákonom kvalifikovaného vzťahu k poručiteľovi.). Inokedy môže zase klienta od spísania závetu odradiť § 479 Občianskeho zákonníka (v spojení s § 40a) o nárokoch jeho neopomenuteľných dedičov, ktorých nemôže z dedičstva úplne vylúčiť (pokiaľ ich platne a dôvodne nevydedí).
Pri každom záujemcovi o závet je potrebné najprv zistiť, aká postupnosť by po závetcovi prichádzala do úvahy zo zákona (vypočítať dedičské podiely) a až následne si vypočuť klientovu predstavu a vysvetliť mu jej prípadne riziká a obmedzenia.
Závet musí mať písomnú formu, no nie je dôležité jeho označenie (v praxi sa väčšinou označuje ako závet, testament, posledná vôľa), a v každom závete musí byť uvedený deň, mesiac a rok, kedy bol podpísaný, inak je závet neplatný. V závete závetca ustanoví dedičov, prípadne určí ich podiely alebo veci a práva, ktoré im majú pripadnúť. Ak nie sú podiely viacerých dedičov v závete určené, platí, že podiely sú rovnaké (§ 477 Občianskeho zákonníka).
Závet môže byť univerzálny alebo sa môže týkať len časti majetku. Závet však nijakým spôsobom neobmedzuje závetcu v dispozícii so svojim majetkom za života a svojim majetkom môže voľne nakladať bez ohľadu na to, čo v závete uviedol..
V každom prípade platí, že k spísaniu závetu by mal záujemca pristúpiť po dôkladnom zvážení všetkých okolností.
Juraj Göbl
ilustračné foto: pixabay.com
